Ak máte doma knihu - Slovansko-Árijské védy, skúste si ju otvoriť a skúmať, čo v nej skutočne je napísané, pretože ide o novú vieru, nie slovanskú. Pozrime sa dobre na túto modlitbu, ktorú sme vybrali, keď ona vychádza z takzvaného rodnoveria a rozoberme si ju:
NA SLÁVU JEDINÉHO A NEDELITEĽNÉHO BOHA OTCA, TROJSVETLÉHO VEĽKÉHO RODA PRARODIČA NÁŠHO! NECH SA DEJÚ VŠETKY ČINY NAŠE NA SLÁVU BOHOM A PREDKOV NAŠIM, NA PREKVITANIE RODOV A POTOMKOV NAŠICH! TERAZ I VŽDYCKY I OD KRUHU DO KRUHU! TAK BOLO, TAK JE, TAK BUDE! ROD NEBESKÝ PRARODIČ! TY RODOV VŠETKÝCH OCHRANCA! PAMÄTAJ NA VŠETKÝCH MOJICH PREDKOV! KTORÍ SÚ VO SVARGE TVOJEJ SVETLEJ! TERAZ I VŽDYCKY I OD KRUHU DO KRUHU! TAK BOLO, TAK JE, TAK BUDE!
Táto modlitba je typickým príkladom moderného slovanského neopaganizmu (Rodnoveria), a to s veľmi silnými prvkami, ktoré pripomínajú monoteizmus a liturgický jazyk kresťanstva, najmä pravoslávia.
Rozoberme si ju krok za krokom:
"NA SLÁVU JEDINÉHO A NEDELITEĽNÉHO BOHA OTCA, TROJSVETLÉHO VEĽKÉHO RODA PRARODIČA NÁŠHO!"
"JEDINÉHO A NEDELITEĽNÉHO BOHA OTCA": Toto je doslovná paralela k monoteistickým konceptom Boha Otca v kresťanstve. Starí Slovania boli polyteisti. Hoci v ich kozmológii mohol existovať nejaký "najvyšší" alebo "prvotný" princíp, nebol to však "jediný a nedeliteľný Boh" v monoteistickom zmysle, ktorý by zatieňoval ostatných bohov. Koncept "jediného" Boha je cudzorodý pre pôvodné pohanstvo.
"TROJSVETLÉHO VEĽKÉHO RODA PRARODIČA NÁŠHO!": Božstvo "Rod" je v Rodnoverí často interpretované ako ten najvyšší, stvoriteľský princíp, ktorý preniká všetkým a z ktorého vychádzajú ostatní bohovia. To je moderná, monistická interpretácia, ktorá v historických prameňoch neexistuje. Pôvodné záznamy o Rodovi sú obmedzené a neopisujú ho ako "jediného" stvoriteľa všetkých bohov v takomto absolutistickom zmysle. Spojenie "Trojsvetlý" (odkaz na Jav, Prav, Nav) je tiež moderná rodnoverná syntéza.
Jav ako náš svet sa dá pochopiť. Nav, ako svet mŕtvych je tiež doložiteľný nielen zo slovanstva, ale aj z ostatných Európskych vier. No svet - prav - je problém. Ten sa má odvolávať na svet bohov, zákonov, nebeskú sféru. Kým predstava nebeskej ríše bohov je v slovanstve skutočne prítomná ako (Svarga), koncept "Prav", je novotvarom, ktorého význam nájdeme skôr v ezoterike alebo v okultizme.
Význam - Trojsvetlý boh, je takmer identický ekvivalent - Trojjediného boha v kresťanstve. "Prarodič nášho": Pripomína "Otče náš" z kresťanskej modlitby.
"NECH SA DEJÚ VŠETKY ČINY NAŠE NA SLÁVU BOHOM A PREDKOV NAŠIM, NA PREKVITANIE RODOV A POTOMKOV NAŠICH!"
Táto časť je v súlade so starou vierou, keďze ide o úctu k bohom, predkom a kontinuitou rodu.
"Na slávu Bohom": Toto je v poriadku, úcta k bohom bola prirodzená.
"A Predkov našim": Úcta k predkom je pre slovanské aj germánske pohanstvo veľmi autentická a dôležitá.
"Na prekvitanie rodov a potomkov našich": Typický dôraz na rod, kontinuitu a plodnosť, čo je pre slovanský kontext veľmi presné.
"TERAZ I VŽDYCKY I OD KRUHU DO KRUHU! TAK BOLO, TAK JE, TAK BUDE!"
"Teraz i vždycky": Toto je takmer doslovný preklad frázy "Nyne i prisno" z pravoslávnej liturgie. Je to veľmi silný indikátor pravoslávneho vplyvu. V latinskom obrade - teraz, i vždycky, i na veky vekov.
"Od kruhu do kruhu": Odkaz na cyklické vnímanie času, ktoré je pre pohanstvo charakteristické, avšak spojenie s predošlou frázou vytvára synkretizmus kresťanstva a pohanstva.
"TAK BOLO, TAK JE, TAK BUDE!"
Je to v podstate afirmácia, vyhlásenie platnosti a definitívne potvrdenie toho, čo bolo povedané, v kresťanskom svete ako Amen. Ak by sme nemali Amen, použili by sme - nech sa tak stane, alebo staň sa, tak nech je!
Samotné Slovo "Amen" pochádza z hebrejského (אָמֵן, ’āmēn), čo znamená "nech sa stane", "tak je to", alebo "pravdivo". Používa sa na potvrdenie, súhlas, alebo ako záver modlitby či prísahy. Jeho podstatou je potvrdenie pravdivosti a túžba, aby sa niečo stalo realitou.
"ROD NEBESKÝ PRARODIČ! TY RODOV VŠETKÝCH OCHRANCA! PAMÄTAJ NA VŠETKÝCH MOJICH PREDKOV! KTORÍ SÚ VO SVARGE TVOJEJ SVETLEJ! TERAZ I VŽDYCKY I OD KRUHU DO KRUHU! TAK BOLO, TAK JE, TAK BUDE!"
"Rod Nebeský Prarodič!": Opätovné zdôraznenie Roda ako centrálnej, najvyššej bytosti, s prívlastkom "Nebeský". Kresťanstvo má otca nebeského, Rod v tejto ne-slovanskej podobe je tiež nebeský otec, evkivalent Hospodina.
"Ty Rodov všetkých Ochranca!": Ďalšie pripisovanie univerzalistických atribútov. V kontexte pôvodného slovanského (alebo germánskeho) pohanstva, božstvá mali svoju špecifickú sféru vplyvu, funkciu a okruh pôsobnosti. Neboli to univerzálne bytosti, ktoré by "chránili všetky rody" v celom svete, alebo vo všetkých dimenziách v tom zmysle, ako to robí monoteistický Boh a žiaľ, aj tento neopohanský boh Rod.
"Pamätaj na všetkých mojich predkov! Ktorí sú vo Svarge Tvojej svetlej!": Úcta k predkom je, autentická. Také modlitby sa nachádzajú v starých záznamoch. Koncept "Svargy" ako nebeskej sféry je síce prítomný v slovanskej mytológii, no nie tak rozvinuto, ako v neopohanskej ilúzii. Svarga sa objavuje ako nebeská oblasť, no nie ako nebo abrahámovské, lež oblasť inej dimenzie, do ktorej človek vstupuje.
Avšak prepojenie Svargy s Rodom ako jeho svetlým príbytkom, opäť posilňuje Rodove monoteistické postavenie. Väčšina ľudí tiež nevie, že tento koncept svetla, je čisto biblický pojem.
V 1 Timotejovi 6:16, sa píše o Bohu ako o tom, "ktorý jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle, ku ktorému sa nikto z ľudí nemôže priblížiť ani ho vidieť."
Ten, kto písal tieto novodobé knihy, ktoré sa majú tváriť ako staré, musel poznať tieto verše. Niekto by si mohol povedať, že boh Abraháma je vlastne bohom Rodom, čo absolútne nie je, keďže slovanský panteón podobne ako všetky pohanské panteóny, nebol monoteistický. Ak nebol monoteistický, potom autor úmyselne prebral celý koncept hebrejského boha, ktorého vsunul do slovanstva, ako ekvivalent k Hospodinovi, čo je nemysliteľné z pohľadu staroviery.
Záver:
Táto modlitba je ukážkovým príkladom moderného Rodnoveria. Obsahuje prvky, ktoré sa snažia nadviazať na staroslovanskú mytológiu (Rod, Svarog, Veles, Mokoš, Perún), ale je výrazne ovplyvnená a to:
Monoteistickým myslením: snaha o nájdenie "jedného" najvyššieho Boha (Roda) nad ostatnými.
Kresťanskou liturgickou štruktúrou a frázami.
Ide skôr o synkretické spojenie kresťanstva so slovanstvom, v ponímaní moderného náboženského hnutia, ktoré rekonštruuje slovanskú vieru, ale s výrazným vplyvom prostredia, v ktorom sa rozvíjalo, teda v krajine s pravoslávnou tradíciou.
Problémom dneška je nevedomosť ľudí. Málokto pozná bibliu, ako aj kresťanské obrady, či už východnú liturgiu Zlatoústeho, alebo západný latinský obrad, či nový po-koncilový obrad v rodných rečiach, ktorý sa fakticky priblížil k protestantizmu.
Tam kde je nevedomosť, je zároveň aj klam. Modlitby starých slovanov boli priame, ako bolo priame ich myslenie a skutky. Pozrime sa, ako sa zachovali pôvodné modlitby:
"Ó, Matka Zem! Živiteľka naša!
Prebuď sa zo spánku zimného!
Daj silu, daj rast!
Daj úrodu hojnú pre nás, pre naše rody!"
"Ó, Perún, Hromovládca!
Ty mocný! Ty spravodlivý!
Ochráň naše polia od zla!
Ochráň naše rody od nepriateľa!
Posielaj dážď, keď treba!
Bleskom očisti!"
Tu vidíme priamosť modlitieb, ako keby sa Slovan zhováral priamo s nejakým človekom. Nehovorí omáčky typu - Ó Perún, ty ktorý zhadzuješ blesky na našu zem a v rukách držíš mocnú sekeru, tvoja sila premáha všetko čo sa ti postaví do cesty, pomôž nám biednym, chráň naše polia, do ktorých vkladáme svoj pot a očakávame úrodu, chráň naše rody svojim hnevom a spravodlivosťou, aby prekvitali pod tvojim pohľadom atď.
Toto je typický model kresťanskej modlitby zvanej - omáčka. Opisy, preslovy, chvály - tak vzdialené jednoduchosti Slovana a jeho priamej reči k bohom.
Nabudúce sa pozrieme na zápovede, kde samotné slovo - zápovede - je čisto pravoslávnym výrazom