Treba mať na zreteli, že Ján Kollár bol evanjelický kňaz a preto jeho myslenie bolo poznačené kresťanstvom. Vo svojich opisoch je udivený z toho, že Slováci vzývajú boha Perúna napriek tomu, že kresťanstvo v našich krajoch funguje už značne dlhý čas.
Je pozoruhodné, ako boh Perun, jeden z najstarších slovanských bohov, prežíva v slovenskom jazyku dodnes, aj keď jeho chrámy a kňazi dávno zmizli. Slováci neustále používajú slová ako Perun, Peron, Parom a z nich odvodené výrazy.
Prejavy Peruna v slovenčine. Časté sú vety typu:
„Kde tam ideš do Paroma?“
„Kde si bol u Paroma?“
„Na kýho Paroma je ti to?“
Používajú sa aj prekliatia ako „Parom ťa trestal, vzal, metal, zabil!“ Z tohto mena sa tvoria aj prídavné mená opisujúce silné javy alebo vlastnosti:
„paromová strela, guľa, skala“
„paromový hrom, blesk“
„paromový človek“ (hnevlivý)
„paromová žena“
„paromský alebo paromovský vôl, kôň“ (silný, divý)
„paromská cesta“ (ťažká, zlá)
„paromské víno“ (ohnivé)
Existujú aj slovesá ako „porantalo ťa, paromtalo, perunalo ťa!“ Treba však poznamenať, že etymológia slova „porantať“ od Kollára je mylná a nesúvisí s menom Parom.
Regionálne rozdiely a historické zmienky
Slováci blízki Poliakom (napríklad v Spiši, Šariši a Gemeri) používajú skôr Perun, Peron, zatiaľ čo ostatní častejšie Parom.
Historické pramene potvrdzujú uctievanie Peruna:
Dobrovský (Slavin, 411) a Bartholomaeides (Memorabilia provinciae Csetnek, 78; Notitia comitatus Gömőriensis, 270) spájajú slovenskú „paromovu strelu“ s bohom hromu a blesku.
Ján Krman (Solenia X Bibliothecae Kis-Hontensis, 1819) uvádza, že Slováci v Uhorsku nazývali hrom Peronom a Perúnom a používali prekliatia ako „peron ťa zabil“ alebo „choď do paroma“. Tiež spomína hromovú skalu, nazývanú Paromova alebo Perúnova skala.
Nestor v Letopisoch trikrát spomína Peruna ako boha, na ktorého prisahali, a opisuje jeho modlu v Kyjeve, ktorú dal knieža Vladimír po prijatí kresťanstva hodiť do Dnepra.
Prokopios v 6. storočí potvrdzuje, že Slovania uctievali jedného boha, tvorcu blesku.
Meno sviatku Hromníc súvisí s Perunom, ktorý bol u niektorých kmeňov nazývaný aj Hromom.
Perun ako symbol práva a úrody
Pán Mednyánszky v Hormayrovej ročenke (1829) spomína poveru o Paromovi a šestonedieľkach a tiež príbeh o Cigánke Ratke, ktorú Parom premenil na skalu pri Uhrovci za znesvätenie chleba. Táto udalosť, spolu s vyobrazením Peruna s radlicou (lemešom - časť pluhu), naznačuje, že bol aj bohom roľníctva. Skúšanie vinníkov rozpáleným lemešom ukazuje, že bol tiež bohom práva, pravdy a pomstiteľom nespravodlivosti.
Ján Kollár zhrnul pod názov „Perun, Parom“ piesne a úryvky, kde sa tieto mená vyskytujú. Hoci v mnohých kontextoch slovo Parom už stratilo svoj pôvodný osobný význam a označuje skôr „blesk“ alebo dokonca miesto („ísť do Paroma“), stále pretrváva v jazyku Slovákov ako živá spomienka na dávneho boha.