V počiatočných obavách uzavrel Tissaferness so Sparťanským kráľom Agesilaom dohodu, na základe ktorej sa mali grécke mestá stať nezávislé od kráľa. Keď mu však (perzský) kráľ poslal veľké vojsko, vyhlásil Agesilaovi vojnu, pokiaľ neopustí Áziu.
Spartský kráľ rád prijal prerušenie primeria, vyrazil akoby do Kárie, no keď tam Tissafernes zhromaždil sily, vtrhol do Frýgie. Po získaní početných miest a množstva peňazí povedal priateľom: „Dopustiť sa nespravodlivosti po uzavretí dohody je bezbožné, no oklamať nepriateľa nie je len spravodlivé a vhodné, ale aj príjemné a užitočné."
-----
Vysvetlenie Agesilaovho výroku
„Dopustiť sa nespravodlivosti po uzavretí dohody je bezbožné, no oklamať nepriateľa nie je len spravodlivé a vhodné, ale aj príjemné a užitočné."
Rozoberme si to po častiach:
„Dopustiť sa nespravodlivosti po uzavretí dohody je bezbožné..."
Agesilaos tu odkazuje na dôležitosť dodržiavania prísah a dohôd v rámci určitého morálneho kódu, ktorý bol v starovekom Grécku spojený s náboženstvom a cťou. Porušenie takejto dohody (najmä ak by ju porušil on sám ako prvý) by bolo považované za zradu a morálne odsúdeniahodné, možno aj s božskými následkami. V tomto prípade však Tissafernes porušil dohodu ako prvý. Tým pádom Agesilaos už nebol viazaný jej dodržiavaním.
„...no oklamať nepriateľa nie je len spravodlivé a vhodné, ale aj príjemné a užitočné."
Toto je kľúčová časť výroku, ktorá odhaľuje spartskú (a všeobecne vojenskú) filozofiu. Agesilaos tu tvrdí, že klamanie a podvádzanie nepriateľa nie je len prípustné, ale priamo cnostné a výhodné.
„spravodlivé a vhodné": V kontexte vojny, kde je cieľom víťazstvo, je použitie lsti a podvodu považované za oprávnené. Nepriateľ si nezaslúži úprimnosť, ak je cieľom ho poraziť a ochrániť vlastné záujmy. Navyše, keďže Tissafernes porušil dohodu ako prvý, Agesilaos sa cítil oprávnený použiť proti nemu akúkoľvek taktiku.
„príjemné": Toto pridáva emocionálny rozmer. Víťazstvo dosiahnuté vďaka šikovnej lsti prináša uspokojenie, radosť a pocit intelektuálnej prevahy nad nepriateľom. Nie je to len nutné zlo, ale aj záležitosť pýchy.
„užitočné": A napokon, je to aj prakticky výhodné. Klamanie nepriateľa (ako v prípade predstieraného útoku na Káriu, zatiaľ čo Agesilaos zaútočil na Frýgiu) vedie k prekvapeniu, zmätku a v konečnom dôsledku k vojenským ziskom (dobyté mestá, peniaze). Je to efektívna stratégia pre dosiahnutie cieľov.
Agesilaov výrok perfektne ilustruje spartskú pragmatickú vojenskú etiku. Pre Sparťanov bola disciplína, česť a morálka dôležitá, zvlášť v rámci vlastnej komunity a vo vzťahu k bohom. Voči nepriateľom, najmä ak oni sami preukázali nečestnosť, bola povolená (a dokonca oslavovaná) akákoľvek taktika, ktorá viedla k víťazstvu. Tento prístup je protikladom moderného chápania spravodlivého boja, ale bol bežný v starovekých vojnách, kde sa dôraz kládol predovšetkým na efektivitu a prežitie.
Je to vyjadrenie, ktoré potvrdzuje, že vo vojne platia iné pravidlá a že úspech často závisí od šikovnosti, prefíkanosti a schopnosti prekabátiť súpera.
Ak by sme to mali previesť do dnešnej praxe, kde sú ľudia naprogramovaní aby odpúšťali, aj keď ide o jasné útoky na ich osobu, sa treba zastaviť a využiť Sparťanské právo. Ak sa dohodnete s niekym na spolupráci a on ju nielenže opustí, ale ešte aj využije informácie, ktoré ste mu poskytli počítajúc s tým, že budete spolupracovať, stáva sa vašim nepriateľom a škodenie v jeho veci nie je hriechom.
Ak vás zradí priateľ, platí to isté, no dôležité sú aj pohnútky. Je iné, ak priateľ vykonal čosi neýmyselné, alebo úmyselné. Ak váš priateľ koná úmyselne proti vám, nie je vašim priateľom a môžete využiť nielen ignoranciu v jeho smere, ba dokonca môžete použiť útok.
Isto, dnes sme vyrástli v inej propagande, teda v inom nastavení hlavy. Ale Sparťanská logika má svoje opodstatnenie a svedomie nám nehovorí o neprávosti. Ba naopak - zdravé svedomie musí schvaľovať takýto postup...