Na počiatku, ktorý sa nedá určiť lineárne, bol stvorený svet, človek. Táto udalosť sa neprestajne opakuje, nie je závislá na čase, pretože svet sa neprestajne mení (tvorí, pretvára a azda aj rodí a zomiera), rovnako sa neprestajne rodí človek. Ak si vezmeme príklad, že Francúzka Bastila sa dobyla v roku 1789, ide o lineárnu udalosť, ktorá sa viac neopakuje - ale - dolu vysvetlím, že aj takáto vec sa môže stať mýtickým časom.
Bohovia stvorili svet, s jeho štyrmi ročnými obdobiami, dráhami slnka, mesiaca, hviezd a tento časový proces sa opakuje neprestajne. V praxi to znamená, že ak ľudia slávia sviatky roka podľa slnka a mesiaca, vstupujú do mýtického času a vychádzajú z lineárneho.
Ak Druidi alebo Žrec konal obrady, niektoré verejné, iné súkromné, akonáhle vy robíte obrady, či už súkromné alebo verejné, vystupujete s lineárneho času a vstupujete do mýtického.
Teraz možno začínate tušiť, prečo sa svet snaží ľudí z mýtického času vytrhnúť a držať ich v zajatí času lineárnom. Prečo ľudia keď prestanú konať obrady, oslavovať rok prírody, opúšťajú mýtycký čas a stávajú sa len hmotnými preludmi.
Ale poďme hlbšie. Ďalším bodom mýtického času je opakovanie! Opakovanie si príbehov, ság, rozprávok, čítania o hrdinoch. Akonáhle sa začneme venovať tomuto opakovaniu, vstupujeme do posvätného mýtického času, ktorý sprítomní hrdinu, udalosť, alebo príbeh do dnešnej doby.
Takže aj dobytie Bastily, ak si opakujeme a čítame si tento príbeh každý rok na počesť, vystupujeme z lineárneho času a vstupujeme do mýtického. A tu vás musí napadnúť, že mocní tohto sveta dobre mýtycký čas poznajú, pretože vymysleli množstvo novodobých sviatkov, ktoré sa opakujú každý rok, aby vás vytrhli z lineárneho času do mýtického. No problémom je to, že tento mýtický čas nie je vytvorený vyššími silami a preto nemá tú správnu duchovnosť.
Kresťania rovnako poznajú mystický čas, pretože minimálne v nedeľu chodia na bohoslužby, kde si opakujú svoje pravdy a preto ich to môže napĺňať nepriek tomu, že nejde o plne pravdivú záležitosť.
Čo mocní sveta nechcú, aby ste sa vracali do skutočnej mystiky a to, do prirodzených udalostí, ustanovených bohmi. Nechcú, aby ste slávili slnovraty, rovnodennosti, staré praktiky, ktoré sú vytvorené do počiatku. Pretože tento mýtický čas, je úplne inej kvality, ako ich novo vymyslený mýtický čas - povedzme oslavy sviatku práce.
Ako som porozumel z toho textu v tej knihe, pre Slovanov bol mýtický čas aj opakovaním príbehov o hrdinoch, udalostiach, ročného kruhu, ktorý nemá výhradne oslavu len sviatkov - ale aj zber určitých plodov, rastlín na hojenie, tvorbu liekov v určitom období, čo je nepochybne spojené s ďalšou mystickou udalosťou a tou je kolobeh mesiaca od novu po spln. Často správne povieme, že ide o nadčasové veci, ktoré sa nemenia a naše vnútro cíti, že z nich naozaj prúdi mystická sila - stačí premýšľať nad splnom mesiaca kdesi v hĺbke lesa a vnikneme do unikátneho mýtického zážitku spolu so zvukmi lesa, vôňou, vánkom ktorý nám ovieva tvár.
Ak sa nad tým totiž zamyslíme, ide o opakovanie udalostí, ktoré vytiahneme kdesi z minulosti a zviditeľníme ich v prítomnosti. Zvlášť udalostí nadčasových, ktoré sú ustanovené nie človekom, ale bohmi, prírodou a zvláštnymi - pre nás nepochopiteľnými silami.
Ak si do tohto vzorca potom dáme kultúru, alebo tradíciu, musí nám byť jasné, prečo niekto nechce, aby sme sa držali starých vzorcov myslenia, miesto toho vytvorili multikultúrne prostredie bez identity jednotlivých národov. Buď to novátori odstránia pod hrozbami, ako odstránili starovercom zbierať byliny a bylinkárky vyhlásili za čarodejnice, alebo ak to nešlo týmto spôsobom - prekryli naše mystické udalosti nepravdami. Tak sa zo zimného slnovratu stali Vianoce a počas letného slnovratu sa oslavuje Ján Krstiteľ.
A tu mi prišlo na um, či sa dá mýtický čas preniesť aj do fyzického sveta v zmysle cvičenia, či prechádzkami v prírode. Samozrejme. Mystický čas je čas nie lineárny, ale opakujúci určitú udalosť. Ak si vytvoríme pravidelnosť - napríklad prejsť sa hodinu lesom v určitom čase, sami spoznáme, že sme v čase mystickom a napĺňa nás to postupne radosťou. Vpravde ide o žehnanie bohov a preto príde potešenie.
Takže pravidelnosť a opakovanie, je veľmi dôležitá v každej oblasti, aby sme vstupovali do mýtického času, pritom vyšli z lineárneho. Nie je div, že ľudia kedysi mali rituály, ako napríklad chodenie v prírode. Tak mnohí spisovatelia a básnici vytvorili počas prechádzok geniálne diela.
Ako príklad - Theodore Roosevelt - Americký prezident, mával pravideľné prechádzky v prírode, kde si v hlave pripravoval geniálne preslovy k ľuďom.
Niekto povie, že má rituál rannú kávu. Aj keď to nie je tá sila mystiky, ako slnečný rok, predsa v tom človek nachádza kus duchovna, i keď si to nemusí uvedomovať.
Zenoví prívrženci majú takzvaný čajový obrad, čo je rituál, ako si presne podľa návodu a stanoveného postupu uvariť čaj a v absolútnom pokoji ho vypiť. Krok za krokom vykonávajú určité úkony, napríklad po uvarení vody, ju dajú do studeného pohára, ktorý keď sa ohreje, vodu vylejú a do tohto ohriateho pohára dajú novú horúcu vodu, lebo podľa nich je inej kvality ak je pohár teplý a nie studený - podstata toho je však mystika. A naši predkovia tvrdia, že mýtický čas je čas ktorý nám pripomína niečo z minulosti, čo nás teší a dáva nám radosť.
Podstatné slovo, ktoré mi utkvelo z tohto článku je - transformácia. Mystický čas premieňa niečo na niečo lepšie. Ak pravidelne cvičíme, je nám jasné, že staré zoslabnuté telo sa premieňa na silné telo. Ak konáme obrady, naše duchovno sa vie lepšie a výraznejšie naladiť na bohov, ako myseľ začiatočníka, ktorý sa k obradom iba dostal. Ak budeme chodiť do prírody, zlepšíme si kondíciu, možno spánok, rozšírime pľúca a naučíme sa viac vnímať okolie.
Ak sa budeme venovať zberu liečivých bylín, stanú sa z nás časom odborníci na choroby. Ak rok čo rok budeme sláviť slnovrat, dostaneme od bohov duchovné požehnania a radosť do srdca.
Ale sú tu ešte ďalšie transformácie. Súčasťou mystiky je napríklad svadba. Je to čas, ktorý sa opakuje dejinami cez všetky kultúry, kde sa z muža a ženy stáva jeden pár, ktorý sa dopĺňa. Kde muž aj žena okúsia zodpovednosť, zvlášť ak sa im narodia dietky.
Rovnakú transformáciu ktorú spomína dokonca text, je premena chlapca na muža v starovekom prostredí, kde z hrajúceho dieťaťa, sa stáva muž, ktorý sa naučil od otca hospodáriť, či bojovať. V tom čase sa tomu hovorilo - iniciácia. Podobne aj dievča prechádza na ženu, už len tým, že jej začínajú mesiačiky.
Takto by sme mohli pokračovať, čo všetko znamená mýtický čas. Ale hlavne, prečo sa k tomuto času často vracať a aplikovať ho vo svojom živote. My totiž radi hľadáme niečo výnimočné, čím by sme sa oddelili od ostatných a mohli sa chváliť. Túžime po duchovných hĺbkach poznania, ktoré je neznáme svetu, ale predkovia nás učia opakovaniu všeobecných udalostí, súkromných udalostí, dokonca súkromných denných návykov. Teda chcú po nás činnosť a disciplínu.
Máme radi príbehy o ľuďoch, ktorí získali vysoké vedenie o runách, alebo tarote, ale oni konali to, čo mnohí z nás nekonáme - vstupovali do mýtického času skrze opakovanie, opakovanie a sprítomnenie si právd. A bohovia ich napokon požehnali vyšším stupňom poznania, po ťažkej duchovnej drine.
A opäť platí, že sa nestali majstrami predpovedania udalostí, alebo odhaľovania problémov preto, lebo im to spadlo z neba, ale pravidelnosťou rástli - transformovali sa na lepšiu verziu samého seba, ako by povedali moderní motivátori.
No nezabudnime na to, čo som spomenul v staršom článku - aj ten najlepší vykladač rún, má pred sebou dlhú cestu, po ktorej i tak nenájde koniec, pretože skrytého je viac ako toho, čo je odhalené. Takže ak sa vydáte cestou liečivých bylín tak vedzte, že vás vždy prekvapí niečo nové a nové, čo je len dobre, čo znamená, že rastiete. Akonáhle by ste prehlásili, že všetko viete, bohovia sa od vás odklonia a zistíte, že sa vám ľudia viac vyhýbajú, ako by mali hľadať u vás pomoc.
Takže opakujme si príbehy, ságy, legendy. Majme hrdinov a sprítomňujme si ich činy. Opakujem bohmi dané udalosti, ako sú sviatky v roku, vytvorme si obrady, nemusia byť staroverecké, ktoré sú povzbudivé - no spomenuli sme, že obrad je aj uvarenie si čaju, či uvarenie nejakého jedla.
Urobme si obrad z rannej prechádzky na čerstvom vzduchu, ustanovme si čas, ktorý premeníme na mýtický tým, že si v ňom prečítame pár strán nejakej knihy a vlastne načo toto písať - veď vy sami viete čo máte konať. Podstata toho je, že vyjdete z lineárneho času, kde pozeráte neprestajne na hodinky a vstúpite do času mystiky a zázrakov, kde lineárny čas vám náhle ubehne ako voda.
Napokon, na myšlienku viacerých časov, prišli moderní filozofi, ako napríklad - Henri Bergson. On znovuobjavil to, čo naši predkovia dobre vedeli. Dostal aj nobelovu cenu keď tvrdil, že bežný čas, lineárny je merateľný - ale - čas, ktorý zažívame, keď sa ponoríme do hudby, emócie, alebo keď prežívame hlbokú myšlienku, je kvalitatívny a mimo merateľných jednotiek.
Trochu ma trápi to, že neprestajne sa na nás valí učenie, že máme žiť v prítomnosti. Zaiste to má svoje benefity, mnoho mudrcov a starých učiteľov toto vyučovalo, sám som bol tomu naklonený. No napokon ma z tohto jednostranného myslenia vyviedol práve tento mýtický čas. Tak si hovorím, čo je lepšie? Opakovať si legendy o hrdinoch, ako sa Slovania úspešne bránili Dánom, ako Vikingovia okupovali kresťanské krajiny, ako Leonidas bojoval za Spartu do posledného dychu, alebo sa mám venovať prítomnosti? Pretože obe veci sú prospešné.
Ešte jednu vec musím spomenúť a to narodenie a smrť. Aj narodenie a smrť bola súčasťou mýtického času, kde sa konali obrady, oslavy, či smútočné hostiny. V podstate, mnohé veci poznáme, len nám ich nikto nevysvetlil.
Záver
Mýtický čas nám teda ukazuje, že život nie je len lineárne plynutie, ale aj neustále prepojenie s posvätnými a nadčasovými silami. Vedome sa vracaním k cyklom, rituálom a príbehom môžeme vstúpiť do tohto hlbšieho rozmeru a nájsť v ňom zmysel, transformáciu a skutočnú radosť. V konečnom dôsledku, vstupovať do mýtického času znamená, žiť plnohodnejší a uvedomelejší život.