Od útleho veku ľudia zvyknú podvádzať nielen okolie, ale predovšetkým seba. Či už ide o podvádzanie rodičov, v škole, v práci, odkladanie úloh na neskôr, alebo ospravedlňovanie si prehreškov typu „dnes si môžem dopriať“. Tento neustály sebaklam vedie k oslabovaniu vôle a disciplíny.
Porovnávanie sa s ostatnými a hľadanie výhovoriek
Často sa ľudia porovnávajú s inými a pripisujú ich úspechy vonkajším faktorom – dobrým predispozíciám, šťastiu alebo výhodám. Namiesto prebratia zodpovednosti za vlastné činy hľadajú výhovorky typu - „nemám čas“, „je to príliš ťažké“, „nikto ma nepodporuje“ alebo „je to chyba systému/šéfa/partnera“. Tieto výhovorky bránia v akcii a upevňujú pocit neschopnosti.
Nedostatočné prenesenie vedomostí do praxe
Ľudia čítajú motivačné knihy a vzdelávajú sa, no často tieto poznatky neaplikujú v praxi. Vedomosti zostávajú len v hlave a rýchlo vyprchajú. Opakované výhovorky a ospravedlnenia posilňujú zlozvyky a neúspechy, čo vedie k presvedčeniu, že človek je slabý a neschopný.
Ignorovanie matematiky cieľov
Dosahovanie cieľov, nie je o pocitoch, nadšení, predstavách, alebo sebaklamoch. Je to „matematika“ – ktorá vyžaduje drinu, disciplínu, opakovanie rovnakých činností a rutinu. Cieľ sa nedá oklamať výhovorkami ako „som na dovolenke“, „mám ťažké obdobie“ alebo „som unavený“. Výsledok je priamym odrazom vloženého úsilia: koľko energie do toho vložíš, taký budeš mať výsledok.
Doba okamžitého uspokojenia
Súčasná doba je nastavená na okamžité uspokojenie potrieb a túžob. Všetko je dostupné hneď a bez väčšej námahy (jedlo, zábava, informácie). To oslabuje kľúčové vlastnosti pre dosahovanie náročných cieľov, ako sú schopnosť odkladať uspokojenie, trpezlivosť a vytrvalosť. Ľudia radšej minú peniaze na „talafatky“ a rýchle uspokojenie namiesto šetrenia na kvalitné veci, ktoré vyžadujú odriekanie a trpezlivosť.
Vplyv sociálnych sietí a nízke sebavedomie
Neustále porovnávanie sa s „dokonalými“ životmi na sociálnych sieťach vedie k frustrácii a pocitu „nie som dosť dobrý“. To ďalej posilňuje demotiváciu, nečinnosť a slabú disciplínu. Z toho pramení aj nedostatok sebaúcty a sebavedomia. Ak si človek neverí, je náchylnejší k sebaklamu a k presvedčeniu, že „to aj tak nedokáže“, čím ospravedlňuje absenciu snahy.
Strach z neúspechu a ilúzia potenciálu
Mnohí sa boja pustiť do náročných úloh z obavy, že neuspejú a potvrdia si tak svoju „slabosť“. Radšej sa ani nepokúsia, aby si zachovali ilúziu potenciálu, ktorý v skutočnosti nevyužívajú. Výhovorky typu „toto nechcem/nebudem robiť“, „nemám na to“ alebo „čo keď niečo pokazím?“ bránia v akcii.
Nesprávne chápanie afirmácií
Aj keď afirmácie nie sú v podstate zlé, ak sa používajú správne, mnohí si mylne myslia, že stačí vizualizovať ciele a cítiť sa dobre, bez toho, aby robili skutočnú prácu a vynaložili úsilie.
Záver: Sila začína v jednotlivcovi
Svet sa zdá byť plný slabých ľudí, pretože sa príliš často utiekame k ľahkým cestám a sebaklamu. Tým si odopierame možnosť rozvinúť skutočnú vnútornú silu. Kritizujeme slabosť sveta, no zabúdame, že sme jeho súčasťou. Sila sveta začína silou každého jednotlivca, ktorý prestane podvádzať seba samého a prijme výzvu disciplíny a zodpovednosti. Všetko máme vo vlastných rukách a žiadne vonkajšie faktory nám nemôžu brániť v dosahovaní cieľov. Hľadanie príčin neschopnosti mimo seba je najväčším klamom voči vlastnému ja.
Ciele sú tým najférovejším zrkadlom nášho života. Pokiaľ my, samých seba klameme cez ilúzie, nahováranie si, ospravedlnenie sa - cieľ zaujíma len naše neprestajné opakované úsilie a disciplína - nič viac. Všetky naše vnemy, pocity, nadšenie, radosť, žiaľ, únava, slabosť - svet lží síce chápe, ľudia nás poľutujú, ale cieľ absolútne nemá s týmito vecami zľutovanie. Preto je svet tak slabý, lebo sa uspokojuje s predstavami namiesto toho, aby od ilúzií prešiel k činom...