Ak si vezmeme príbeh Amerických indiánov, ktorí neboli do 16 storočia poznačení žiadnou náboženskou ideológiou, nachádzame u nich boha ako dobrú entitu, ktorá sa stará o ich potreby. Tento koncept indiánskeho milujúceho boha, nachádzame všade tam, kde neprišla moc a vládnuca trieda panovníkov, kráľov, kňazov, vojvodcov. Naopak - tam, kde sa objavujú vysoké postavenia ľudí, objavuje sa aj náboženstvo s bohmi, ktorí sú krutí a človeka majú za nič.
Severská veštica Volva a jej putovanie mimo tela
Predstavte si, že vo vašom vnútri, priamo v hrudi, býva vaša myseľ – vaše myšlienky, sny, vedomie a to, čím naozaj ste. Paradoxne nehovorili o múdrosti ktorá vyviera z hlavy, ale zo srdca. Starí severskí ľudia tomuto vnútornému svetielku hovorili hugr. Tento hugr je akoby teplé, mäkké klbko vlny, ktoré máme bezpečne schované vo svojom vnútri.
Keltský kalendár prakticky
Začneme odkazmi na dva kalendáre z Coligny, ktoré sme spomínali v predošlých článkoch.
- http://bngcolignycalendar.com/
- https://time-meddler.co.uk/dynamic_gaulish_calendar.php?action=show-next-month&new_date=739819
Útiseta - severský rituál samoty, zakázaný kresťanstvom
Čo to je Útiseta? Je to samotársky nočný rituál, pri ktorom človek „sedel vonku“ (doslovný preklad) na opustenom a často mocnom mieste, ako bol mohylový hrob alebo rázcestie.
Sviatky u Keltov slávené niekoľko dní na rozdiel od modernej doby
Sviatky u Keltom trvali niekoľko dní. Dnes, aby sme sa vmestili do uponáhľaného 7 dňového týždňa, ktorý vychádza z hebrejského - pre nás neprirodzeného prostredia - je sviatok rovnako rýchly, ako celý náš život vo vysokom tempe.
7 dňový týždeň naši predkovia nepoznali
Myslíš si, že sedemdňový týždeň je tu od počiatku a že je prirodzený? Alebo ťa naučili žiť podľa siedmych dní, ktoré vychádzajú z hebrejskej náuky, ale nie z našej prírodnej?! Prečo sedemdňový kalendár je výhodný pre túto dobu?
Mágia, ktorá pretvára človeka zvnútra
Ako veľmi sa ľudia pachtia za mágiou, nadprirodzenom, za niečím, čo je mimo tento bežný život. A predsa je mágia v každom srdci človeka. Táto sila pretvára ľudí zvnútra a tým pádom sa mení aj svet zvonka. A div sa svete, nie je to niečo nedostupné, tajomné, zázračné, nie je to Grál, ku ktorému je potrebná tajná mapa.
Ahma - duch inšpirácie v každom človeku
Minule sme sa zamýšľali nad energiou, silou, z Germánskeho poznania, ktorá prechádza nami, ale je známa vôbec v celej prírode. Išlo o Ferah. Dnes sa pozrieme na druhú dušu, alebo druhého ducha, ktorého človek vlastní a tým je - Ahma.
Človek, nie si stroj AI
Staroviera nás učí základné pravdy, ktoré sú nemenné napriek dobe, ktorá vyniesla AI do nebies a postupne pretvára človeka na stroj, ktorým však nie je. Čím väčšia je oddelenosť od Matky prírody, tým bude hlbší prepad človeka do strojového módu. Preto si treba uvedomiť kým sme a čoho sa vyvarovať.
Človek a jedna duša? Neznámy pojem pre Germániu a Šamanizmus
Aj vy sa divíte, prečo jeden človek sa venuje duchovnu a druhý je hluchý ako poleno? Neviete pochopiť, prečo jeden človek je introvert a druhý extrovert? Prečo má niekto otvorenú myseľ a poznanie a druhý sa necháva naprogramovať systémom a verí v to, čo sa mu povie? Celé to vychádza z nesprávnej predstavy o duši. V drvivej väčšine ľudia veria v jedno telo a v jednu dušu. Z toho prirodzene vychádza učenie o starobylosti duší, kde jedna duša je údajne mladá a iná stará. Ale sú spisy, ktoré naša spoločnosť vychádzajúca z judaizmu príliš neprezentovala a to - človek je bytosťou viacerých duší...
Nie prána, nie čakry, ale Ferah!
Germáni a Vikingovia – mali pre životnú silu jedno meno. Volali ju Ferah. A nebola to abstrakcia. Nebola to filozofická myšlienka. Bola to hmotná esencia, ktorá napĺňala telo, ako víno napĺňa čašu. Dala sa cítiť. Dala sa darovať. Dala sa zraniť.
Sága o Finnbogim - kap. 7,8,9
7. kapitola. Hovorí sa, že na jar odišiel Ásbjörn na obchodnú cestu podľa svojho zvyku. Rozpráva sa tiež, že medzi dobytkom bol trojročný býk, s ktorým bolo najťažšie zaobchádzať. Ženy ho ledva dokázali podojiť, pretože bol veľmi divoký, hoci bol úplne zvyknutý na ľudí.
Grécka mytológia XVIII. Bellerofontés
Bellerofontés nechtiac zabije muža menom Belleros, musí odísť do vyhnanstva, kde ho vľúdne prijme kráľ Proitos. Proitova manželka sa do neho zamiluje, po odmietnutí ho krivo obviní zo znásilnenia, a kráľ ho pošle s tajným listom, v ktorom žiada jeho smrť. Namiesto priamej popravy ho lykijský kráľ pošle zabiť obludu Chiméru, čo sa Bellerofontovi podarí vďaka okrídlenému koňovi Pegasovi. Potom porazí Solýmov a Amazonky, čím dokáže svoju nevinu, získa polovicu kráľovstva a kráľovnu za manželku. Nakoniec však zpyšnie, pokúsi sa vyletieť na Olymp, bohovia ho zvrhnú a on dožije ako mrzák.
Rada ženám o úcte k prírode
"Dnešné ženy sú prírode veľmi vzdialené. Rovnako ako muži, aj ony sú ponorené do materializmu, honby za spoločenským postavením a egoizmom – "ja som niekto". V tomto zápase sa im ukryli ich vlastné zbrane: intuícia, schopnosť odviazať sa, tanec, uvoľnenie, radosť, bláznivosť.
Freyin náhrdelník - ako pamätník smútku
„Áno, na dnešnú hostinu musím mať nejaké kvety,“ povedala Freya svojmu manželovi Odurovi. Freya bola bohyňa lásky a krásy; bola najkrajšia zo všetkých Ásov a každý rád hľadel na jej očarujúcu tvár a počúval jej sladký hlas.
Poznanie máš vo svojom srdci
V malej dedine ukrytej medzi starými dubmi panenskej prírody, kde sa uctievali starí bohovia, žil muž menom Skuld. Norny pri príchode k jeho kolíske predpovedali, že sa narodil so zvláštnym poslaním. Už ako chlapec mal v očiach oheň poznania a v srdci nepokoj hľadania. Keď dospel, sníval sa mu sen: „Máš úlohu pre tento svet.“ No nikto mu nepovedal akú. A tak začal hľadať.
Freya: Nórska bohyňa lásky, vojny a mágie
Bojisko je teraz tiché. Havrany už prišli a odišli. V bledom svetle po masakre sa medzi padlými pohybuje postava – neunáhlene, rozvážne, vyberajúc si padlých vojakov. Nie je to Valkýra. Nepatrí k Odinovi. Polovica bojovníkov, ktorí zomrú v boji, patria jej. Volá sa Freya. A ak si myslíte, že už viete, kto je, pravdepodobne vychádzate z nesprávnej verzie príbehu.
Opovrhnutie pôžitkami - sparťanský mentor a Aténsky Alkandros
V Gréckych Aténach žil mladý bojovník menom Alkandros. Bol silný, rýchly a odvážny v boji, no v srdci ho lákal život v pôžitkoch, prepychu a v bohatstve. Celá jeho snaha bola plánom, ako dosiahnuť bohatstvo, čo sa mu napokon aj podarilo.
Grécka mytológia XVII. Závisť
Nasledky závisti vidno na osude Aglauros. Táto Kekropova dcéra nedokázala zniesť šťastie svojej sestry Hersé a Hermovu priazeň k nej. Jej závisť najprv živili zvedavosť a túžba po zlate, no neskôr ju naplno roznietila bohyňa Závisť, ktorú poslala Aténa. Aglauros sa užírala cudzím šťastím, až jej srdce ovládla čistá nenávisť. Trest prišiel rýchlo – skamenela na mieste, na prahu sesterskej komnaty. Poučenie je jasné: závisť netrávi toho, voči komu smeruje, ale predovšetkým toho, kto ju nosí v sebe. Premieňa človeka na živú sochu bez radosti a bez nádeje.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)