Ľudia sa pýtajú - kto ste, ako vyzeráte, prečo nerobíte verejné videá, prečo sa skrývate za písmená? A tu je moja odpoveď...
Som hľadač. Nie som vodca. Nie som nasledovník. Nie som typ, čo sa pripája ku skupinám, ani ma nepriťahuje hierarchia, tituly či autorita. Nestarám sa, akou pohanskou cestou idú iní ľudia, aké majú weby, či sa vzájomne poznajú, robia spoločné rituály a chodia na pohanské miesta. Mám svoj rituál, na malom oltári s runami, ktorý som si sám vyrobil a tam sa stretávam s bohmi, s tým si vystačím.
Svojou pohanskou cestou kráčam sám, nie preto, že by som sa cítil odmietnutý alebo izolovaný – ale preto, že sa mi to tak páči. Keď som sám, tak ku mne najjasnejšie prehovárajú hlasy bohov, bohýň, predkov a duchov – pod stromami, pri ohni, pod hviezdami a v mojom vlastnom srdci.
Chcel som vytvoriť komunitu, ťahal som určitých ľudí, aby si zamilovali pohanstvo, ale časom som zistil, že ide o stratu času a sily. Môj osud je chodiť sám ako pútnik. Nikdy som ešte nesklamal samého seba, ale mňa sklamalo už ľudí veľa.
Nie som tu, aby som niekoho učil, aspoň nie v tradičnom zmysle. Nehľadám študentov. Za duchovné poznanie si neúčtujem. Neponúkam kurzy, mentorstvo ani magické služby. Nepatrím do žiadnej pohanskej organizácie a ani si to neželám. Nemám záujem stať sa uznávanou postavou v rámci komunity a vyhýbam sa každému druhu duchovnej celebrity, kňazstva alebo zvučných mien.
To, čo robím, je zdieľanie. Zdieľam, to, čo sa mne páči, píšem svoje vlastné pravdy, nie preto, že si myslím, že sú to jediné pravdy, ale preto, lebo sú moje, vyšli zo mňa a mám ich rád, stojím si za nimi. Ak ťa inšpirujú, som poctený. Ak ti nič nehovoria, mňa sa to netýka. Nie som tvojím sprievodcom. Bohovia sú tvojím sprievodcom. Predkovia, duchovia, krajina – ti budú šepkať rovnako, ako šepkajú mne, ak s vážnosťou budeš hľadať a sa pýtať. Tvoja cesta je tvoja vlastná cesta, rovnako ako moja, je len moja.
Nezverejňujem o sebe videá, nedávam svoje fotografie, aj keď jednu mám na blogu, neukazujem ako posilňujem, alebo bijem do mechu. Neponúkam funkcie chatovania, video diskusií, ani spoločných debát o pohanstve.
Mám facebook, zdarma blogg a telegram - to mi stačí na zdieľanie. Neplatím za tieto služby, neplatím si zato, aby som mal veľa sledovateľov. Píšem si pre seba len to, čo ma baví a napĺňa a ak sa ti to páči, skláňam sa, pretože nie každému sa to páčiť bude.
Nedávam ľuďom možnosť diskutovať pod článkami, narušilo by to moje ticho a viem ako sa ľudia radi dohadujú o zrnko ryže. Nechcem konverzáciu v digitálnom šume. Chcem spojenie v tichých hlbinách neviditeľného sveta.
Cesta, ktorou kráčam, nie je osamelá – je samotárska. Osamelý je človek taký, keď nedobrovoľne zostane sám. Samotársky človek je iný - on chce byť sám. Kráčam s bohmi. Kráčam s predkami. Kráčam s neviditeľnými bytosťami lesov, jazier a potokov.
Nemyslím si, že pohanstvo by malo byť na predaj, že by malo ísť o súťaž popularity. Nemala by to byť vojna slov alebo preteky o prestíž. Je to živé tajomstvo – surové, divoké a posvätné. Nepatrí nikomu. Nenachádza sa v moci, povereniach alebo vplyve, ale v šepote bohov v tichu noci. Nachádza sa v pocite, že niečo starobylé ťa sleduje s láskou a silou, keď načúvaš vlastnému zvuku, ktorý v tebe neprestajne vysiela.
Takže nie, nevediem. Nenasledujem. Nezhromažďujem davy. Neponúkam úlohy ani zodpovednosť. Nesnažím sa byť niekým, nespájam sa s komunitami. Som jednoducho sám sebou. Hľadač. Možno mystik. Tichý spoločník bohov, kráčajúci po zvláštnej, runami poznačenej ceste, pre ktorú som sa narodil.
A k tým, ktorí cítia niečo podobné a majú rovnako radi samotu: zdvíham svoj roh v tichej úcte.
Nech žijú bohovia. Nech žijú duchovia. Nech žijú predkovia. A nech žijú tí, ktorí kráčajú tak ako ja - v tichosti, bez hluku, reklamy a v područí pravidiel - čo sa má a čo sa nemá.
Mám prezývku Nordland, podľa albumu od Bathoryho, ktorý nahral dvojalbum - Nordland - o severskej mytológii. Ale inak aj to je len nálepka. Keď som sám, nie som Nordland, som nikým, nemusím si dávať mená a nejako sa prezentovať - bohovia ma vidia nahého, bez akéhokoľvek prídavku.
Ak sa vám články páčia - ďakujem. Ak ich zdieľate, dva krát ďakujem. Ak ste sa odhlásili, lebo ste sa nahnevali na nejaký text, čo s tým, nesledujem počty.
Ak ti tieto slová niečo povedali, ak si v nich dokonca našiel kúsok seba, tak vedz, že nie si jediný. Existuje veľa podobných ľudí, ktorí kráčajú rovnako tichou cestou bez hluku a sebapredaja, pretože sú srdcom pútnici. Starí pútnici v čase, ktorí nemusia kričať do sveta pravdy, ale ich hovoria v šepote a započuje ich len ten, kto ich počuť má.
Sláva bohom...