Vikingské čarovanie Galdr, zneužívané v dnešnom čase

Galdr je druhom mágie, ktorá má rôzne zamerania, ako zmena osudu, nasmerovanie človeka, ochrana, liečenie, utíšenie prírody, búrok a podobne. Galdr ako taký zanikol spolu so severskou kultúrou Vikingov, no pretrváva neprestajne aj v dnešných časoch. Pretože negatívna strana galrd obsahuje takéto zamerania v dnešnom svete:


- Vytváranie dezinformácií.

- Vytvorenie pocitu strachu.

- Emočný marketing.

- Kultúrne anulovanie.

- Selekcia faktov.

- Podkopanie kritického myslenia.

- Zneužívanie autorít.

- Falošná identita.

- Gamifikácia reality

- Algoritmická polarizácia


Pozrime sa na jednotlivé body v dnešnej optike


Vytváranie dezinformácií


Vytváranie dezinformácií nefunguje ako priame klamstvo, ale ako cielené spochybňovanie faktov. Manipulácia spočíva v kladení zdanlivo nevinných otázok, ktoré vytvárajú nedôveru v overené zdroje a vedú k emocionálnej polarizácii. Dezinformácie využívajú falošnú rovnováhu a vybraných "expertov" na vytvorenie ilúzie, že pravda je subjektívna, čo oslabuje kritické myslenie.


Príklad


Dezinformačné kampane priamo neklamú o osobe, ktorej chcú znížiť kredit. Namiesto toho kladú otázky, ktoré v ľuďoch vyvolávajú pochybnosti. Vezmime si vedcov, ktorí hlbšie chceli študovať covid, jeho vznik, priebeh, šírenie, ale títo vedci neboli v jednote so všeobecným oficiálnym názorom. Tu nastupuje dezinformačná kampaň otázkami: "Naozaj je práca tejto vedkyne (vedca) taká dôležitá, ako sa hovorí?" 


Alebo "Kto financuje jej výskum? Nemá v tom niekto iný skrytý záujem?" Alebo dokonca politicky sa snažia vedca znemožniť: "Nevolila táto vedkyňa náhodou konzervatívne strany?" 


Takéto otázky presúvajú pozornosť od jej práce k jej motívom, a tým vytvárajú dojem, že za jej prácou je úmyselné zameranie sa na cieľ, ktorý si vedkyňa vytvorila, že sa k nemu dopracuje. Ľudia tak začnú pochybovať o celej jej kariére a jej odkaz sa stane sporným, ľudia z podvedomia vytiahnu informáciu a zasmejú sa s poznámkou: "To akože kto dal tejto žene ešte priestor, keď jej výskum je jedna veľká lož?"


Vytvorenie pocitu strachu


Vytváranie pocitu strachu je účinný moderný "galdr", ktorý funguje na princípe neustáleho opakovania správ o hrozbách a nebezpečenstvách. Tým sa u ľudí spúšťa emocionálna reakcia, ktorá oslabuje kritické myslenie. Keď sa ľudia cítia ohrození, sú náchylnejší prijať rýchle a jednoduché riešenia, ktoré im ponúkajú manipulátori. Strach tak funguje ako mocný nástroj na kontrolu, pretože ľudia sú ochotní vzdať sa svojej slobody a práv výmenou za pocit bezpečia.


Príklad


V médiách sa neustále opakujú správy, povedzme o obzvlášť brutálnych zločinoch, aj keď ich počet sa nedá presne dosledovať. Po páde dvojičiek existovalo slovo, ktoré bolo opakované neprestajne a to slovo sa volalo - terorizmus. Každé spravodajstvo začínalo šokujúcou reportážou o terorizme, teroristoch, čo u ľudí vyvolávalo pocit, že sú v neustálom ohrození. V tejto atmosfére strachu potom politici sľúbili, že "nastolia poriadok" a presadili prísne zákony, ktoré dali štátu oveľa viac moci, no zároveň obmedzili slobodu občanov. Ľudia pod tlakom strachu, tieto zmeny podporili, pretože verili vo výmenu, že za stratu slobody dostanú pocit bezpečia.


Emočný marketing


Emočný marketing je moderný "galdr", ktorý funguje tak, že namiesto logiky a faktov útočí na city. V reklamách a kampaniach sa snaží vyvolať silné emócie ako radosť, hnev, strach alebo nostalgiu. Cieľom je vytvoriť silné prepojenie medzi značkou/myšlienkou a emóciou, a tým ovplyvniť naše rozhodovanie, často bez nášho vedomia. Preto si ľudia vyberajú produkty a podporujú myšlienky nie preto, že sú racionálne správne, ale preto, že sa s nimi cítia emocionálne spojení.


Vezmime si príklad z politiky. Predseda nejakej politickej strany, často namiesto prezentácie svojich plánov, neustále útočí na protikandidáta. Používa pritom silné negatívne emócie, ako sú hnev, pohŕdanie a strach. Prezentuje protikandidáta ako hrozbu, ktorá „ničí ekonomiku“ alebo „ohrozuje určité hodnoty“.


Tento prístup odkláňa pozornosť od skutočných problémov a namiesto toho vytvára emocionálny konflikt. Voliči sa potom nerozhodujú na základe programov, ale na základe toho, ktorú stranu cítia ako „správnu“ a ktorú ako „zlú“ a to podľa pocitov, nie podľa myslenia. Volia kandidáta, ktorý v nich vyvoláva pocit hnevu na jeho oponenta, a tým je ich rozhodnutie ovplyvnené emóciami, nie logikou. Poznámka: žiaľ, dnešní politici tento Galdr využívajú jednotne. Viac sú zameraní na to, čo kto povedal a jeho protiútok, ako hľadanie spoločnej reči a riešení.


Kultúrne anulovanie


Kultúrne anulovanie (cancel culture) je moderná forma sociálneho nátlaku, ktorá sa podobá preklínaniu v minulosti. Je to proces, pri ktorom je osoba, značka alebo myšlienka verejne odsúdená a vylúčená zo spoločenského a profesionálneho života. Často sa to deje prostredníctvom sociálnych médií na základe vnímaných morálnych prehreškov. Namiesto hľadania kompromisu alebo diskusie, vedie tento jav k rýchlemu a často neúprosnému odmietnutiu, čo má za cieľ zničiť reputáciu.


Ako príklad si uveďme spisovateľku a autorku Harryho Pottera. V roku 2020 uverejnila na Twitteri (dnes X) príspevky, ktoré boli vnímané ako kritika názorov na rodovú identitu a transgender osoby. Použila slová, ktoré časť spoločnosti považovala za transfóbne.


Reakcia? Okamžite po uverejnení sa spustila obrovská vlna kritiky na sociálnych médiách. Herci, ktorí hrali v jej filmoch (napríklad Daniel Radcliffe a Emma Watsonová), sa od jej názorov dištancovali. Fanúšikovia, ktorí kedysi obdivovali jej prácu, ju začali odsudzovať a vyzývali na bojkot jej kníh.


Hoci nebola "vymazaná" úplne zo sociálnych sietí a stále má milióny fanúšikov, je často vylučovaná z rozhovorov o Harrym Potterovi, a dokonca sa ani nezúčastnila televízneho špeciálu pri príležitosti 20. výročia.


Je neustále pod drobnohľadom a jej každé vyjadrenie je ostro sledované a kritizované, čo vytvára dojem, že je nenávidená.


Pre mnohých ľudí, ktorí ju predtým poznali ako milovanú autorku, sa jej obraz zmenil. Jej dielo je teraz pre nich nepríjemne spojené s jej názormi.


Selekcia faktov


Selekcia faktov je moderná forma galdru, ktorá neklame priamo, ale vyberá len tie informácie, ktoré slúžia na podporu určitého názoru. Manipulátor tak vytvára selektívnu realitu, kde sú vynechané všetky fakty, ktoré by spochybnili jeho tvrdenie. Tým sa ovplyvňuje, ako vnímame danú situáciu, a my máme pocit, že sme si názor vytvorili sami, hoci nám chýba kompletný obraz.


Príklad


Predstavte si riaditeľku školy, ktorá sa politicky angažovala a volila stranu, ktorá je v mainstreamových médiách neobľúbená. Médiá, ktoré sa snažia o jej diskreditáciu, nebudú klamať o jej voľbe, ale namiesto toho sa zamerajú na selekciu faktov, ktoré ju vykreslia v negatívnom svetle.


Zamerajú sa len na negatívne aspekty, ktoré by za iných okolností neboli také dôležité - napríklad:


Z desiatok spokojných či nezainteresovaných rodičov vyberú dvoch, ktorí majú negatívne skúsenosti a ich príbeh zveličia, ktorý sa dostane až do hlavného spravodajstva.


Ak sa v škole stane nejaká drobná udalosť, napríklad, že sa dieťa poraní na ihrisku, zveličia to na "škandál" a prezentujú to ako dôkaz zlyhania riaditeľky. A keďže jej meno už je spájané z minulosti ako negatívne, emócie ľudí sa stupňujú.


Alebo: Ak riaditeľka minula peniaze na neobvyklý, ale užitočný projekt - povedzme futbalové ihrisko, označia to za "nehospodárne" a za "vyhadzovanie peňazí", pričom vynechajú všetky pozitívne výsledky projektu.


Tým sa vytvára skreslený obraz, ktorý nemá nič spoločné s jej politickou orientáciou. Ľudia, ktorí vedia, že riaditeľka podporuje danú stranu, si tieto negatívne správy automaticky spoja s jej politickými názormi, a to vďaka selekcii faktov.


Podkopanie kritického myslenia


Podkopanie kritického myslenia je moderný galdr, ktorý sa snaží oslabiť našu schopnosť myslieť samostatne. Používa zjednodušené slogany a teórie, ktoré sú ľahko zapamätateľné a často sa opakujú. To vedie k tomu, že namiesto hľadania hlbších súvislostí a overovania informácií prijímame jednoduché vysvetlenia, ktoré sa nám podsúvajú. Tým sa stávame náchylnejšími na manipuláciu a emocionálne ovplyvniteľnými, pretože sa spoliehame na hotové frázy namiesto vlastného úsudku.


Politik napríklad vytvorí slogan: "Mesto, kde sa lepšie dýcha!"


Chce presadiť vybudovanie novej cyklotrasy, hoci ju obyvatelia mesta nechcú a upozorňujú na obrovské dopravné zápchy. V kampani však namiesto vysvetlenia projektu bude používať tento, alebo podobný slogan - Mesto, kde sa lepšie dýcha. A tak ľudia nezainteresovaní, ktorí v meste žijú, si potom jeho heslo spoja s myšlienkou zdravého a ekologického bývania. Kvôli tejto zjednodušenej myšlienke tak ľahšie prijmú zámer, ktorý nakoniec vedie k veľkým zápcham a tým pádom k mestu, ktoré trpí väčším znečistením. Ak by sme išli ďalej, aj tieto negatívne veci ako zápchy, sa dajú využiť pre obmedzenie spaľovacích motorov, na úkor elektromotorov.


Zneužívanie autorít


Zneužívanie autorít je moderný "galdr", kde sa na podporu kontroverzného názoru používajú vybraní "odborníci". Títo jednotlivci sa opakovane prezentujú v médiách, aby vytvorili ilúziu, že ich názor je vo vedeckej komunite široko akceptovaný. Cieľom je presvedčiť verejnosť, že daný názor je jediný správny, aj keď ho väčšina skutočných expertov odmieta. Tým sa oslabuje dôvera v konsenzus a posilňuje sa manipulácia.


Falošná identita


Falošná identita je moderný "galdr", ktorý využíva anonymitu digitálneho priestoru. Ide o vytváranie falošných účtov a "botov" na sociálnych sieťach, ktoré sa tvária ako reálni ľudia. Ich cieľom je šíriť propagandu, dezinformácie, alebo podporu pre určitú myšlienku. Týmto spôsobom vytvárajú ilúziu, že určitý názor je v spoločnosti masovo podporovaný, a ovplyvňujú tak verejnú mienku bez toho, aby sme si to uvedomili.


Príklad s cyklotrasou


Na facebooku sa objaví fiktívny článok o cyklopruhu, ako o pozitívnej veci v meste a to s aktivitou AI botov. Tieto boty sa vydávajú za skutočných obyvateľov mesta. Komentujú pod článkom o cyklotrase, kde urážajú a zosmiešňujú tých prispievateľov, ktorí projekt označujú ako "neschopnosť" či "vyhadzovanie peňazí". Ich cieľom je vytvoriť ilúziu, že väčšina ľudí s projektom súhlasí a vytvárajú negatívnu náladu proti takým, ktorí projekt kritizujú. Preto komentáre pod kontroverznými príspevkami, ktoré rozdeľujú viac a viac spoločnosť, sú častou výrobou s týmto zámerom rozdelenia, za pomoci botov a ich prilievania do ohňa. Preto sa divíme ľuďom, že sa nechávajú zatiahnuť do umelých diskusií.


Algoritmická polarizácia


Algoritmická polarizácia je moderný "galdr", kde algoritmy sociálnych médií neustále filtrujú obsah tak, aby nám zobrazovali len informácie a názory, s ktorými už súhlasíme. Tým sa ocitáme v takzvaných echo komorách alebo informačných bublinách, kde prestávame vidieť protichodné pohľady. Tento mechanizmus posilňuje naše presvedčenie, oslabuje empatiu voči iným a prispieva k rozdeleniu spoločnosti na protichodné tábory, ktoré sa už nedokážu navzájom pochopiť.


Gamifikácia reality


Gamifikácia reality je moderný "galdr", ktorý premieňa komplexné spoločenské problémy na zjednodušenú hru. Vytvára jasné protiklady "dobra" a "zla", kde existujú hrdinovia a zloduchovia. Namiesto hľadania kompromisov a riešení sa ľudia sústredia na "víťazstvo" nad "nepriateľom". To znižuje empatiu, podporuje agresiu a vedie k neproduktívnemu konfliktu, kde je hlavným cieľom vyhrať hru, nie skutočne vyriešiť problém.


Záver


Tých moderných Galdrov by bolo oveľa viac, tu bolo spomenutých len pár. 


Galdr v dnešnom svete nie je tá stará klasická mágia, ktorá zanikla, ale mágia, ktorá zmenila svoju formu. Už sa nešepkajú slová v tajomných lesoch, ale šíria sa cez svetelné displeje. Tento moderný galdr už neslúži na liečenie alebo ochranu jednotlivca, ale stal sa mocným nástrojom v rukách elít na kontrolu a manipuláciu s vedomím ľudstva.


Zatiaľ čo starí Vikingskí mágovia používali galdr na ovplyvňovanie fyzického sveta, dnešní majstri manipulácie ho používajú na ovplyvňovanie mysle. Využívajú psychologické techniky a moderné technológie, aby vytvorili pocit strachu, hnevu, alebo aby podkopali zdravo uvažujúce a ničím nezaťažené kritické myslenie. 


Konečným cieľom je vytvoriť prostredie, v ktorom sa ľudia neustále nachádzajú v stave emocionálnej pripravenosti, čo ich robí ľahko ovládateľnými.


Zdroj: https://staroviera.blogspot.com/2025/08/galdr-magia-ktora-zanikla-na-severe-v.html

Telegram: https://t.me/staroviera - na telegrame sú všetky články, plus hudba, odkazy na rôzne stiahnutia


#slovan #slovanstvo #slav #slavic #slavian #pohanstvo #pagan #paganism #staroviera #staroverectvo #runy #rune #greek #mythology #greek_mythology #norse #norse_mythology #sparta #kresťan #kresťanstvo #katolik #katolicizmus #christianity