Sparťanského kráľa Agesilaosa, obetujúc raz pri oltári Atény Kovovej, uhryzla voš, no on nepohol však ani brvou a pred očami všetkých ju vytiahol a rozdrvil hovoriac: „Pri bohoch, aké je sladké zlikvidovať záškodníka aj pri oltári."
Príbeh o Agesilaovi II. a vši je viac než len anekdota. Predstavuje silné ponaučenie o sebadisciplíne, kontrole emócií a pragmatickom prístupe k prekážkam.
Agesilaos sa nenachádzal na žiadnom obyčajnom mieste, ale pri oltári Atény, čo bolo posvätné miesto vyžadujúce si úctu a sústredenie. Uhryznutie všou je nepríjemné a provokuje k okamžitej, možno aj prehnanej reakcii (napr. škrabaniu sa, plesknutie si po ruke). Agesilaos však zostal pokojný. Nepohol ani brvou, čím ukázal, že má plnú kontrolu nad svojimi fyzickými prejavmi a emóciami, aj v nepríjemnej situácii. Toto je základná sparťanská cnosť – nenechať sa vyviesť z miery žiadnymi vonkajšími podnetmi.
Namiesto toho, aby sa nechal rozptýliť alebo ukázať znechutenie, Agesilaos sa s problémom vysporiadal priamo a efektívne. Vytiahol voš a rozdrvil ju. Jeho konanie bolo racionálne a zamerané na okamžité odstránenie problému, bez zbytočnej drámy, prehnanej reakcie, či dokonca unáhlenému reflexu.
„Záškodník - voš“ tu symbolizuje akúkoľvek prekážku, problém, rozptýlenie alebo nepríjemnosť, ktorá sa nám postaví do cesty, bez ohľadu na jej veľkosť. Môže ísť o nepatrnú drobnosť, ale aj väčší problém, ktorý narúša našu prácu, sústredenie alebo pokoj, či už v súkromí, v práci, alebo v rodine.
Ako príklad si uveďme maličkosť dneška - smartfón. On by mohol byť tým „záškodníkom – všou“, ktorý nás neustále vyrušuje. Pracujete na dôležitej úlohe, ktorá si vyžaduje plné sústredenie. Ste „pri oltári“ svojej práce, či už je to písanie dôležitého e-mailu, riešenie zložitého problému, alebo dokonca jednoduchá snaha o pokojnú chvíľku s knihou. A odrazu:
Vibrácia na stole – nová správa. Zvuková notifikácia – niekto lajkol váš príspevok. Blikajúca obrazovka – upozornenie z aplikácie.
Každá takáto notifikácia je Agesilaova voš. Je to nepatrná drobnosť, ktorá sa vám snaží „uhryznúť“ pozornosť. Namiesto sústredenia na „obetu“ svojej práce, sa vaša myseľ odkloní. Automaticky siahnete po telefóne, skontrolujete, čo sa deje, a kým sa vrátite k pôvodnej činnosti, stratili ste cenné minúty sústredenia a musíte sa nanovo „naladiť“. Tieto drobné prerušenia sa sčítajú a narúšajú prácu, sústredenie a vnútorný pokoj.
Agesilaova reakcia by v dnešnom kontexte bola: vziať mobil a vypnúť notifikácie, alebo ho dokonca položiť mimo dosahu či do inej miestnosti. S pocitom úľavy by si povedal: „Pri bohoch, aké je sladké zlikvidovať záškodníka (vypnúť otravné notifikácie/položiť mobil, aj pri oltári, keď sa snažím sústrediť na dôležitú vec)!"
Slovo "sladké" vyjadruje uspokojenie a zadosťučinenie, ktoré prichádza z úspešného a rýchleho odstránenia prekážky. Nie je to o krutosti, ale o pocite víťazstva nad tým, čo nám prekáža. Je to potvrdenie vlastnej schopnosti riešiť problémy a nenechať sa nimi ovládať. Je to radosť z obnovenia poriadku a pokoja.
Sparta ako predchodca stoicizmu
Stoicizmus ako filozofická škola vznikol v Aténach až o niekoľko storočí neskôr (zakladateľom bol Zenón z Kitia okolo roku 300 pred n. l.), no sparťanský spôsob života a myslenia, v mnohých ohľadoch predznamenával princípy stoicizmu, ba dá sa predpokladať, že táto praktická filozofia mala svoje prvotné korene práve v sparte.
Stoicizmus učí sústrediť sa na to, čo môžeme ovládať (naše myšlienky, činy, reakcie), a prijať to, čo nemôžeme. Agesilaos je čistým učiteľom budúceho stoicizmu - nemohol ovládať to, že ho uhryzne voš, ale mohol ovládať svoju reakciu na to – a to aj urobil. Sústreďoval sa na efektívne riešenie, nie na nariekanie, ani na prehnanú reakciu.
Myšlienka, že "aj pri oltári" (teda na posvätnom, bezpečnom alebo inak chránenom mieste, kde sa človek cíti uvoľnene) sa môže objaviť "záškodník" (problém, hrozba, narušiteľ), zdôrazňuje sparťanské presvedčenie, že na hrozby treba byť pripravený kedykoľvek a kdekoľvek. Život v Sparte bol neustálou prípravou na boj a prežitie, a to sa týkalo aj mentálneho nastavenia. Nikdy nebolo miesto na úplné uvoľnenie až tak, že by bol sparťan prekvapený útokom.
Záver
Z príbehu o Agesilaovi II. a vši sa môžeme naučiť viaceré dôležité cnosti:
Sebadisciplína: Schopnosť ovládať svoje reakcie a potlačiť prirodzené nutkania (svrbenie).
Stoicizmus: Zachovanie pokoja a vyrovnanosti tvárou v tvár nepohodliu alebo iritácii.
Pragmatizmus: Orientácia na praktické a efektívne riešenie problému namiesto zbytočného dramatizovania.
Ostražitosť: Pripravenosť čeliť "záškodníkom" (problémom) kedykoľvek a kdekoľvek, dokonca aj na "bezpečnom" mieste.
Odolnosť: Schopnosť zniesť drobnú bolesť alebo nepríjemnosť bez narušenia koncentrácie.
Rozhodnosť: Okamžité a účinné konanie pri identifikácii problému.
Trpezlivosť: Schopnosť zotrvať pokojným a vyrovnaným napriek nepríjemnosti, bez okamžitého prejavu frustrácie alebo narušenia činnosti.
Kráľ ako vzor
Príbeh kráľa Agesilaa II. a vši nám pripomína, že skutočné vodcovstvo sa prejavuje nielen v obrovských bitkách, ale aj v zvládaní drobných prekážok. Agesilaos svojím konaním ukázal, že vodca musí ísť príkladom v sebaovládaní, odhodlanosti a schopnosti efektívne riešiť problémy, bez ohľadu na ich veľkosť či okolnosti. Jeho chladnokrvná reakcia tak slúži ako nadčasový vzor pre každého, kto sa snaží viesť seba samého alebo iných s cťou a rozvahou, čo pri pohľade na dnešnú politickú scénu a jej vodcoch, nám zostáva len smutný povzdych.