Takzvané „bosorky“, čarodejnice, kúzelníci, taktiež Žreci a Druidi, boli ľudia, ktorí spoznali Matrix a preto končili na hranici v ohni. Boli to ženy a muži, ktorí sa nechceli prispôsobiť predpísaným normám. Poznali pravdu a držali sa svojej cesty. Žili alternatívnym spôsobom života, zatiaľ čo okolo nich bol budovaný svet dogiem a kontroly.
Ako skončili? Prešli ťažkým prenasledovaním a vraždením. Akékoľvek argumenty pred súdom neobstáli, ich slovo nemalo žiadnu moc ich oslobodiť. Súd bol vlastne iba hrou pred ľuďmi, dávno rozhodnutý predom, pretože boli nebezpečenstvom pre systém.
Myslíte si, že dnes prebieha iná hra? Vôbec nie – systém je rovnaký, len sa zmenili kulisy za nami.
Namiesto cirkevných dogiem dnes máme vedeckú nedotknuteľnosť. Niektoré teórie a tézy sú prezentované ako jediná pravda, ktorá nesmie byť spochybňovaná.
Namiesto fyzických hraníc a múrov dnes máme sociálne blokovanie a odstraňovanie účtov na platformách. Ak nevyhovujete, ste „vymazaní“ z digitálneho spoločenského priestoru – vyhnanstvo.
Namiesto honu na čarodejnice dnes máme hon na „neprispôsobivých“. Tí, ktorí spochybňujú oficiálne verzie, sú verejne diskreditovaní a potláčaní.
Princíp zostáva rovnaký: Ten, kto narúša systém, je potláčaný. Bosorka, Druid, Žrec, je archetypom človeka, ktorý sa nenechá naprogramovať.
Vytvorili hru a chcú, aby ste ju hrali. A väčšina sveta ju hrá. Akonáhle ju hráte, ste skončili, zničia vás duchovne aj v myslení. Kto ich hru nehrá? Druidi, Žreci, čarodejníci, mágovia. Prečo? Lebo vidia podstatu hry – pravidlá určujú tí, ktorí ich nedodržiavajú. Je to ako hrať šach s človekom, ktorý vám každý ťah vezme figúrku bez dôvodu a pravidiel hry. To je to, čo chcú, aby ste s nimi hrali. My podľa pravidiel, oni bez pravidiel.
Čo robí čarodej? To, čo robil vždy. Narúša ich priestor. Oni postavili divadlo, kulisy, arénu. Na divadelných doskách sú nastrčené figúrky. Ľudia sú diváci, buď tlieskajú, alebo bučia. Herci hrajú rôzne hry a ľudí to baví. No čarodej nielenže nesedí v divadle, ale on trasie kulisami, aby ľudia videli, že je to len umelé pozadie, nie princíp. A toho sa boja. Preto je potrebné čarodejov odpratať.
-------
Svet ako Divadlo...
V našom svete existuje Divadlo. Je to obrovská stavba, kde sa neustále odohrávajú predstavenia plné príbehov, emócií a drámy. Ľudia prichádzajú do Divadla, aby sledovali predstavenia, ktoré im hovoria, aký svet je.
Za Divadlom stojí Riaditeľ. Vie, že Divadlo je klam, len obrovská ilúzia, ale vďaka nej má neobmedzenú moc. Jeho cieľom je udržať ľudí v hľadisku, zatiaľ čo on a jeho blízki pracovníci, ťažia z ich pozornosti a energie.
Na pódiu Divadla vystupujú Herci – politici, športovci, speváci, celebrity, influeceri, kňazi. Ich úlohou je predvádzať rôzne hry a udržiavať pozornosť. Niekedy sa hádajú, inokedy predstierajú jednotu. Často vyvolávajú rozbroje a rozdelenie na dve strany – keď sa ľudia delia na „červených“ a „modrých“. Tí sa potom v drese svojej farby v hľadisku, zapájajú do týchto hádok, prežívajú ich s vášňou, vystupujú proti sebe, bojujú a veria, že sú súčasťou dôležitého boja.
Existujú tri vrstvy Divákov:
Prvá vrstva ľudí prichádza do Divadla a je úplne nadšená. Veria každému slovu hercov, každému príbehu. Sú presvedčení, že svet je presne taký, ako ho vidia na javisku – krásny, vzrušujúci, plný hrdinov a zloduchov. Prežívajú silné emócie, tlieskajú, ilúzia je ich mliekom a medom, ktorý ich opája. Sú radi, že sú súčasťou tohto veľkého diania a ani len netušia, že ich myseľ je silne naprogramovaná a neslobodná, opakujúca len to, čom im divadlo povedalo ako zaručenú "pravdu".
Druhá vrstva ľudí už začína chápať princíp Divadla. Tušia, že niečo nie je úplne v poriadku. Vnímajú, že herci vyvolávajú hádky, a zapájajú ľudí do týchto konfliktov, aby si vybrali stranu (červených alebo modrých). Hoci už tušia, že to nie je celkom správne a že sú emócie zneužívané, stále sedia v hľadisku a aj napriek tomu hrajú hru Divadla. Riaditeľ a jeho personál, vrátane samotných hercov, hrajú na ich mócie a to vyhráva a tak napriek istému stupňu poznania veria, že ich účasť v hľadisku má svoj zmysel.
Tretia vrstva ľudí sú čarodejníci, Druidi a Žreci. Títo ľudia už do Divadla úplne prestali chodiť. Vidia Divadlo ako klam, ilúziu a nástroj na ovládanie a manipuláciu. Rozumejú, že pravidlá hry určuje Riaditeľ a že celá štruktúra je postavená na odčerpávaní ich pozornosti, energie a zdrojov.
Divadlo je postavené na ťažkej drine Divákov. Vstupenka do tohto Divadla je veľmi drahá. Aby si ľudia mohli dovoliť byť na predstavení, musia ťažko pracovať a obetovať svoj čas, energiu a dokonca aj zdravie. Systém Divadla ich núti tráviť dni a noci drinou, aby zarobili na svoju „vstupenku“ – na falošný pocit bezpečia a pocit, že sú súčasťou tohto veľkého predstavenia. Toto vyčerpanie ich robí ľahko ovládateľnými. Unavení Diváci už ani nemajú silu spochybňovať, čo vidia. Ich životná sila sa stáva palivom Divadla.
Divadlo je tiež obrovským trhom. V jeho útrobách sa predávajú „zlaté cingrlátka“ a „lesklé drobnosti“, ktoré Divadlo samo vyrába. Herci na javisku robia týmto veciam neustálu reklamu, hovoria, že bez nich je život prázdny. Ľudia tieto veci kupujú, lebo im je naznačované, že bez týchto vecí sú menejcenní, spodina. Kto nemá najnovšiu lesklú drobnosť, je odsudzovaným chudákom.
Divadlo má aj svoj vlastný Personál, ktorý vlastní zbrane (polícia, armáda). Títo strážcovia sa snažia chytiť Druidov a Čarodejníkov, ktorí do Divadla neprichádzajú a narúšajú jeho predstavenie zvonka. Zároveň však vynášajú do popredia na pódium aj tých Divákov, ktorí porušujú malé pravidlá Divadla. Tam už čaká Sudca, ďalší člen Personálu, ktorý ich súdi. Tieto „súdy“ sú súčasťou predstavení a Diváci sa na nich dobre bavia. Sledovanie trestania posilňuje dojem spravodlivosti a udržiava strach a poslušnosť v hľadisku. Nikto z divákov sa nechce postaviť na pódium v roli odsúdeného.
A keď je chytený Druid alebo iný čarodejník, ktorý odmietol hrať ich hru, nevedú ho do väzenia mimo Divadla. Namiesto toho ho vynášajú priamo na pódium, kde ho, pod rúškom „spravodlivosti“, popravia – v jednen dobe fyzicky, v inej symbolicky, záleží na kulise, ktorá je práve za javiskom, keď raz je tam doba faraónov, potom kráľov, doba stredoveku, či doba osvietenectva. Diváci v hľadisku šalejú v emocionálnom ošiali, keď sa súdia čarodejníci, lebo je to vrcholné predstavenie, ktoré potvrdzuje moc Divadla. Ľudia majú strach zo súdu malých prehreškov, keby museli pred očami všetkých ľudí byť karhaní - nieto ešte žeby boli trestaní ako mágovia?!
Kúzelníci však nikdy reálne nezomierajú. Sú archetypom slobody, kde ich myšlienky a duch, sú semienko pravdy a spomienka na svet pred ilúziou Divadla, ktorá nikdy nezmizne. Jeho hlas sa roznáša sa na vetre, šepká v riekach a skrýva sa v srdciach tých, ktorí aj napriek predstaveniu cítia, že so svetom je niečo zle. V hĺbke lesov sa rodia nové duše, ktoré, aj keď nevideli starého Druida, v sebe nesú jeho posolstvo a túžbu po skutočnej slobode. A títo noví Žreci a Vedomkyne, hoci v inej podobe, sú pripravení pokračovať v ich odkaze a triasť kulisami.
Divadlo naďalej prosperuje, živené pozornosťou, prácou a peniazmi tých, ktorí v ňom zostávajú. Ale iskra poznania je zasadená a túžba po skutočnej slobode je neuhasiteľná.
Pochopenie hry je prvým krokom k oslobodeniu. Ľudské vedomie je jedinou zbraňou, ktorú systém nedokáže skutočne popraviť. Druidova iskra slobody žije v každom človeku, kto odmietne prijať ilúziu. Nechajme iskru vo svojom vnútri rozhorieť a osvetlite cestu ostatným.
Človek má len dve možnosti - buď bude tlieskať hercom a ich predstaveniam, alebo bude triasť kulisami...