Nezapadneš tam, kde sa cítiš zle, nájdi si svoju cestu...

Pohanstvo ma naučilo, že každý z nás má svoje jedinečné miesto a vlastnú jedinečnú cestu, podobne ako má každý prvok v prírode svoju úlohu. Zapadnúť tam, kde nepatríš, by sa dalo prirovnať k tomu, ako keby sa strom snažil rásť v oceáne, alebo ryba chcela žiť na púšti. Je to v rozpore s prirodzenosťou.

Preto sa obyčajný človek, zvyknutý na jednoduchý život a komunitné hodnoty, cíti nesvoj v spoločnosti bankárov. Jeho energie sú v rozpore s ich svetom, ktorý je o číslach, zisku a súťaži. Cíti, že jeho hodnoty spojené s prírodou, rodinou, či manuálnou prácou – nie sú na tomto mieste oceňované. To ale platí aj naopak.

Bankár sa bude cítiť nepríjemne na hodovaní pri oslave slnovratu. Jeho svet je racionálny, inak usporiadaný a často odpojený od prírodných cyklov a rituálov. Pre neho by mohla byť atmosféra s tancami, spevmi a uctievaním starobylých bohov, príliš chaotická a azda aj prízemná.


A presne tu sa rodí nedorozumenie a hlúposť. Je absurdné, ak sa bankár posmieva ľuďom, ktorí oslavujú prírodné sviatky. Nemá na to zmysly, aby zachytil ich vlny, a preto ich nemôže pochopiť. Jeho kritika nie je odrazom ich chyby, ale jeho vlastnej neschopnosti vnímať svet inak. 


No rovnako hlúpe je aj to, ak prírodný človek zosmiešňuje nejakého človeka, kvôli jeho odlišným zámerom.


Pohanstvo nás vedie k tomu, že práve v rešpekte k týmto rozdielom spočíva múdrosť. Každý bol na svet poslaný s konkrétnym cieľom – nájsť a naplniť svoju vlastnú cestu. O tom je to nekonečné hľadanie a objavovanie – o nájdení svojho životného chodníka, kde môžeš byť sám sebou a rozkvitnúť sa v plnej kráse.


Je to však len tvoj chodník, nemôžeš ho vnucovať niekomu, kto má cestu úplne inú ako ty. 


Nájsť vlastnú cestu a byť na nej spokojný, je najvyššou výsadou človeka. Je stotožnením sa s poslaním tu na zemi. A verte či neverte, prírodní ľudia, ktorí našli svoju cestu v lone Matky Zeme, cyklickej kráse roka a objavovania bohatstva zázrakov a moci pohanstva, sú veľmi vyrovnané bytosti.


Ak východné učenia učia, že človek prechádza životmi tak, aby postupoval vyššie a vyššie smerom k poznaniu, múdrosti, hlbšiemu prežívaniu života, pohanstvo je zaiste vysokým stupňom v takomto rebríčku...