Dnes sa hovorí o Laponcoch, ako o pokračovateľoch Sámov, no Sámovia boli národ z inej doby a z iného duchovného sveta, odlišní od Laponcov. Boli akoby z času, pred civilizáciou ktorá prišla po nich.
Sámovia boli pôvodní obyvatelia rozsiahlych severských arktických oblastí severnej Európy, ktoré sa rozprestierajú cez Nórsko, Švédsko, Fínsko až Rusko. Hoci sa často označujú ako „severské kmene“, ich identita a kultúra sú oveľa komplexnejšie a značne odlišné od germánskych či slovanských národov Európy. Ich duchovné poznanie, totiž bolo oveľa hlbšie, ako poznanie neskorších severských národov.Noaide - šaman: Most medzi svetmi
Ústrednou postavou sámskej duchovnosti bol noaide (šaman). Bol to muž alebo žena, ktorý slúžil ako sprostredkovateľ medzi svetom ľudí a svetom duchov. Noaide nebol len liečiteľ chorôb či veštec budúcnosti, ale aj duchovný poradca, ktorý pomáhal komunite pri riešení problémov, hľadaní stratených sobov alebo odvracaní nešťastia. Noaide vedel prejsť do duchovného sveta, doslova odísť zo svojho tela a priniesť poznatky alebo pomoc pre svojich ľudí, zo sveta duchovného.
Svoje schopnosti noaide často získaval dedične alebo prostredníctvom dlhého a náročného učenia. Počas rituálov používali šamanský bubon (nazývaný aj runebomme alebo goavddis), ktorý bol považovaný za posvätný nástroj. Bubnovanie, spev joik (tradičná sámska forma spevu) a stavy tranzu, umožňovali noaideovi vstúpiť do duchovného sveta, komunikovať s duchmi predkov, prírody, a získavať tak poznatky a pomoc pre svoju komunitu.
Spomínaný šamanský bubon, nebol len hudobný nástroj, ale posvätný predmet a mapa kozmu, ktorá slúžila ako brána do inej dimenzie. Bubon pomáhal noaideovi dosiahnuť tranz.
Po stáročia si Sámovia, napriek tlaku na asimiláciu a prenasledovaniu, udržali mimoriadne bohaté a jedinečné duchovné dedičstvo, hlboko prepojené s drsnou, no zároveň životodarnou severskou krajinou. Pre nich príroda nebola len zdrojom obživy, ale živým, dýchajúcim systémom plným duchov a posvätných miest.
Zaujímavým pre sámsku kultúru a charakteristickým rysom bolo ich odmietanie vnútorných konfliktov a vojen. Na rozdiel od mnohých iných národov, vrátane okolitých vikinských kmeňov, s ktorými obchodovali (predávali im kožušiny), Sámovia medzi sebou nikdy neviedli vojny, ako ani neviedli vojny s nikým iným.
Konflikty a boje považovali za najväčšiu ľudskú hlúposť, pretože podľa ich presvedčenia, odoberali národu ako celku energiu a oslabovali ho. Ich filozofia sa sústredila na harmóniu, spoluprácu a udržanie životnej sily komunity, čo bolo v ostrom kontraste s expanzívnou a často bojovnou mentalitou nielen ich susedov, ale vôbec celého vtedajšieho sveta.
Toto mierumilovné spolunažívanie bolo kľúčové pre ich prežitie v náročných arktických podmienkach. Sámovia vedeli, že všetky prírodné prvky ako kamene, stromy, zvieratá, rieky a hory, majú svoju dušu. Toto hlboké poznanie ich viedlo k mimoriadnej úcte a rešpektu voči Matke prírode. Sámovia poznali existenciu viacerých svetov: sveta ľudí, sveta mŕtvych a sveta duchov.
Udržiavanie komunikácie a rovnováhy medzi týmito svetmi bolo pre nich kľúčové pre harmóniu a prežitie. Každý aspekt ich života, od lovu a rybolovu až po pasenie sobov, bol prepojený s duchovnými rituálmi a úctou k duchom prírody.
Pasenie sobov, čo sme spomenuli hore, bolo pre sámske spoločenstvo po stáročia nielen hlavným zdrojom obživy, ale aj základom ich kultúry a duchovného života. Sob neposkytoval len mäso, mlieko, kožu a kosti, ale bol aj duchovným sprievodcom a symbolom prežitia v drsných arktických podmienkach. Tento nomádsky spôsob života, pri ktorom Sámovia nasledovali migráciu sobích stád v súlade s ročnými cyklami prírody, formoval ich chápanie krajiny a sociálnu štruktúru, založenú na spolupráci v rámci siíd - rodín.
Základnou jednotkou ich spoločenstva, totiž bola siida, v preklade niečo ako rodina. Hoci každá siida mala svoje vlastné tradičné územia, Sámovia nechápali koncept pevných štátnych hraníc tak, ako ho definovali neskôr okolité európske národy.
Pre nich bola krajina voľná a otvorená pre pohyb, riadená viac prírodnými cyklami a potrebami sobov, než umelo vytýčenými líniami na mape. Pohybovali sa po svojich územiach bez potreby stáleho, pevného miesta, čo odzrkadľovalo ich hlbokú adaptáciu na prírodné prostredie a plynutie ročných období.
Zánik ich poznania a kultúry bol rovnaký, ako všade. S príchodom kresťanstva do sámskych oblastí, boli mierumilovní noaide a ich praktiky silne perzekuované. Kresťanskí misionári a úrady ich považovali za pohanov a čarodejníkov, čo viedlo k ničeniu šamanských bubnov, prenasledovaniu a dokonca aj popravám noaide. To spôsobilo, že mnohé z tradičných vedomostí a praktík sa stratili alebo sa udržiavali v tajnosti.
Zrkadlo strateného poznania
Duchovná kultúra Sámov je svedectvom o hlbokej harmónii a vzájomnej závislosti medzi človekom a prírodou. Na rozdiel od monoteistických náboženstiev, kde je človek povýšený nad prírodu a dostáva od boha "nadvládu" nad ňou, sámske poznanie vnímalo prírodu ako posvätnú bytosť s vlastnými duchmi a dušami.
Pokiaľ biblické texty často opisujú ľudské vojny a dobývanie zeme ako čosi normálne, Sámovia žili vždy v mieri, v neustálom pohybe, bez potreby vytyčovať pevné hranice, rešpektujúc migračné trasy sobov a cykly divokej prírody. Ich odmietanie vojen a viera, že konflikty odčerpávajú energiu národom, stojí v ostrom kontraste s krvavou históriou nielen semitských národov, odrastených na biblii, ale aj európskych národov, ktoré po stáročia viedli náboženské a teritoriálne vojny.
Historické stretnutie sámskej kultúry s európskou civilizáciou a kresťanstvom, tak bolo stretnutím dvoch odlišných svetov. Pre európske myslenie, založené na pevných hraniciach, usadlom živote a hierarchickej štruktúre, bol voľný duch Sámov, ich sloboda, poznanie duchovna a šamanské rituály, nepochopiteľné a často odsudzované. Zničenie šamanských praktík a prenasledovanie noaideov, nebolo len aktom náboženskej konverzie, ale aj pokusom vymazať prastarý spôsob videnia sveta, ktorý bol značne slobodný a nezviazaný.
Sámovia dnes...
Napriek týmto historickým výzvam si Sámovia udržali silné puto k svojim koreňom. V posledných desaťročiach dochádza k výraznému oživeniu záujmu o ich jazyk, tradičné umenie (ako je joik a remeslá duodji) a predovšetkým ich bohaté duchovné dedičstvo. Toto dedičstvo, postavené na rešpekte k prírode, odmietaní zbytočného násilia, dôležitosti osobnej slobody a neustálom pohybe v súlade s cyklami prírody, ponúka cenné lekcie o spôsobe života bez konfiktov.
Je to hlas z "inej doby", ktorý nás vyzýva, aby sme sa zamysleli nad vlastnými hodnotami a nahliadli do hĺbky vlastnej duše, či v nej nájdeme ozvenu dávneho poznania o harmónii a rešpekte k všetkému, čo nás obklopuje.
Sámova mali poznanie, že všetko so všetkým súvisí; kde sú udalosti ako prepojené nádoby, a každý zásah do jedného aspektu sveta sa dotýka každého, pretože sme neoddeliteľnou súčasťou jedného veľkého celku.
Pri čítaní textov o Sámoch, sa samotná duša vznesie od tohto životného myslenie dnešného sveta, do iného sveta, plného poznania, duchovna a nerozdeľovania - čo je pre súčasné elity hlavnou vecou - ako rozdeliť ľudstvo na tábory...
Pre ľudí, ktorí sú na telegrame, nájdete k dispozícii 3 knihy s názvom - Vikingovia od Tima Severina - kde sa v druhom diele spisovateľ venuje značne do hĺbky tomuto národu. Odkazy na knihy cez FB nie sú reálne, kvôli autorským právam, preto telegram slúži ako médium slobodnejšej prezentácie... zatiaľ...
Telegram: https://t.me/staroviera
#slovan #slovanstvo #slav #slavic #slavian #pohanstvo #pagan #paganism #staroviera #staroverectvo #runy #rune #greek #mythology #greek_mythology #norse #norse_mythology #sparta #kresťan #kresťanstvo #katolik #katolicizmus #christianity