Kupala je názov pre sviatok, rituál a súbor zvykov, ktoré sa viažu k letnému slnovratu. Tento sviatok, často nazývaný aj Noc Kúpania, neskôr prelepený v kresťanskom kontexte - Svätojánska noc, je oslavou najdlhšieho dňa a najkratšej noci v roku. Je to čas, keď je príroda v plnom kvete, Slnko dosahuje svoj zenit a vitalita je na vrchole.
Samotné slovo „Kupala“ pochádza od slova „kúpať“ alebo „okúpať sa“, čo odkazuje na dôležitú úlohu vody a očistných rituálov spojených s týmto sviatkom. Ľudia sa v noci kúpali vo vodách riek a jazier, veriac v ich očistnú a liečivú silu.
Je to čas plný mágie, veštenia (najmä pre dievčatá o láske a vydaji), zbierania liečivých bylín, preskakovania ohňov pre očistu a plodnosť. Dôležitá je tiež oslava lásky, keďže počas tohto sviatku si mládenci a dievčatá hľadali partnerov.
Kresťania boli majstrami propagandy. Dobre vedeli, že ľudia oslavujú letný slnovrat, spojený s ohňami a očisťovaním sa vodou a preto ho museli prekryť na nejaký svoj sviatok. Ako nápad im poslúžil Ján Krstiteľ, ktorý krstil v rieke samotného Ježiša a preto bol Krstiteľ spájaný s vodou. Ako však prepojiť Jána Krstiteľa so slnovratom?
V prepisoch mníchov sa začína objavovať nový jav a to - že Slovania mali boha, ktorý sa volal Kupalo, alebo Kupala a dokonca mal aj krstné meno a to Ján. Tak vznikla povesť, že Slovania oslavujú boha Jána Kupalu. Teda sviatok, ktorý sa odvolával na kúpanie, sa premenil na sviatok boha kúpania, ešte k tomu Jána.
Každý normálne uvažujúci človek musí hneď vidieť jeden nezmysel. Slovania nepoužívali nikdy meno Ján, ktoré bolo čisto hebrejským menom a znamená - Hospodin s nami. Akonáhle sa v slovanstve vyskytne hebrejské alebo semitské názvoslovie, musíme zbystriť zmysly, pretože ani okrajovým omylom nejde o pôvodné slovanstvo.
Pravdepodobne sa v prvých rokoch tohto podvodu, vytvoreného boha Jána Kupalu nehovorilo o druhých menách, pretože sviatok slnovratu sa odrazu začal volať - sviatok svätého Jána, alebo svätojánska noc. Aj dnešní pseudo-slovania oslavujú svätojánske noci, i keď v samotnom názve je význam - Hospodin s nami a nie Perún alebo Svantovít s nami.
Nemáme záznamy o tom, ako sa prešlo od údajného boha Jána Kupalu, k Jánovi Krstiteľovi, no ako vidíme, používali sa krstné mená, ktoré sa ľahko zamenili. A keď bol ľud pokresťanštený, nikoho nezaujímal už ani Ján Kupala a už vôbec sviatok kupala.
Pre ranných kresťanských misionárov a kronikárov, ktorí zaznamenávali zvyky Slovanov, mohlo byť ťažké pochopiť a popísať komplexné, často abstraktné pohanské rituály a sily prírody bez toho, že by im do hĺbky porozumeli. Namiesto opisovania súboru rituálov kupala, jednoducho prisúdili božstvu Kupalovi ako bohu a tým to uzatvorili.
V slovanskej mytológii máme bohov s jasne definovanými úlohami a sférami vplyvu, ako sú Perún (boh hromu a búrky), Veles (boh dobytka, bohatstva a podsvetia), Svarog (boh neba a ohňa) atď. Kupala sa medzi týmito hlavnými božstvami neobjavuje ani historicky, ani ako samostatná entita. Ľudia v tom čase uctievali slnko, ktoré si pripomínali skrze oheň. Kupala sa nemá na čo upnúť. Slnovrat nie je nejaká hmatateľná či viditeľná vec, ako Velesov dobytok, Perúnov blesk, Svarogov oheň - lež slnovrat je udalosť a k udalostiam Slovania bohov nemali. Slnovrat nie je entita, pretože k entitám sa viažu bohovia, keď slnovrat je udalosť.
Novopohanstvo (alebo neopohanstvo), ktoré sa snažilo oprášiť starý Slovanský panteón v 19. storočí, vpustilo do svojich spisov aj takéto nedorozumenia a Kupalo sa začal objavovať ako boh. Niektorí ľudia by mohli namietať, že vo východných krajoch nie je Ján Kupala, ale Ivan Kupala. Meno Ivan, nie je Slovanské meno, ale vychádza z mena Ján, je jeho poslovanšteným ekvivalentom, ktoré prešlo latinským a gréckym jazykom. Aj keď sa dnes na Ruského človeka dáva označenie - Ivan - nie je to pôvodné Ruské meno, lež meno prevzaté z Hebrejčiny.
Ak si nájdete význam mena - Ivan - dostanete toto:
Meno Ivan má hebrejský pôvod. Je to slovanská podoba (variant) mena Ján. Význam: Pôvodné hebrejské meno Yoḥanan (יוֹחָנָן), z ktorého Ivan vychádza, znamená „Boh je milostivý“ alebo „Božia milosť“. Teda, význam mena Ivan je rovnaký ako význam mena Ján.
V slovanskej mytológii sa oslavovali entity ako - Slnko (Dazbog/Chors), Mesiac, hrom (Perún), blesk (Perún), vietor (Stribog), Zem (Mokosh), voda, oheň, úroda, plodnosť, stromy, zvieratá a predkovia. Nikdy sa neoslavujú ako bohovia udalosti.
Najľahšie to pochopíme, ak si vezmeme zimný slnovrat, ktorý sa nazýva - Kračún. Kračún je udalosť, nie boh. V prvom rade je spojená so slovom - kráčať - čo znamená, ísť iným smerom. Ešte hlbší význam slova kračún je slovo - skrátiť - čo dáva taktiež význam s najkratšími dňami v roku. Podstata je však tá istá ako u letného slnovratu. Zimný slnovrat má najkratší deň v roku, zároveň kráča od tmy k svetlu, pretože slnko začne silnieť.
Kupala je to isté - spája sa s kúpaním, očistou skrze vodu. Oba sviatky, tak nenesú meno božstiev, ale udalostí...