Zaiste ste počuli slovo - Jarl, čo bolo označenie panovníka určitého územia. Ak ste videli nejaké filmy s tématikou severu, slovo Jarl vám nemohlo uniknúť. V najznámejšom seriáli - Vikingovia, sa to okolo Jarlov celé točí. Aký je však pôvod tohto slova?
V počiatkoch boli jarlovia kmeňoví náčelníci alebo miestni správcovia, ktorí vládli nad určitými oblasťami a mali značnú moc, ich postavenie sa neskôr často spájalo priamo s kráľovskou mocou.
V mnohých prípadoch sa z jarlov stali de facto panovníci svojich území, obzvlášť v obdobiach, keď centrálna kráľovská moc nebola dostatočne silná, alebo keď kráľovstvo pozostávalo z viacerých, pomerne nezávislých častí. Niektorí jarlovia boli tak mocní, že sa dokonca postavili proti kráľom alebo si sami nárokovali na kráľovský titul.
V neskorších obdobiach, najmä po zjednotení škandinávskych kráľovstiev, sa titul jarl stal vysokým šľachtickým titulom, ktorý často znamenal postavenie blízke kráľovi, napríklad ako správca veľkej provincie, alebo veliteľ vojska. V podstate boli najbližšie kráľovi a mali obrovský vplyv a moc, čo ich robilo skutočnými vládcami svojich oblastí.
Pozrime sa do knihy, ktorá pojdnáva o severskej mytológii, kde Jarl má svoju históriu v mytológii:
JARL (severogerm.) mytický prapředek, od něhož odvozoval svůj původ stav králů a jarlů. Jeho rodiče se jmenovali Fudir (Otec) a Módit (Matka), avšak skutečným otcem mu byl podle mýtu sám bůh Heimdall, jenž manžele navštívil pod jménem Ríg při své cestë po mořském pobřeží a světě lidí (píseň o Rigovi, Rigsmál). Jarl měl všechny vlastnosti, které se u králů nebo jarlů očekávaly, a to jak fyzické, tak i duševní: byl sličného vzhledu, plavých vlasů, jiskrného zraku.
Byl dokonalým bojovníkem a udatným sportovcem, znal tajemství run, byl štědrý a pohostinný. Žil v bohatství a dostatku. Výhodně se oženil s krásnou Ernou, dcerou Hersiha. Jejich děsi - Syn, Dítě, Mladík, Šlechetný, Dědic, Rod, Potomek, Hoch a nejmladší Král (jména dcer báseň neuvádí) - zdědily vlastnosti rodičů. Král/Kon měl sílu osmi mužů, uměl tišit rozbouřené moře, rozuměl řeči ptáků (jako např. hrdina Sigurd), bylo mu umožněno poznat runy štěstí a života a také předpovězeno vránou, že má schopnost dosáhnout velkých činů.
Pozrime sa na to podrobnejšie, pretože sa môže zdať, že v príbehu je rozpor, keďže mal rodičov, ale skutočným otcom mu bol boh Heimdall.
Fudir a Módit ako "ľudskí" rodičia: To sú Jarlove pestúnski alebo sociálni rodičia. Sú to tí, ktorí ho vychovávali a do ktorých rodiny sa narodil (hoci bol počatý inak). V kontexte vtedajšej spoločnosti sú dôležití pre určenie jeho miesta vo svete ľudí.
Heimdall, vystupujúci ako Ríg (jeho prevlečenie), je Jarlovým biologickým a božským otcom. Práve jeho božská krv a atribúty mu prepožičali tie výnimočné vlastnosti, ktoré ho predurčovali na rolu prapredka kráľov a jarlov. Je to spôsob, ako mýtus vysvetľuje mimoriadnosť a predurčenosť Jarla.
Príbeh ukazuje, ako bohovia priamo zasahujú do ľudského sveta a ovplyvňujú jeho usporiadanie. Heimdallova návšteva a počatie Jarla sú priamym mostom medzi Asgardom (svetom bohov) a Midgardom (svetom ľudí).
Jarl zdedil po Heimdallovi nielen pôvod, ale aj jeho typické vlastnosti – bystrý zrak (iskrivý zrak), múdrosť (znalosť rún) a vznešenosť.
Tento text vysvetľuje, prečo niektorí ľudia (králi a šľachta) majú v spoločnosti vyššie postavenie a výnimočné schopnosti. Ak ich predok pochádza priamo od bohov, je to dôkaz ich prirodzenej nadradenosti a práva vládnuť. Na druhej strane obyčajný ľud, týchto Jarlov a šľachtu miluje, ak ich chráni a dáva im dobré zákony.
Ale ak Jarl nedodržal ochrannú ruku nad zvereným ľudom, neposkytoval ochranu, dobré zákony, spravodlivosť, štedrosť a pohostinnosť – stratil v očiach ľudu svoju legitimitu. Už by nebol vnímaný ako bohom vyvolený vodca, ale ako slabý a nespravodlivý vládca. V spoločnosti založenej na cti a rešpekte, by toto bola obrovská rana.
V severskej kultúre neexistoval absolútny monarchizmus v modernom zmysle. Vodcovia boli často vyberaní a potvrdzovaní na snemoch (thingoch), kde mali slovo aj slobodní muži. Ak Jarl zlyhal, mohol byť odmietnutý a zosadený. Existujú historické príklady, kde nespokojnosť ľudu alebo iných šľachticov, viedla k vyhnaniu alebo dokonca zabitiu neobľúbeného vládcu.
V silne náboženskom svete, je zlyhanie Jarla vnímané ako hnev bohov. Ak bohom vyvolený vládca nie je hodný svojej pozície, mohlo by to priniesť smolu celej komunite – neúrodu, choroby, neúspech v boji alebo dokonca stratu priazne bohov, čo by malo fatálne následky.
Jarl, ktorý stratil podporu a moc, by sa ocitol v poníženom postavení. Stratil by svoje bohatstvo, vplyv a úctu, čo by bolo pre niekoho s jeho "božským" pôvodom obzvlázd trpkým osudom.
Mytológia o Jarlovi a Rígovi (Heimdallovi) z básne Rígsþula, slúži ako etiologický mýtus, vysvetľujúci pôvod a hierarchiu troch hlavných spoločenských tried v severskej spoločnosti:
Thrall (otroci/sluhovia)
Karl (slobodní roľníci/sedliaci)
Jarl (šľachtici/náčelníci)
Jarl, ako priamy potomok boha Heimdalla, je stredobodom tohto prepojenia. Práve jeho pôvod mu prepožičiava:
Božský pôvod a predurčenie, kde rod jarlov a kráľov má v žilách božskú krv. Toto je kľúčové pre ich legitimizáciu.
Jarl bol opísaný s vlastnosťami, ktoré sa očakávali od šľachtica – krása, sila, múdrosť (znalosť rún), štedrosť. Tieto vlastnosti sa mali dediť na jeho potomkov.
Ak bol ich praotec stvorený a požehnaný samotným bohom, potom ich potomkovia mali "prirodzené" právo vládnuť nad ostatnými ľuďmi.
Neskorší Jarlovia a Králi
V historickej praxi sa titul jarl vyvinul. Pôvodne to bol často titul pre regionálneho vládcu, kmeňového náčelníka, alebo miestneho pána, ktorý mal značnú autonómiu a moc nad svojím územím. Títo jarlovia neboli vždy priami králi, ale často mali kráľovské právomoci vo svojich oblastiach a boli najbližšie k panovníckemu postaveniu.
Prepojenie s mýtom
Aj keď sa neskôr nehovorilo o každom jarlovi, že je priamym potomkom Heimdalla v každej generácii, samotný príbeh o Jarlovi poskytoval všeobecný rámec pre legitimitu celej triedy šľachticov a kráľov. Učilo sa, že tí, ktorí sú na čele spoločnosti, sú tam vďaka akejsi "prirodzenej" (bohom danej) predurčenosti.
Vlastnosti, ktoré mýtus pripisoval Jarlovi – spravodlivosť, sila, múdrosť, štedrosť – sa stali očakávanými cnosťami aj od neskorších, historických jarlov a kráľov. Tieto ideály formovali to, ako ľudia vnímali dobrého vládcu a čo od neho požadovali. Ak jarl nespĺňal svoje poslanie, bol odvolaný, dokonca skončil vo vyhnanstve, či smrťou, ako sme popísali vyššie.
Záver
Prepojenosť Jarla, syna Heimdalla, s neskoršími jarlovcami spočíva predovšetkým v tom, že mytologický Jarl slúžil ako prototyp a legitimizácia pre celú spoločenskú triedu. Poskytoval božský základ pre ich postavenie a autoritu, čím pomáhal upevňovať sociálnu štruktúru, v ktorej mali jarlovia a králi dominantné postavenie.
Ak by sme to preniesli na dnešných skorumpovaných politikov, tí po prvé - nemajú božský pôvod a snažia sa svoju pozíciu legitimizovať sľubmi o službe ľudu a prosperite, ktoré však nedodržujú. Ich moc potom nie je odôvodnená božskou vôľou ani skutočnými činmi, ale zneužívaním pozície pre osobný prospech. Isto chápeme, že jarl je prototypom dobrého panovníka, so spravodlivosťou a múdrosťou, čo sa o dnešných "jarloch" ktorí spravujú svet, povedať nedá.