Bol som ešte veľmi mladý, keď ma spoločnosť nazvala „hriešnikom". Zľakol som sa, lebo sa na mňa mračili pri tomto slove. Nevedel som, čo to skutočne znamená, tak som sa rozhodol opýtať svojho starého otca, ktorý povedal:
"Chlapče, pozri sa na ten starý dub tam na lúke. Má jeden konár, ktorý je uschnutý a mŕtvy. Naozaj si myslíš, že ho preklíname a nadávame mu, že je zlý? Nie. Ten konár jednoducho vyschol, možno sa k nemu nedostalo dosť slnka, alebo cez neho prestala prechádzať miazga. Je to prirodzená súčasť života. A vieš, čo sa stane potom? Príde víchrica a odlomí ho. Vôbec to nie je trest! Konár spadne na zem, kde sa rozloží na hnojivo a nakŕmi celú pôdu. A na tom mieste potom vyrastú nové rastliny a kvety.
Takže, keď ti povedia, že si hriešnik, len si pripomeň, že to, čo oni nazývajú hriechom, je len konár, ktorý na tebe uschol. Nie je to hriech, ale možno tvoja nesprávna voľba, z ktorej sa učíš. To, čo sa zdá byť pre teba prekliatím, ktoré oni nazývajú hriechom, je hnojivo, ktoré ti pomôže rásť a posunúť sa ďalej. Nedovoľ im, aby ti ukradli tvoju slobodu naháňaním strachu.
Pretože ak raz povieš dosť, stačilo, je koniec - celý svet sa spojí, aby ti pomohol a nasmeroval tvoj život inak..."
Dobre som si tento výrok vo svojom srdci uchoval a dnes viem, že starý otec mal pravdu.