Mnohí ľudia zaoberajúci sa históriou, ktorí skúmajú mytológie prichádzajú nato, že tieto príbehy sú úmyselne napísané tak, aby na prvý pohľad vyzerali iba ako neškodné poviedky a to za jediným účelom - žeby poznanie starého sveta skrze ne prežilo. Kresťanstvo totižto nemalo iba jeden cieľ, totálne zničiť starú vieru ako takú, ale aj druhý cieľ - zlikvidovať hĺbku vedomostí ktorými ľudia disponovali.
Aby sa ešte viac zničilo poznanie starého sveta, vytiahlo sa učenie o evolúcii, kde z ničoho - naozaj z ničoho - vznikol údajne život a svet. To je v súlade s biblickým lineárnym spôsobom myslenia - kde sa niečo kdesi začalo a to sa raz skončí. Boh vytvoril svet, v ktorom istý čas budú žiť rôzne bytosti a potom tento svet navždy zanikne, respektíve sa prenesie z matérie do duchovna (nebo), a je záver. Ibaže naši predkovia poznali cyklický spôsob života v každej oblasti.Všetky východné viery sú postavené na cyklickom, opakujúcom sa spôsobe života. Nové sa rodí, žije a zomiera. Je jedno či ide o človeka, alebo o Matku zem. Aj ona sa rodí každý rok na jar po mrazivej zime, ako aj v novej sile po ťažkom období zaniknutej civilizácie, ktorá ju vydolovala do dna. Aj naša moderná civilizácia Matku zem spustošila do obrovských rozmerov, teda v cyklickom ponímaní je v stave smrti, keď sa opäť zrodí, so zrodom civilizácie novej potom, ako táto zanikne.
Hovorí sa o bájnej Atlantíde, Lemúrii, Summeroch, starodávnych Egypťanoch. Dnes sa objavujú pravdy o Tartárii - obrovskom impériu - ktoré tu bolo len nedávno - 200 rokov dozadu - a my sme sa v dejepise neučili o tejto ríši ani len čiarku, i keď je zaznamenaná nielen na nespočetných mapách, ale aj v prvej Britskej encyklopédii zo 17-teho storočia.
Každá civilizácia mala svoju techniku a technológie, nielen zrovnateľné s dnešnými, ale tie naše v mnohom aj prevyšovala. Potom stavby pyramíd, artefaktov, ktoré poznali elektroniku, elektrinu, éter - sa dajú ľahko vysvetliť.
No v lineárnom čase, ktorý sa dnes na základe biblie vyučuje, bude pyramída najväčšou záhadou, pretože dnes ju nevieme postaviť. Ako by ju vedelo postaviť ľudstvo, ktoré sa učilo vyrábať koleso?
Ak vychádzame z evolúcie, je úplne prirodzené, že si budeme vytvárať nezmyselné teórie o tom, ako dlátom a kladivom ľudia vytvorili kolosy, presne na milimeter opracovaných kameňov, s váhou, s ktorou by dnešné žeriavy nepohli. A to v oblastiach, kde sa nenachádzajú a nikdy nenachádzali žiadne hory - teda prístup ku kameňu v danej časti sveta bol nulový.
Potom sa tu prirodzene vytvára priestor pre nezmysly, ktoré elitám vyhovujú a podporujú ich z pozadia, ako mimozemšťania, civilizácie, ktoré prišli z iných svetov mimo toho nášho a oni tu tvorili.
A práve mytológie, pravdy ukryté v rozprávkach, nám odhaľujú iný svet. Svet inteligentných bytostí, ktoré tu žili zarovno s človekom, či už to boli víly, trpaslíci, obrovia, morské panny, draci, a mnoho ďalších. Našinca ale vyučili v tom, že tieto bytosti sú vymyslené a on sa pozastaví - s tromi vysokými školami nad tým - ako môžu ľudia veriť v také nezmysly, že ľudia poznali elektrinu dávno pred nami, alebo že existovali jednorožce.
Ak pôjdeme do starých vier sveta, narazíme aj tam na cyklickú povahu sveta - vznik, pretrvanie, zánik a opäť vznik. Dokonca aj Vikingský Ragnarok, ktorý bude koncom sveta, nie je biblickým koncom, lež vznikom sveta nového, kde tento starý svet zanikne.
Dnes sa verejne hovorí o resetoch ľudstva, o bahennej katastrofe ktorá ukončila vek Tartárie, že sa neprestajne história mení presne tak, ako to opisoval Orwel v knihe 1984. Ibaže ľudia tú knihu čítajú ako niečo, čo sa ešte len má stať. Áno, pasuje to aj tak. Ale skúste si ju ešte raz prečítať spôsobom, že tieto veci sa už stali a pochopíte, čo nám chcel Orwell povedať. Existuje ministerstvo ktoré určuje, že sa staré pravdy prepíšu za nové, staré slová a pojmy sa vyradia zo slovníkov, aby noví ľudia nepoznali ich skutočný význam.
Dnes, žiaľ, aj pohania podľahli novej dobe keď si myslia, že naši predkovia boli len jednoduché prírodné bytosti, vyhrávajúc si na husličky. Množstvo pohanov totižto uvažuje lineárne tak, ako ich to systém skrze bibliu naučil.
No sú takí, ktorí všetko z hlavy vyhodili a začali skúmať od nuly. Začali premýšľať tak, ako premýšľali naši dávni prapredkovia a nie vychádzať z mylných predstáv moderného sveta, ktorý úmyselne učí lži, aby si ľudia nemohli vyskladať puzzle poznania.
Preto sú pre nás mytológie veľmi vzácne, pretože odhaľujú nielen spôsob života predkov, ale aj mnohé skryté pravdy, ktoré sú v nich zakomponované tak, aby ich ani kresťanstvo nedokázalo svojho času odhaliť a videlo v nich iba neškodné rozprávania pre deti, ktoré ak by niekto začal brať vážne, ľahko sa mu svet vysmeje.
A tu prichádzam k Nemeckým pohanom, ktorí sa zaoberali poviedkou kráľa Artuša a jeho čarodejníka Merlina do hĺbky, keďže im je bližší ako nám Slovanov, no ich príbeh odhaľuje viac, ako by sa na prvý pohľad zdalo.
Dnes by pohanstvo nemalo proti sebe stáť - ako to žiaľ mnoho ľudí koná - veď toto rozdelenie robia ľudia, ktorí sú odrastení na biblii, jej spôsobe myslenia, no tvrdia, že sú pravými pohanmi. Pohanstvo ako také by sa malo zjednotiť a nájsť staré pravdy, ktoré mu boli ukradnuté a je jedno o aké pohanstvo pôjde, pretože ide o dobu spred kresťanstva, kde pohanstvo rovnako poznali Indiáni, Afričania, Juhoameričania, pôvodní ľudia z Austrálie.
Kresťanstvo neprinieslo novú duchovnú obrodu, práve naopak - človek staroveku bol z kresťanstva rozčarovaný, nikdy ho nemohlo naplniť učenie, ktoré nie je skutočne duchovné. Aj tie mnohé zjavenia v cirkvi, ktoré napokon samotná cirkev schvaľovala nie je ničím iným, ako starým spôsobom duchovna, ktoré ak by nebolo v oblasti cirkevnom, bolo by považované za - čarodejníctvo - teda naše prastaré potlačované poznanie.
Veď ako skončila čarodejnica Johanka s Arku, ktorá počula hlasy z druhého sveta? Cirkev skúmala o aké hlasy ide a Johanku napokon upálila. No prešlo niekoľko desiatok rokov a pre veľkú obľubu Johanky u bežného ľudu, ktorého napĺňala pravá duchovnosť, prejavujúca sa aj cez čarodejníctvo - ju napokon cirkev vykopala, vyhlásila za svätú posmrtne a to len preto, aby jej pohanské praktiky, ktorými pomohla vtedajšiemu Francúzku, si prisvojila a prekrútila, že hlasy patrili "svätým" Bohu, Spasiteľovi, Márii a je vlastne jedno komu - len nech ten Francúzky ľud neblúzni o starom zakopanom poznaní, ktoré sa dokáže napojiť na svet duchovna.
A tu prejdem k textu Nemeckých pohanov o kráľovi Artušovi...
Kráľ Artuš a jeho Okrúhly stôl je viac než len rozprávka o rytieroch. V skutočnosti ide o staré keltské tajomstvo a duchovné učenie, ktoré bolo v stredoveku ukryté pod pláštikom príbehov.
V srdci tohto tajomstva je Svätý Grál. Poznámka: Ak budeme dnes v encyklopédiách, učení cirkvi, učení sveta hľadať niečo o svätom Grále, nájdeme tam väčšinou kresťanské bájky. Svätý Grál je údajne samotný kalich Krista, z ktorého pil na poslednej večeri víno. Ibaže - svätý Grál, je čisto pohanský koncept a tu vidíme, ako ho cirkev šikovne upratala. Možno sa jej nepodarilo zničiť tento symbol, tak si ho prisvojila za svoj.
Ešte predtým, než prišlo kresťanstvo, Kelti verili, že Grál je prvotná sila pre celé ľudstvo.
Členovia Okrúhleho stola neboli len obyčajní rytieri. Boli to vyvolení ľudia, ktorí sa zaviazali udržať tajomstvo starého poznania. Celá legenda o Artušovi tak nie je len o mečoch a hrdinoch, ale skôr o skrytom, duchovnom poznaní Keltov, ktoré muselo byť v kresťanskej Európe utajené v bájach a piesňach.
Prečo to muselo byť ukryté? Keď Európu ovládlo kresťanstvo, staré náboženstvá boli násilne potláčané. Mýty a príbehy, ako tie o Artušovi, boli jedinou cestou, ako toto staré poznanie mohlo prežiť a živilo duše ľudí, keďže cirkev im neponúkala rovnakú duchovnú hĺbku.
Artuš a Merlin sú nielen historické postavy, ktoré sa snaží svet rovnako ako starých bohov, založiť do rubriky - povery, ale hlavne predstavujú symboly. Artuš je slnečný hrdina, bojovník za pravdu a spravodlivosť, podobný bohom svetla z pohanských kultúr celého sveta. Je ako keltský spasiteľ, ktorý má zachrániť svoj ľud. Merlin je skôr tieňový mág a prorok, podobný starým mudrcom, ktorý Artuša vedie a pripravuje cestu pre jeho príchod.
Obaja nepodliehajú smrti. Merlin je začarovaný do skaly, kde čaká na svoj návrat. Artuš, hoci zranený, je prenesený na mystický ostrov Avalon, kde sa uzdravuje. Avalon je duchovný raj, odkiaľ sa Artuš raz vráti, aby oslobodil svoj ľud. Je to príbeh o nesmrteľných hrdinoch, ktorí sa vždy môžu vrátiť, keď ich ľud potrebuje.
Takže čo nám vlastne Artuš a Merlin odkazujú? Ich príbeh, rovnako ako legendy o Heraklovi, Thorovi či Perunovi, je nesmrteľným svedectvom o cyklickosti života a poznania. Nepodliehajú smrti, ale čakajú v ústraní, aby sa vrátili, keď ich svet bude opäť potrebovať.
Sú symbolom toho, že poznanie starých čias nie je stratené, len uspané.
Tieto mýty nám pripomínajú, že skutoční hrdinovia sa neustále znovuzrodzujú – či už v nových postavách, alebo ako oživená múdrosť minulosti, ktorá nám má pomôcť prejsť ďalším cyklom. Ich návrat je volaním k nám, aby sme prebudili to, čo bolo zakopané, a opäť objavili plnú hĺbku našej existencie.