Ak sa opýtate katolíka, ako bude spasený – slovo spasený znamená zachránený – pravdepodobne povie niečo v zmysle: „Keď budem chodiť do kostola, modliť sa, spovedať sa, prijímať telo Kristovo, konať dobré skutky a na konci života prijmem posledné pomazanie, nebo je moje.“
Takto to však v Biblii absolútne nie je. Ide o čisto ľudský výmysel. Biblia učí, že do neba nevojde nič nečisté. To znamená, že podľa katolíkov je človek čistý až vtedy, keď sa vyspovedá z hriechov, prijme rozhrešenie a odmodlí sa pokutu. Vtedy je údajne čistý. Nižšie vysvetlíme, že to fakticky takto možné nie je, ale skúsme pokračovať v koncepte, kde sa katolík vyspovedal, prijal telo Krista a odmodlil si pokutu.
Okamžitá strata „čistoty“
Ak by teraz cestou z kostola porušil svetský zákon (pretože kresťan musí dodržiavať aj svetské zákony, ak nejdú proti viere), napríklad ak prejde cez cestu mimo prechodu pre chodcov, nebodaj nejaké auto nato zatrúbi a on mu bude hroziť v hneve päsťou, už nie je čistý. Ak by zomrel v tomto stave, už by nešiel do neba.
Zavedenie očistca: Riešenie problému s peklom
Aby sa vyhlo tomu, že by väčšina ľudí, vrátane samotných katolíkov, skončila v pekle, bol vymyslený nový koncept vo viere – očistec. Je dôležité poznamenať, že Cirkev do roku 1000 nič také nepoznala a ani pravoslávie očistec dodnes neučí.
Očistec je v podstate také malé peklo – rovnaké ako veľké peklo, akurát s tým, že malé očistcové peklo má priepustný list do neba, kdežto veľké peklo má navždy zatvorené brány. Inak horí plameň rovnako tam aj tam a údajne je rovnako horúci.
Propaganda očistca a dĺžka utrpenia
Aby katolíkov udržali elity v „pravdivosti“ očistca, existuje množstvo propagandy od „istých ľudí“ – vizionárov, ktorí o očistci svedčili, hovoria príbehy a píšu knihy, keď sa údajne stretli s očistcovými dušami. Katolíci sa tak desia strachom. Čo dokáže so zdravým rozumom urobiť kvalitná propaganda?!
Koľko času človek strávi v očistci? To je tiež otázka na dlhú trať. Za každý hriech je minimálne očistec, ak nie rovno peklo. Údajne niektoré duše tvrdili, že v očistci budú desiatky tisíc rokov. Dobre čítate. Peklo je na veky, očistec „len“ 100 tisíc rokov – aké krásne vyhliadky.
Nedostatočnosť spovede a biblický pohľad na hriech
Tu budú katolíci prudiť, že spoveďou sa očisťujú všetky hriechy, teda na tie sa očistec nevzťahuje – ibaže to má problém. Ako sa vyspovedať zo všetkých hriechov? Veď hriech podľa Ježiša už je to, keď naň človek myslí. Inak povedané – ak pozrie muž na ženu a v mysli si pomyslí: „Uff, aká krásna postava!“ – zhrešil. Ak má človek hnev na iného človeka len v mysli, už ho podľa Ježiša zabil, je vrahom.
Ak pôjdeme raz za mesiac na spoveď, vieme možno vyspovedať svoje očividné hriechy. Už menej nenápadné hriechy a vôbec nie hriechy v mysli, hriechy skryté. Napokon samotné Písmo to predpokladá, že človek si nedokáže uvedomiť hriech, čo Biblia označuje za poblúdenie: „Kto si uvedomuje svoje poblúdenia? Zbav ma aj skrytých vín.“ (Žalm 19:13)
Dávidov žalm a nezmerateľnosť hriechov
Všimnime si, čo Dávid píše v žalme – on sám si nedokáže uvedomiť všetky hriechy a preto prosí Hospodina, aby ho on sám zbavil skrytých hriechov.
Takže? Koľko skrytých hriechov katolík v spovedi raz za mesiac nevysloví, pretože o nich ani nevie? A ak by sa katolík opýtal – ktoré sú to tie skryté hriechy, stačí vziať Desatoro, hneď prvé prikázanie, kde má milovať Boha celým srdcom, dušou, mysľou, telom – teda 24/7.
Hriech v každodennom živote: Pretrvávajúca nedokonalosť
Ak koná niečo iné, buď miluje svet, zábavky, dobré jedlo, neviazané rozhovory – vtedy nemiluje Boha, lebo toho je potrebné milovať neprestajne. Rovnako aj ak miluje samého seba, teda seba vyvyšuje, kým on je. Toto je ešte horší hriech, lebo ide o hriech pýchy, ktorý znižuje velebu Boha a povyšuje velebu človeka.
Takže koľko času si, drahý katolík, za tento mesiac nevenoval Bohu? Ak za každú sekundu je rok očistca a ty si Boha miloval možno pár sekúnd v mesiaci – ak vôbec, dokonca ani v tom kostole si ho nemiloval na 100 percent, žeby ti tiekli slzy lásky – ako si môžeš myslieť, že tvoja spoveď ťa zachráni? Spoveď je veľmi chabou pákou na to, aby si nešiel do očistca. Spoveď je tiež len prostriedok, ktorý vymyslela Cirkev, kvôli komplexnosti viery, čo požiera svoj ľud nielen duchovne, ale aj finančne.
Riešenie očistca: Modlitby a odpustky
Zhrňme si to zatiaľ. Do pekla ide človek za každý hriech. Kto neverí v Krista, je v pekle zaručene. Ak je človek kresťan, ale nie katolík, tiež končí v pekle. Pravoslávni tiež končia v pekle, lebo „odpadli“ od katolíkov. Katolík by tiež skončil v pekle, ale vie sa očistiť cez očistec. Ibaže v tom očistci strávi dlhé veky, a s tým je potrebné niečo urobiť.
Tak je tu nový koncept, ktorý aj toto rieši, a to – skracovanie rokov v očistci. Sú dva druhy očistenia. Prvý – živí sa modlia za mŕtvych a tým pádom sa im skracujú očistné dni. Preto sa má katolík modliť za živých aj mŕtvych.
Odpustky: Finančný obchod so spásou
Druhý koncept, ešte prefíkanejší na peňaženky, sú takzvané odpustky – to jest – konanie dobrých skutkov už za života. Ako? Chodením k sviatostiam, na púte, modlitebné reťaze, krížové cesty, ružence, ale hlavne – finančné dary cirkvi. Týmto spôsobom si skracuje katolík roky v očistci už teraz a tu.
Podnes sa vyhlasujú odpustkové omše, kde za účasť vám je odpustených 200 rokov z očistca, ale ak pristúpite ešte k tomu k spovedi a svätému prijímaniu, je vám odpustených až 500 rokov. Prirodzene v modernom veku už nenájdeme v nových katolíckych knihách odpustkové roky, pretože by to bolo vysmiate. Napriek tomu to tak v pozadí funguje. Ak si vezmeme staré katolícke materiály spred koncilu, staré modlitebníky, alebo Náboženské výlevy od Radlinského, tam je presne napísané, koľko rokov z očistca sa človeku kráti, ak ide na krížovú cestu, ruženec, adoráciu, spoveď, či prijímanie.
Historické príklady predaja odpustkov
Dokonca aj na starých modlitebných obrázkoch, ktoré sa nosievali v modlitebníkoch ako záložky, je nápis – „za pomodlenie sa tejto modlitby – 50 rokov odpustkov“ – teda vymazania z očistca. Takže tu vidíme výhodný kšeft pre ovečky božie, ako sa môžu vykúpiť už dnes, dobre kalkulovať, naučiť sa finančnej gramotnosti a odpočítavať si dlhé desaťročia za svoje pobožné skutky už dnes na zemi.
Tesne pred reformáciou sa predávali odpustky až v takej miere, že za jeden predaný papier mal človek zmazané všetky hriechy – prirodzene iba podnes – od zajtrajšej neprávosti, opäť duše privádza hriech do očistca, bude potrebný papier nový. Tak tí úbohí ľudkovia predali celé imanie, aby získali papier, ktorý tvrdil, že majú odpustené všetky hriechy podnes.
S tým istým papierom prirodzene prišiel ďalší papier, kde kúpením tohto druhého papiera možno vykúpiť mŕtvych, ktorí trpia v očistci a budú tam celé veky. Ten papier hlásal – ak sa rodina zloží a kúpi od Cirkvi popísaného kus papiera s biskupskou bulou, vykúpia chudáka Jožka z očistca, veď povedzme si to rovno – nebol on najvernejší katolík, často chodil za kostol, ale takto ho dostanú z utrpenia. A ľudia hľadeli doma na papier ako na zázrak a radovali sa, uľavujúc si svedomie, že Jozef dnes vstúpil do neba a im sa začala nová vlna chudoby.
Hrôzostrašné príbehy a manipulácia veriacich
Príbehy, ktoré katolíkov strašia, sú naozaj bezútešné. Istá mníška, veľmi pobožná, svätosť sama o sebe, skončila v očistci. Ako je to zvykom v tejto propagande, zjavila sa po smrti inej sestre, ktorá zostala v šoku, že táto svätica nešla rovno do neba, ale končí v tak bezútešnom stave. Keď sa jej opýtala, prečo skončila v plameňoch očistných, sestra prehlásila, že keď RAZ išla okolo sochy Panny Márie, ktorá bola v kláštore, zabudla sa pokloniť, pretože prechod okolo tej sochy nebol možný bez poklony.
A máme to tu. Stačí raz zabudnúť sa pokloniť a 5000 rokov v očistci. Aká veselá viera, kde sa má človek údajne radovať. Ak si toto prečíta obyčajný veriaci, tak sa mu zdvihnú vlasy na hlave, lebo on koná tisíce zlých skutkov v živote, a preto sa pýta sám seba – ako ja potom budem spasený, keď táto sestra za jeden skutok skončila v plameňoch?
Horlivosť, súdenie a biblická kritika „vlažných“
„Budem horlivejší, získam množstvo zliav – teda pardon – odpustkov, budem sa viac modliť, viac chodiť do kostola, viac, viac, viac!“ A potom? Potom budem zazerať na každého, kto nielenže do kostola nechodí, ale hlavne takého, ktorý chodí, ale iba vlažne. Odsedí si omšu raz za nedeľu, aj pri tej sa usmieva myšlienkami inde – „Pán Boh ho skáraj, bezbožníka vlažného, falošného.“
Veď Písmo hovorí: „Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiežby si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, vypľujem ťa zo svojich úst.“ (Zj. 3:15-16)
Mimochodom tieto slová plné nenávisti hovorí ten dobrý pastier, láska nebeská, Ježiš Kristus. Ak ste podľa tohto „studení“, teda ste pohania, ste na tom lepšie ako takí, ktorí sú „vlažní“ – teda väčšinová katolícka cirkev. Ak vaša suseda katolíčka chodí do kostolíka raz za týždeň, sem-tam sa pomodlí, inak žije svetsky, kupuje, predáva, závidí, ohovára – je na tom horšie ako pohan, ktorý má kresťanstvo na háku, žije si svojim životom s prírodou a bohmi.
Cirkev a strach ako nástroj kontroly
Takže tu vidíme neutešenosť tejto viery, ktorá slobodných pohanov Európy takto zmagorila na celé dlhé stáročia. Celé to namáhanie sa katolíka je v prvom rade podmienené strachom. Strachom, že skončí v pekle, strachom, že skončí v očistci, strachom, že ich deti skončia v pekle či v očistci. A preto tá horlivosť a chodenie do kostola, drmolenie ružencov a nenávisť voči nekatolíkom.
Psychologicky ide o sebeckú vieru, kde JA som stredobodom tejto viery, kde JA sa musím do neba dostať, aj za cenu skopnutia iných ľudí, ktorí so mnou do neba šplhajú po jednom rebríku.
Ilúzia zázrakov a „Americký sen“ v cirkvi
Prirodzene, Cirkev disponuje zázrakmi, a tým pádom dáva aj ľuďom nádej na zázraky, že ak si ich Boh, alebo Panna Mária, či nejaký svätec vyberie, aj oni sa stanú súčasťou magistéria a budú ľuďom svedčiť. Keď sa niekde vyhlásil zázrak zjavenia, státisíce ľudí okamžite boli na mieste a chceli aj oni načerpať z tohto zázraku – veď čo ak Boh aj k nim prehovorí a aj oni budú považovaní za svätých. Príbehy hovoria o jednoduchých ľuďoch, ktorí sa stali svätými.
Podobná propaganda bola spustená v USA, kde sa z obyčajného človeka stal milionár a nazvali to – Americký sen, a táto propaganda funguje podnes. Tak aj u katolíkov je nádej, že práve mne sa zjaví Ježiš, Mária, Svätý Augustín a bude ma viesť. Keď v takomto prípade sa stanem hviezdou nielen svojho malého kostola, ale postúpim do vyššej ligy, budú ma pozývať do Lúrd, Medžugoria, Fatimy a na ďalšie katolícke miesta. Tam budem svedčiť o osobnom stretnutí s nadprirodzenom, s duchovným svetom, a nielenže moje ego porastie raketovo hore, kde sám seba budem považovať za svätého, ale aj moje finančné konto sa začne plniť, veď postup zo Slovenskej do Anglickej futbalovej ligy je zároveň postupom vyššieho príjmu.
Moderní „vizionári“ a finančné zisky
Tak deti z Medžugoria, ktorým sa údajne zjavuje už celé desaťročia Panna Mária, sú dnes milionári, majú drahé vily a menia najnovšie modely áut, niekedy už po roku.
Manipulácia kňazov a trvalosť systému strachu
Prirodzene, kňazi majú veľký vplyv na dianie v Cirkvi. V čase, kedy sa predávali vo veľkom odpustky, búšili na srdcia vyplašených ľudí tak, že na nich kričali, akí sú sebeckí, keď nechcú kúpiť svojim zosnulým plné odpustky a okamžité opustenie očistca za pár drobných (pre chudobných majland). A ľudia počúvali a túžili, aby ich deti a bratia, či sestry, ktorí ich predišli do večnosti, ukončili okamžite utrpenie, a preto všetky svoje skromne ušetrené peniaze v dobrej viere darovali Cirkvi za papier, ktorý im dokladoval, že sa prevod uskutočnil a ich zosnulá rodina je „za vodou“. Prirodzene, toto očakávali potom oni od svojich detí.
Ak si myslíte, že tento systém neexistuje dnes, zamyslite sa, ako ľudí manipulujú. Strach – manipulácia, strach a východisko. Východisko, ktoré je síce „padnuté na hlavu“, ale pre ľudí istý druh úľavy. A je jedno, že ľudí strašia koncami sveta, klimatickými katastrofami, otepľovaním, nedostatkom jedla a vody, chorobami, pandémiami, terorizmom, či vojnami. Princíp je ten, aby sa človek vyhol utrpeniu, je ochotný predať svoj majetok, svoju česť, svoju dôstojnosť, aby prežil.
Záver: Pretrvávajúci systém a porovnanie s pohanstvom
Katolícky princíp funguje a platí dodnes. Je to systém elít, ktorí ho využívajú na globálne ciele. Pohania nič takéto nepoznali, pretože jadrom celého tohto systému je lož, pretvárka a zotročenie.
Zaiste, z pochopenia takto vyloženého konceptu nebude ani katolík nadšený, no vždy sa nájdu fanatici, ktorí uveria a budú nekonečne horliví. Potom sa nemôžeme diviť, že vznikla Inkvizícia s jej fanatickým prenasledovaním a podporou radových ľudí.
Dnešná katolícka cirkev po II. Vatikánskom koncile ustúpila v mnohých veciach, pretože už boli neudržateľné. Lož, ktorá robila clonu, sa vytratila a zostala holá pravda. Cirkev sa preto musela prispôsobiť novým podmienkam. Napriek tomu je táto cirkev majstrom propagandy dodnes. No v ďalších dieloch sa pozrieme aj na iné cirkvi, ktoré radi na katolíkov útočia, no nemajú im čo vyčítať, pretože väzia v rovnakých, ba niekedy horších pravidlách a okovách...