Sviatky u Keltom trvali niekoľko dní. Dnes, aby sme sa vmestili do uponáhľaného 7 dňového týždňa, ktorý vychádza z hebrejského - pre nás neprirodzeného prostredia - je sviatok rovnako rýchly, ako celý náš život vo vysokom tempe.Ako tak prechádzame Keltským kalendárom, je zarážajúce, že Kelti keď slávili, slávili to poriadne a dlho. Neobmedzoval ich nadupaný 7 dňový týždeň, ako to máme my dnes.
IVOS - sviatky v Keltskom kalendári, trvali často 4 až 9 dní. Nešlo o krátke odfajknutie si povinnosti, ale o celistvý posvätný čas, keď sa bežný život zastavil. Ľudia sa schádzali, robili rituály, obety, hostiny, tancovali, spievali, rozprávali príbehy, uzatvárali dohody a posilňovali väzby komunity. Bol to čas, keď sa žilo inak – pomalšie, hlbšie, spoločnejšie.
Moderný svet to úplne zničil. Máme presný 7-dňový týždeň, pevne dané sviatky, ktoré musia „pasovať“ do kalendára, aby sme nestratili zbytočne dni. Najväčšie sviatky slnovratu, prekryté vianocami, trvajú v podstate jeden večer, ktorému sa hovorí - štedrý a k tomu jeden-dva dni. Veľká noc je na víkend, narodeniny na večer. Všetko je naplánované, uponáhľané, optimalizované.
Je to o plánovaní do natrieskaného kalendára, kde musíme prísť na narodeniny brata - len nech to netrvá dlho, tak hodinku dve a letíme ďalej.
Kelti mali luxus prirodzeného času. Ich kalendár bol lunárny a cyklický – sviatok nebol „vložený“ medzi pondelok a utorok, ale vznikol tam, kde ho príroda a bohovia určili. Keď prišiel IVOS, tak sa slávilo dovtedy, kým to malo zmysel. Nehľadeli na to, či je pondelok ráno a treba ísť do práce ako dnes.
Možno práve preto cítime v tejto dobe takú prázdnotu pri sviatkoch a oslavách. Niečo v nás stále túži po starom spôsobe – po viacdňovom ponorení sa do posvätného času, keď sa svet totálne zastaví a my sa môžeme naozaj stretnúť s božským, s komunitou aj so sebou.
Kelti nám pripomínajú, že sviatok nie je „deň voľna v kalendári“. Nie je to o kresťanských sviatkoch, kde je na každý jeden deň určený sviatok akéhosi mučeníka, alebo udalosti - pritom ani samotní kresťania sa nevedia nad rýchlosťou ich "nasekaného" cirkevného roka pozastaviť v rozjímaní.
Všetko musí letieť, čas sa zrýchlovať. No Kelti nám pripomínajú, že sviatok je stav bytia, v spojení s prírodou.
