Kráľ Agesilaos, keď započul, ako návštevník kritizuje alebo chváli iných ľudí, prehlásil: „Je potrebné rovnako poznať spôsoby tých, ktorí hovoria o iných, ako aj tých, o ktorých sa hovorí."
Ľudia radi hovoria o neprítomných, či už chválou, alebo kritikou. V dnešnom svete sa kritikou nešetrí, a tak sa hovorí vtip, že ak sa partia štyroch žien stretne v trojici, vždy hovoria o tej štvrtej, ktorá tam nie je.
Návštevník chcel kráľa potešiť kvetnatými rečami o ľuďoch, ktorí neboli prítomní. Tento spôsob rozhovoru je veľmi populárny a zdá sa, že bol populárny v každej dobe. Ibaže nie tak tomu bolo v Sparte. Kráľ napomína návštevníka, čo je prekvapujúce z jeho pohľadu, pretože si myslel, že si nakloní kráľa hanou alebo chválou určitých ľudí, ktorých spoločne poznali.
"Je potrebné nemenej poznať spôsoby tých, ktorí hovoria..."
Viac než len slová: Hodnota hovorcu
Agesilaos tu zdôrazňuje, že keď počúvame kritiku alebo chválu, nemáme sa sústrediť len na samotný obsah. Je kľúčové všímať si aj to, kto to hovorí. Aké sú jeho pohnútky? Má nejaký skrytý záujem? Je známy svojou poctivosťou, alebo naopak klebetením? Je jeho názor založený na faktoch, alebo na emóciách či osobnej zaujatosti? Spôsob, akým niekto komunikuje – či už je to otvorená diskusia, šepkanie za chrbtom, alebo prehnané vychvaľovanie – tiež o ňom veľa napovie.
Dvojaký meter v dnešnej spoločnosti
Stačí sa pozrieť na dnešných novinárov. Často preberajú rolu strážcov verejného záujmu, ktorí majú "niekoho na muške" – či už sú to politici, podnikatelia, celebrity, alebo iné verejne činné osoby. Ich úlohou je poukazovať na prešľapy, korupciu, nekompetentnosť, alebo naopak vyzdvihovať pozitívne príklady. Pritom však často sami žiadajú novinársku imunitu (v zmysle ochrany zdrojov, slobody prejavu) a súkromie, čím vytvárajú paradox, ktorý Agesilaos predvídal.
Politici (a politické strany) sa často zameriavajú na diskreditáciu svojich oponentov, obviňujú ich z korupcie, neschopnosti, klamstiev, či zneužívania moci. Tieto útoky sú niekedy opodstatnené, inokedy ide o populistické vyjadrenia alebo taktiku na odpútanie pozornosti.
Paradoxom je, že mnohí z tých, ktorí najhlasnejšie kritizujú, majú "kostlivcov v skrini" – nevyriešené etické problémy, kauzy, prešľapy svojich členov, alebo dokonca identické problémy, z ktorých obviňujú druhú stranu.
Keď občan vidí, že strana kritizuje korupciu, no sama má korupčné kauzy, alebo kritizuje nekompetentnosť, hoci jej vlastné kroky sú chaotické, stráca dôveru. Dôsledkom je narastajúca apatia, frustrácia a pocit, že "všetci sú rovnakí".
Na druhej strane, Agesilaos nepopiera dôležitosť poznania osoby alebo veci, o ktorej sa hovorí. To je samozrejmé a nevyhnutné. Potrebujeme vedieť, či je kritika oprávnená a či je chvála zaslúžená, a to na základe poznania danej osoby alebo situácie.
Sparťanská striktnosť a odmietanie ohovárania
Sparťania boli extrémne prísni na seba, na svoju disciplínu, dodržiavanie pravidiel a morálnu integritu. V ich ponímaní by bolo ohováranie považované za prejav slabosti, zrady princípov a narušenie jednoty.
Sparťania oceňovali činy a výsledky. Prázdne reči, zákulisné intrigy alebo osočovanie boli v ich systéme vnímané ako plytvanie energiou a podkopávanie kolektívneho ducha. Ich vzájomná dôvera bola kľúčová pre prežitie a vojenskú silu. Neustále ohováranie by túto dôveru narúšalo.
Ak by mal Sparťan nejakú výhradu, očakávalo sa, že ju vyjadrí priamo a otvorene, nie za chrbtom. Fyzická odvaha a priamosť boli ich cnosťami, zatiaľ čo klebetenie by bolo znakom zbabelosti.
V spartskom duchu by mala kritika prichádzať od tých, ktorí sami žijú podľa prísnych zásad a ktorých činy hovoria samy za seba. Politik, ktorý osočuje iných, no sám sa správa pokrytecky, by nemal v spartských očiach žiadnu váhu. Bolo by to v priamom rozpore s ich étosom.
V ich prísnom systéme by neprestajné ohováranie, ktoré narúša stabilitu a dôveru v rámci spoločnosti, mohlo viesť k vážnym dôsledkom pre ohovárača. Nebolo by tolerované; mohol by byť vyhnancom, čo bol jeden z najhorších trestov pre Sparťanov.
Namiesto zhadzovania druhých by sa Sparťania sústredili na vlastné zlepšenie a udržiavanie vysokých štandardov. Chyby by sa priznali a riešili, nie prenášali na niekoho iného prostredníctvom ohovárania.
Poučenie pre nás: byť príkladom
Namiesto ohovárania a súdenia druhých sa radšej pozrime na seba. Skúsme byť prísni na vlastné činy a slová. Keď už niečo kritizujeme, robme to otvorene a bez pokrytectva. Pamätajme, že ohováranie len ničí vzťahy a ukazuje našu vlastnú slabosť. Buďme radšej ako ten, kto uprace vlastný dvor, namiesto toho, aby hovoril, ako má sused špinavý. Takto budujeme dôveru a sme príkladom pre ostatných.
Prečo dnes študovať spartu?
Štúdium Sparty dnes ponúka cenné lekcie o disciplíne a odhodlaní. Sparťania nás učia o sile fyzickej a mentálnej odolnosti, ktorá je kľúčová pre prekonávanie akýchkoľvek prekážok v živote. Ich dôraz na sebaovládanie a službu komunite nám môže pripomenúť dôležitosť vyšších cieľov a zodpovednosti voči druhým. Môžeme sa od nich učiť o významnej príprave a systematickom prístupe k dosahovaniu excelentnosti v akejkoľvek oblasti. Navyše, Sparťania stelesňovali česť a nepodplatiteľnú morálku, vlastnosti, ktoré sú v dnešnej dobe často prehliadané, no pre silnú spoločnosť nevyhnutné. Práve preto ich systém obdivovali a študovali viaceré významné historické entity, vrátane Rímskej ríše, mysliteľov osvietenstva, Napoleona či dokonca Hitlera, hoci každý s inou motiváciou. Ich oddanosť spoločnému dobru zdôrazňuje silu jednoty a nezlomného ducha.