Týmto článkom spúšťam sériu textov z vlastnej skúsenosti a života, ohľadom spoznávania kresťanstva. Ako mladý človek som sa venoval pohanstvu, ibaže v 90. rokoch nebol internet a len veľmi málo kníh o našej viere. Tak som prechádzal popri pohanstve aj východnými upanišádami, neskôr buddhizmom, zvlášť theravádovým a ZENom, taoizmom a hľadal som zmysel života. Napokon som si povedal, že moja prababka a pradedo (narodený 1901 a 1911), u ktorých som často prebýval, zvlášť cez prázdniny a veľa som sa od nich naučil o prírode, pestovaní, chovaní a jednoduchom živote - boli katolíci, prečo ich nenasledovať?
Ibaže bohovia moji rodní ma zázračne viedli, aby som prešiel všetky kresťanské zbory, pochopil bibliu, výklad, jej záludnosti a pamätal si ľahko verše. Až jedného dňa mi prišla do hlavy myšlienka, ktorú mi bohovia vložili (vtedy som to ešte nevedel) - že biblia vlastne môže byť napísaná pre nás bývalých pohanov tak, aby sme boli zotročení pod inú vieru a hlavne iný politický systém, tak neprijateľný nášmu srdcu a svedomiu.
Prirodzene som to najprv zavrhol, ale keď som práve čítal knihu Jozue, už po neviem koľký krát, otvárali sa mi oči - veď hospodin zabíja iné národy v prospech hebrejov a to tvrdou genocídou.
Bohovia mojich predkov ma volali domov, do lona Slovanstva a severnej viery ktorú mám rád. Tak sa postupne verše, ktoré vyzerali na prvý pohľad v prospech spásy, otáčali na likvidáciu a pochopenie, prečo sa naši predkovia tak úporne bránili kresťanstvu, s jeho otrockým systémom, zánikom poznania prírody, veštieb, liečiteľstva bylín a príchodu nového daňového systému. Tento stav trvá podnes, i keď si to ľudia neuvedomujú.
Nuž, ale najprv ma bohovia prevádzali ťažkými skúškami v kresťanstve, kde som nikdy nebol doma, aj preto som prechádzal denomináciami a hľadal pravdu a pokoj, ktorú som nájsť prirodzene nemohol.
Pohyboval som sa v oblasti kresťanstva dosť rokov na to, aby som pochopil túto vieru zo všetkých strán. Biblia sa mi stala na istý čas knihou, ktorú som do hĺbky študoval, vrátane rozporov, nezmyselností a protikladov. Prakticky farári si nevedeli pomôcť, keď som im bibliou argumentoval, pretože ju nepoznajú. Čo poznajú je len učenie svojej denominácie a z toho vychádzajú.
Rozdelenosť aká vo vnútri panuje, sa len ťažko dá opísať. Začnime katolíkmi.
Existujú ultraliberálni katolíci, ktorí chodia napríklad na psačie omše, nevadí im, ak kňaz má na sebe tričko Juventusu Turín, ak polonahé tanečnice sú súčasťou omše, ak farár robí omšu v mori na nafukovačke, alebo sa po kostole premávajú bicykle.
Potom sú tu klasickí liberálni katolíci, ktorí majú radi omše plné skákania detí, výskania, keď farár deti zabáva takzvanými "tlieskačkami", kde spolu deti s farárom tlieskajú v rámci piesní. Deti tak nevedia či sú na detskom ihrisku, v škôlke, alebo v kostole.
Potom sú tu klasickí katolíci, ktorí majú radi tiché omše, no v novom pokoncilovom štýle, vo svojej reči, kde ich farár zabaví nejakou príhodou napríklad z dovolenky, ako sa pohádal s bratom o pohľade na ženu.
Nasleduje vyšší level a to katolíci, ktorí chodia na latinské omše, podľa starého kalendára a starého predkoncilového rítu, no nevadia im novoty, ktoré RKC produkuje. Ak nie je v dosahu latinská omša, uspokoja sa aj s pokoncilovou omšou vo svojej reči.
Vyšší level sú tradiční katolíci, ktorí chodia len a výhradne na latinské omše starého rítu. Je to tvrdé jadro, ktoré zastáva staré hodnoty - prekliati sú všetci, ktorí nielenže neveria v Krista, ale aj odpadli od katolíckej cirkvi. Preklínajú moslimov, neveriacich židov, odpadlých protestantov a schizmatických pravoslávnych. Tu existuje bratstvo, ako povedzme FSSPX, ktoré síce uznáva pápeža, ale nie sú v plnom podriadení pápežovi v novotách, keď sa držia starých pápežských búl.
A napokon tu máme sedevacante katolíkov, ktorí neuznávajú ani jedného z koncilových a po-koncilových pápežov, keď samotné slovo sedevacante znamená - prázdny stolec - teda prázdny pápežský stolec. Títo katolíci vôbec nespadajú pod RKC, pretože nie sú pod terajším pápežom a pridajú sa k cirkvi katolíckej len vtedy, ak sa vráti ku starým hodnotám ktoré vznikli v 16. storočí, ako obrana proti protestantizmu, čo sa už nikdy nestane. Prirodzene pre ostatných katolíkov, ktorí pod pápežom sú, sú sedevacante odpadlíci rovnako ako protestanti.
Ďalej tu máme pravoslávie, ktoré je v očiach katolíkov odpadlíckou časťou cirkvi, povedané podľa starého rítu - nebudú spasení, aj keď sa snažia a sú najbližšie ku katolíkom, ale sú schizmatici, ktorí rozdelili cirkev. Tu tiež by sa dalo veľa hovoriť, pretože pravoslávni zase obviňujú katolíkov, že rozdelila cirkev. Podľa novocirkvi však spasení aj pravoslávni budú a - vlastne takmer všetci ľudia budú zachránení, ak konajú akési dobro, platia dane, chodia do práce a vychovávajú deti. Humorne povedané - všetci budú spasení okrem Hitlera.
Pravoslávie práve dnes zažíva veľké rozdelenie v rámci vnútornej stránky cirkvi, keď sa rozdelila cirkev Ruská a cirkev Ukrajinská na základe vojny na Ukrajine a s ňou sa prirodzene po celom svete rozdelili pravoslávni do dvoch táborov.
Len malá odbočka pre tých, ktorí vyznávajú slovansko-árijské védy. Texty v týchto knihách sú okopírované od pravoslávia. Rovnako modlitby a napodobovanie kresťanstva skrze takzvané - zápovede Perúna, Velesa atď. Slovanstvo nič také nepozná. Samotné slovo - zápoveď, je pravoslávny výraz na zákon! Tu len apelujem na Slovanov, aby sa nedali oklamať napodobneninami Slovanstva, ako sú tieto védy, či kniha Velesa, ktoré pochádzajú z Ruska. Nikdy nezabudnime nato, že my v našich končinách a na západe v dnešnom Nemecku, sme neprijali kresťanstvo tak ľahko ako Kyjevská Rus, ale sme tuho bojovali a vieru zachovávali do skonania, dlhé storočia po východných Slovanoch.
Protestantizmus je problém vôbec opísať. Hovorí sa iba odhadom o 40 tisíc denomináciách, teda o 40 tisíc rôznych smeroch a učeniach. Najvýznamnejšie smery sú evanjelici (luteráni), ktorí sa rýchlym krokom pripodobňujú novej katolíckej cirkvi a naopak - katolícka cirkev prijíma prvky evanjelikov, takže som zažil humornú príhodu, keď mníšky prišli na evanjelickú bohoslužbu a nevedeli, že sú u protestantov. Ľudia k nim museli prísť a vysvetliť im, že katolícky kostol je na konci ulice.
Potom sú tu baptisti, ktorí krstia výhradne dospelých, teda ľudí, ktorí sa vedia už sami rozhodnúť. Samotné slovo - baptism - znamená - ponorenie do vody. Teda nielenže baptisti krstia dospelých, ale komplet musia byť pri krste ponorení vo vode, čo je prax, ktorá sa drží v mnohých cirkvách, dokonca Martin Luther, ktorý spustil protestantizmus, bol krstený ponorením, ibaže ako malé dieťa, čo je v rozpore s baptistami.
Iná sorta sú kalvíni, ktorí veria, že spása nemá nič spoločného s prácou človeka, ale je výhradne dielom boha a preto darmo sa človek namáha, keď v konečnom dôsledku má všetko v rukách boh - ale to nie je všetko - tento boh sa rozhodol, že spasí určitého človeka a to ešte predtým, než vôbec vznikol tento svet, než sa daný človek narodil. Toto kalvínske učenie predestinácie, prirodzene prevzalo veľmi veľa malých protestantských zborov, ktoré čím tvrdšie toto učia, tým sú zaujímavejšie a pre nich "najbližšie k pravde."
Na Slovensku Anglikánska cirkev nie je, taktiež nie veľká skupina je tu metodistov, ale čo tu prekvitá sú letničné cirkvi. To sú tie denominácie, kde ľudia, vrieskajú, kričia, smejú sa či plačú, kde kazateľ pod tlakom hypnózy (ako aj hypnotickej hudby ktorá v pozadí hrá), ľudí zvaľuje na zem.
Potom tu máme Adventistov a Jehovistov, ktorí spolu predpovedali už toľkokrát konce sveta, až sa divím, že svet je ešte dnes svetom. Aj keď Adventisti sa radia okrajovo medzi protestantov, sú s Jehovistami veľmi podobní. Rozdiel je len v tom, že Adventisti prijímajú doktrínu trojjediného boha a Jehovisti ju odmietajú, čím automaticky sú odpadlíci pre všetkých protestantov.
Adventisti ešte dodržiavajú sabat ako židia (teda celý týždeň konajú zlo, len v sobotu majú nad hlavou svätožiaru) a nejedia bravčové mäso podľa biblie rovnako ako židia, pretože ide vraj o mäso nečisté.
Následne tu máme hromadu malých zborov, ktoré vznikajú v podstate len tak, niekto sa ráno prebudí a povie si - založím si zbor a máme ďalšiu denomináciu na svete.
Ešte zmienim istý druh kresťanov, ktorí na 100% veria v zástupnosť Krista za ich hriechy, že v podstate oni môžu páchať hriechy koľko chcú, majú ich už raz a navždy na kríži odpustené. Ak taký kresťan teda chodí po bordeloch, denno denne sa opíja, či koná akékoľvek iné hriechy - on je už za vodou, je mu všetko jedno, keďže už má kráľovstvo božie vo vrecku.
Krásnym dokladom tejto viery je nemenovaná pornoherečka, ktorá je silnou kresťankou a jej úlohou od boha v tomto živote je potešovať sexuálne mužov a je na svoju prácu hrdá - chvála hospodinovi.
Takže toto bol úvod do poznania kresťanstva, čomu sa budem viac hlbšie venovať v ďalších častiach. V nasledujúcom dieli by som chcel ukázať, ako je rafinovane nový zákon napísaný, že vlastne spása kresťana, sa defacto nedá definovať ako prebehne. Inak povedané - ani jeden kresťan nevie, ako bude vlastne spasený - teda zachránený.
Slovensko je už dlho krajinou kresťanskou, jednou z najzarytejších krajín vôbec v Európe. Každý z nás sa s kresťanstvom stretol, má vo svojej rodine kresťanov, často zatvrdených katolíkov a tak prehľad, ako to funguje vo vnútri pod pokrievkou, nebude nikomu na škodu...
Nordland - autor staroviery