Biskup krútil neveriacky hlavou. "To nemyslíš vážne, môj kráľ, aby sa tvoja Eire vydala za pohana?!"
Conall si len povzdychol.
"Okrem toho sa nechce dať pokrstiť", pokračoval biskup nátlakom na kráľa.
"Úbohá tvoja dcéra. Tak nádherné stvorenie, dať ho takému barbarovi bez ľudských návykov, je skutočným hriechom."
Connal poznal tieto nátlakové reči zo strany cirkvi. Zaiste by sa im iní podriadili, ibaže Connal bol tiež ešte nedávno podobným barbarom a vlastne v srdci ním aj zostal. Preto biskupa schladil:
"Pozri, biskup. Máš tu pekné kostoly, kaplnky a na 3 hodiny koňmo kláštor Ferns. Ak prídu Dáni na čele s Olafom a dobyjú Wexford, na svoju cirkevnú slávu môžeš zabudnúť. Ak vôbec budeš medzi živými."
Biskup stíchol a premýšľal:
"Ako si to teda predstavuješ?"
"Sven súhlasil s tým, že obrad bude v kostole."
"Dosť málo nato, akú obetu podstúpi Eire", zaťal opäť do živého biskup.
"Miesto Svena, by si ju mohol odviesť aj Olaf hneď potom, ako naše hlavy budú nastoknuté na koloch", nedal sa Connal.
"Musím stolici vysvetliť, prečo k takému obradu má prísť, keďže je to proti zákonom cirkvi, spájať pohanov s kresťanmi."
"Napíš im, že ak nechcú opäť posielať do Írska misionárov, čím ušetria značné množstvo peňazí, nech prižmúria oči", zakončil Connal, keď nechal v myšlienkach pohrúženého biskupa, ktorý nesúhlasil so svadbou. Na druhej strane si bol vedomý hrozby, ktorá sa nad Wexfordom vznášala ako temný mrak.
Eireina sestra Tyra bola mníškou vo Wexforde, odchovanou v kláštore Ferns. Práve sa modlila v malej kaplnke, kde trávila mnoho času, keď sa potichu otvorili dvere. Vstúpila dnu Eire a kľakla si vedľa sestry. Tá sa na ňu obrátila a usmiala, no keď videla, že Eire neopätuje úsmev, dokonca má skľúčenú tvár, vedela, že niečo nie je v poriadku. Domodlila sa svoje modlitby a vyšla s Eire na slnečný deň.
"Čo sa deje Eire, si celá nesvoja, je to zapísané v tvojej tvári."
"O dva týždne mám svadbu."
"Ale veď to je skvelé. Otec ťa predsa zasľúbil princovi z Corku. Budete skvelá partia, spojením kráľovskej krvi z oboch strán."
"Áno, budeme skvelá partia. Ibaže si mám vziať iného muža, nie princa, lež samotného kráľa."
Tyra sa zarazila a premýšľala, ktorému kráľovi mohol otec ponúknuť ruku jej krásnej sestry. Určite to bude nejaký starý panovník, veď mladí králi v Írsku nie sú. Nič ju nenapadlo, iba sa opýtala:
"A ktorýže to kráľ má byť? Nenapadá ma nikto, kto by ťa bol hoden. Veď králi v Írsku sú všetko muži, v rokoch nášho otca, ak nie starší."
"Tak si asi v mysli neprebrala všetky možnosti, pretože len tu neďaleko je jeden taký kráľ a dosť mladý."
Tyra ešte viac premýšľala, až sa jej zapálilo svetlo. Nechcela tej myšlienke, ktorá ju prepadla uveriť. Obrátila sa s hrôzou na Eire:
"Hádam len nemyslíš toho samozvaného kráľa Dubhlinnu? Toho pohana, barbara, neotesaného človeka s divnými mravmi, Vikinga, nájazdníka?"
Eire iba zodvihla ruky v znamení, že sa vzdáva. Tyra zostala ako omráčená.
"To sa už náš otec úplne zbláznil? Vydať ťa na milosť-nemilosť takému zvieraťu? A čo nato mama?"
"Mama? Veď vieš, že nikdy otcovi neoponuje."
"Tak to musím povedať biskupovi, toto tak nemôže byť!" Nástojila Tyra, ktorá sa pobrala od Eire preč a mierila rovno do biskupského sídla. Prirodzene, že nadarmo, veď biskup o tom vedel ako prvý.
Thorday, ktorý zastupoval v Dubhlinne Svena, ho vítal s radosťou. Nielen preto, lebo sa vrátil, ale aj preto, lebo neznášal panovať a usmerňovať ľudí mesta. Denná hodina pred večerou vo veľkej sieni, kde mohli obyčajní ľudia prednášať svoje žaloby, ho k smrti unavovala. Ako dobre, že Sven je už doma a táto nenávidenia hodná činnosť, sa mu vyhne oblúkom.
"Tak čo brate? Ako si pochodil vo Wexforde?"
"Myslím, že Dánsky Olaf si urobil pauzu. Len dovtedy, pokiaľ sa nevráti s väčšou silou a nezaútočí na Wexford. A bude to chcieť stihnúť do konca leta, veď vieš, že jeseň a zima Vikingom nepatria."
"Čo kráľ Wexfordu?"
"Súhlasil s pomocou, bol by hlúpy keby nie."
"Určite si si vypýtal imanie za pomoc."
"K čomu by mi to bolo? Som bohatý dosť, Dubhlinn ako obchodné mesto nám prináša na daniach do kasy dosť, žeby som si mohol vydržiavať armádu o 1000 mužov aj 10 rokov."
"Tak čo si si vypýtal?"
"To by si neuveril!"
"Nič ma nenapadá?"
"Jeho krásnu dcéru."
Thorday sa zamračil a pozoroval Svena, či to myslí vážne. Ten ale pokračoval:
"Spojím svoj kráľovský rod, s rodom rodeného Írskeho kráľa a tým vytvorím v Írsku mocnú dynastiu."
"Ty chceš naozaj jeho dcéru? To kvôli žene ideš bojovať za cudzieho kráľa?"
"Pri Ódinovi, aký si len nechápavý. Spojením s jeho dcérou, chránim zároveň Dubhlinn. Každý Ír keď bude vedieť, že dcéra samotného kráľa má za muža kráľa Dubhlinnu, kto si dovolí proti mne povstať? Nemysli si, že Íri sú nadšení z toho, že vládne v Dubhlinne Viking?"
"Takže ide o stratégiu?"
"Samozrejme, že o stratégiu. Veď tu chcem prežiť krásny život, hlavne v pokoji. Ale... Jedna vec sa musí nechať. Kráľová dcéra je neskutočne krásna, ako čierna vrana, pripomína mi Nórsko, Ódinových havranov."
Thorday iba zodvihol obočie a nechal Svena snívať. Veď on zaiste vie najlepšie, čo robí. Hlavne, nech nemusí rozhodovať o ľuďoch, keď si konečne dnes večer na túto službu zasadne opäť Sven a on sa môže venovať pivu a povoľným veselým ženám. Nuž, kráľovskí synovia asi inak premýšľajú ako bežní ľudia. Jeho by ani nenapadlo bojovať kvôli ruke akejsi ženy, veď tých je všade ako maku.
Sven dostal list od Connalovho posla ohľadom svadby. Chcel sa s ním predom pozhovárať. Prirodzene mal na mysli dobro jeho milovanej Eire. Tá sa s ním prestala baviť, ignorovala ho, hnevala sa na neho. No Connal nemal inú možnosť. Kráľ požiadal Svena, aby sa zišli v sobotu - týždeň pred svatbou, v meste Wicklow. V podstate Connal ako aj Sven, by sa tam mohli dopraviť behom pár hodín na koňoch, i keď Sven to mal o chlp bližšie. Ten ani neodpovedal, len vzal pár svojich priateľov Vikingov a vybral sa už v piatok na cestu. Prespal v blízkosti mesta v lese a vyčkával kráľovskú družinu. Tá prišla v sobotu až neskoro popoludní. Kráľ si ani nevšimol, že ho Sven sleduje. Connal zamieril do miestneho hlavného domu mesta, kde býval jeho vládca a priateľ Bryne.
Ani nestihol zoskočiť z koňa, keď za sebou počul dupot konských kopýt, obzrel sa a uvidel družinu Svena. Pozdravili sa a Connal Svena voviedol do domu Bryna, ktorý o schôdzke vedel a bol pripravený k pohosteniu oboch kráľov. Sven aj Connal dali svojim doprovodom voľno, nech sa zabavia v meste a oni dvaja zasadli spolu. Najprv s Brynom pretriasli nejaké veci ohľadom Írska, jeho budúcnosť a vízie, no aj Bryne sa pobral do svojich komnát, keď nechal Svena a Connala osamotených spolu. K tomu mali celý sud piva a aj druhý sud vína. Takto sa začal rozhovor oboch mužov.
Connal si pozorne Svena premeriaval. Veľmi pohľadný Viking, naozaj mu sršala kráľovská ctižiadosť z tváre, zaiste ju zdedil po otcovi. Na druhej strane dobre vedel, akí sú Vikingovia besní, až strácajú svoju tvár a človek by ich počas boja ani nepoznal.
"Mal som rozhovor s biskupom", začal Connal, keď sa napil prvý krát piva.
Sven sa uškrnul: "Chcel môj krst, predpokladám."
"Aj to. No nebol nadšený, že Eire, ktorá je jeho obľúbenou spovedníčkou, sa bude vydávať za Vikinga."
"A barbara, neznaboha, krvilačného vlka," dodal Sven s úsmevom.
"Vieš, Sven", prvýkrát oslovil Vikinga Connal menom, "u nás v Írsku sa riadime zákonom, Brehónskym zákonníkom."
"Viem, môj kráľ. Dávam si z neho čítať po večeroch, aby som viac vedel o tejto krajine."
Connal zostal prekvapený, zodvihol iba v nemom úžase obočie. Neprestajne ho tento Viking niečím zaskočil.
"Takže vieš, že ženy u nás majú značne vysoké práva. Dokonca bez ženy, sa nemôžeš len tak rozhodnúť niečo podniknúť v oblasti majetku?"
"Áno, som si vedomý toho, čo zákonník obsahuje."
"Nuž, poviem ti to ako muž mužovi. Eire sa na mňa hnevá, že som ju dal tebe. Nemôže síce poprieť skutočnosť, že nám hrozí nebezpečenstvo od Dánov, na druhej strane je nahnevaná nato, že som ju dal inému Vikingovi, pretože pre ňu je Dán rovnaký ako Nór."
"Bolo mi to jasné, hneď ako som ju videl. A krížik na hrudi, tak viditeľne položený, dával jasne najavo, že je nevestou bieleho Krista."
"Aj to", povzdychol si Connal. "Len by som chcel, aby si nebol na ňu hrubý. Sám sa vo vás nevyznám, žijete si svojimi zákonmi, raz ste krutí, inokedy viete vyjednávať."
"Nie som obyčajný Viking a obyčajný Nór. Som syn kráľa a od mala som bol učený ako sa mám chovať. A je tiež pravda, že som bol vyučený aj bojovať. Eire bude mojou ženou a potom uplatním naše zákony vzhľadom k nej, iné ako Brehónske zákony."
Connal zbystril:
"Čo tým máš na mysli?"
"Nechaj sa prekvapiť. A hlavne sa neboj, žeby som Eire ubližoval, je vidno, že nepoznáš naozaj Vikingov."
Connal nevedel čo si má myslieť. Uplatniť Vikingské zákony, na druhej strane nebude Eire ubližovať, nepozná Vikingov. Je to tak iná rasa ľudí. No zdá sa, že tento obor má v hlave jasno. Po takomto prúde myšlienok Connal ešte raz položil otázku:
"Takže nebudeš k Eire hrubý?"
"Sám uvidíš, drahý kráľ", prebodával očami Connala, ktorého z toho pohľadu až mrazilo. Teraz naozaj nevedel na čom je. Sven rozhovor zamieril inam:
"Kde bude svadba? Vo Wexforde, alebo v Dubhlinne?"
"Pokiaľ viem, v Dubhlinne nie je funkčný žiaden kostol, odkedy si tam prišiel."
"Pravda. Ale premýšľam, že to zmením, zvlášť kvôli obchodníkom. Mnohí uznávajú bieleho Krista a chceli by sa pomodliť, no u nás nemajú kde. Ale aby som nevyzeral ako úplný barbar - ten starý zatvorený kostol čo tam máme, o ktorý sa nik nestará, asi zverím niekomu do opatery."
"Nemyslím si", oponoval Connal, "žeby ti tam prišiel nejaký biskup. Keď vládca nie je kresťan, spravidla sa biskupi boja na takom území pôsobiť."
"Vari nemajú biskupi šíriť slovo bieleho Krista vhod, či nevhod?" Nedal sa Sven. "Veď majú aj zomrieť pre svoju vieru, ako som to pochopil, keď som sa zhováral s jedným duchovným, ktorý u nás istý čas prebýval."
"Čerta starého sa ja vyznám v ich práve a v myslení," povzdychol si Connal. "Niekedy mi značne komplikujú život."
Svenovi sa kráľ páčil. Dobre vedel, že ak by sa kresťanstvo nešírilo ako nadstavba národov, patril by ešte k pohanom. Už chcel kráľovi navrhnúť, či by nenašiel nejakého nadšenca, ktorý by sa o kostol v Dubhlinne postaral, keď sa kráľovi rozžiarila tvár a povedal:
"Vlastne mám niekoho, kto sa bude o kostol u vás starať. Eireina sestra, moja dcéra Tyra je mníškou, tá môže kostol prebrať, upratať a aspoň pre modlitebníkov, ktorí prichádzajú do mesta, ho spravovať."
Sven sa uškrnul nad nápadom Connala, keď hneď vyhlásil: "a bude mať Eire pod dohľadom, ako aj mňa."
Connal sa zahľadel na Svena. Nie je hlúpy, pomyslel si. Ten sa napil a dodal:
"Vidíš, kráľ! My pohania sme ústretoví voči iným vieram, čo sa nedá o kresťanstve povedať. Ja som ochotný pre dobro mesta sprevádzkovať kostol. Ale bolo by to tak aj opačne, žeby Ódinova svätyňa stála v tvojom meste Wexforde, kde vládne duchovne biskup?"
Connal sa napil, zahľadený do plameňov v krbe. Ticho dodal: "To možné nie je..."
Koniec druhej časti...