Veľké priateľstvo a príbuzenstvo bolo medzi Asbjornom a Thorgeirom náčelníkom. Jeden druhému usporiadali hostiny a vymenili si dobré dary. A stalo sa tak, že v jednu jeseň pozval Asbjorn svojho švagra Thorgeira k sebe a on prišiel s mnohými mužmi. Asbjorn ho prijal veľmi srdečne. Pripravila sa tá najlepšia hostina.
Urdarkottur sa nevzdal svojho zvyku chodiť na Eyri. Utiekol tam každý deň a urobil to aj v tento deň, keď sedeli na hostine. Teraz už má dvanásť rokov a zápasí so slúžkami. Tie sa mu vždy pevne postavia a idú proti nemu štyri a bol to veľký zhon. On ich ťahá dnu do miestnosti a tam sa s nimi pevne bojuje. Ľudia to milujú ako veľkú zábavu a radi sledujú ich boj. No ako obvykle to skončilo tým, že všetky slúžky opäť premohol. A keď skončili so svojou hrou, stál vo svojom ošumelom oblečení. Mal na sebe kožený kabát a palicu.
Thorgeir sa naňho dlho pozeral a potom povedal Asbjornovi: „Kto je ten chlapec, ktorý sem prišiel?“
„Domnievam sa, že je to syn Gesta a Syrpy z Toftu.“
„To je nepravdepodobné, nemôže to byť pravda.“
Potom zavolal na Urdarkottura. Ten hneď k nemu prišiel a posadil sa na jeden kmeň, ktorý stál pred ním.
Thorgeir povedal: „Kto si, chlapec v koženom kabáte?“
„Volám sa Urdarkottur a som synom Gesta a Syrpy, ktorí tu bývajú na Toftu.“
„Koľko máš rokov, Urdarkottur?“
"Dvanásť."
„Si veľký a zdatný muž, a tak dobre stavaný na svoj vek, že som nevidel žiadneho syna náčelníka, ktorý by sa ti vyrovnal.“
Potom povedal hospodár Asbjorn: „To naozaj hovoríš, švagor, na syna Syrpu a Gesta? Asi si nevidel jeho rodičov, ktorí sú obaja bez náčelníckeho vzhľadu. Pretože nikto nikdy nevidel také škaredé tváre, ako sú oni dvaja. A je to divné, že sa nerozprávaš s nikým iným, okrem tohto ich syna.“
Thorgeir očervenel a povedal: „Myslím si, alebo mám skôr tušenie, že pre teba to nebude o nič menej dôležité o tom hovoriť.“
Thorgeir sa znova spýtal Urdarkottura: „Choď po Gesta a Syrpu. Povedz, že sa s nimi chcem stretnúť.“
On odpovedal: „Akoby si mi hovoril, že mám inú matku alebo otca, no neviem, či by mi bola iná matka alebo otec lepší ako títo, aj keď by to bolo azda k mojej väčšej sláve.“
Aj tak Thorgeir po nich poslal, no oni nechceli ísť.
„Teraz sa to stane,“ hovorí Syrpa, „čo mi dlho hovorilo moje tušenie, že Urdarkottur by z toho mohol mať niečo zlé, keď tam chodil na Eyri každý deň a hral sa, ako keby to bola jediná vec, ktorú má robiť.“
Thorgeirovi bolo povedané, že nechcú ísť.
Thorgeir povedal Urdarkotturovi: „Vyplň moju prosbu, že ich sem necháš prísť, a ja ti dám, čo si odo mňa požiadaš.“
Urdarkottur povedal: „Neurobím to, pokiaľ mi neprisľúbiš, že neodídu zo stretnutia s tebou smutnejší, ako prišli.“
Thorgeir prisľúbil, že s nimi bude jednať dobre a poprosil ich, aby za ním zašli. Keď tak učinili, on im povedal: „Prisľúbim vám, pokiaľ budem nažive, že vám nebudú chýbať peniaze."
Syrpa hovorí: „Nebudeme sa brániť. Stane sa, čo je lepšie, aj keď sa nám to zdá proti našej vôli.“
Posadili sa na stoličku pred Thorgeirom a Urdarkottur si sadol medzi nich.
Potom povedal Thorgeir: „Moje tušenie, Syrpa, je, že Urdarkottur nie je váš syn. Neotáľajme s tým. Buď povedz, ako sa to stalo, že sa ocitol u vás a dostanete za to moju vďaku a priateľstvo, inak budeš musieť znášať ťažkosti a pravda sa aj tak vyjaví.“
Syrpa povedala: „Keď sa to už dostalo na povrch, bude teraz najlepšie povedať pravdu a to, čo je vo veci.“
Potom povedala, čo sa stalo, a všetci, ktorí boli nablízku, pozorne počúvali.
Thorgeir povedal: „Myslím si, že teraz hovoríš pravdu.“
Potom sa Thorgeir spýtal Thorgerdy, ako dlho uplynulo, odkedy porodila dieťa. Povedala, že uplynulo dvanásť rokov. Spýtal sa, či ho dala odložiť. Povedala, že to tak bolo.
„Prečo si to urobila?“ hovorí Thorgeir.
Ona povedala, že sa neodvážila „pre hnev a krutosť môjho manžela Asbjorna. Toto boli jeho príkazy a aj keď som toho chlapca milovala, a rada ho vychovávala.“
Thorgeir povedal Asbjornovi: „Chceš, švagor, prijať tohto mladého muža za svojho syna a vziať ho domov k sebe a zaobchádzať s ním ako so sebou samým?“
Asbjorn hovorí: „Miesta je tu dosť, môžem mu dať jedlo ako ostatným ľuďom, ak sa ti to zdá ako správne riešenie.“
„Ak k nemu nebudeš otcovský, alebo mu nedovolíš mať to, čo chce, potom to ukončí naše priateľstvo. A Syrpe a Gestovi sa má dať dvanásťstoviek ako náhrada za Urdarkottura. Ja zaplatím polovicu a ty polovicu. Pre nich to bude česť najväčšia a šťastie.“
Gestur a Syrpa odchádzajú domov a sú veľmi spokojní. Urdarkottur je teraz na Eyri, je vyparádený a to, čo mal na sebe predtým, je z neho strhnuté a dostal to najlepšie oblečenie. A nikto ešte nevidel takého pekného muža a vo všetkom dobre stavaného. Všetci si mysleli, že Thorgeir im priniesol najväčšiu česť a šťastie. A potom odchádza Thorgeir domov so svojím sprievodom. Švagrovia sa rozišli v dobrom.
Urdarkottur je teraz doma na Eyri. Asbjorn je voči nemu chladný, ale nie vyslovene zlý, ale jeho matka mu dáva všetko, čo chce, s najväčšou láskavosťou. Až teraz, v dvanástich rokoch sa začína učiť všetkým zručnostiam, ktoré zdobia muža. Takto to pokračuje nejaký čas, až uplynú mnohé roky...