Obsah tohto článku sa rodil dlhšie, o to presvedčivejšie. V dnešnej divnej dobe, človek nesmie skúmať vlastné dejiny, dokonca takéto články sú označované ako - chodenie po tenkom ľade. No ak človek premýšľa nad osudom západného slovanstva, nemôže si nevšimnúť, že tam, kde je dnes Nemecko, žili Slovania, a to nie hocijakí, ale tí najtvrdší. Pokiaľ Slovania väčšinovo prijali kresťanstvo pozvoľna a to klasickým vtedajším postupom, kde kráľ prijal vieru a s ním celý národ, v prípade západných Slovanov tomu tak nebolo.
Tí padli ako poslední, a to doslova – padli po ťažkých bojoch. Arkona musela byť dobytá násilím, aby nad ňou prevzali moc a následne kresťanstvo prijali aj obyvatelia – prirodzene tento proces trval značne dlhšie ako u ostatných národov.
Posledné bašty pohanstva v Európe
No boli aj ďalšie oblasti, ktoré nesklonili ľahko kolená pod novú vieru. Arkona bola v podstate posledným veľkým útvarom, keď západný svet už bol v područí kresťanstva. No také Litovsko (dnešná Litva) prešlo oficiálne ako národ na kresťanstvo až v 14. storočí, a aj to po nájazdoch križiakov.
Nemecká expanzia na východ: Premena slovanských zemí
Vráťme sa však späť. Pri Arkone sa totiž musíme zamyslieť, keďže vtedajšie územie Slovanov – dnešná veľká časť Nemecka – nepatrila Germánom, čo sa stalo, že dnes je toto územie čisto nemecké? Podľa oficiálnej histórie, Germáni mali svoju pravlasť v Škandinávii – citát:
„Pôvodné sídla Germánov sa nachádzali v južnej Škandinávii (dnešné Dánsko, južné Nórsko a Švédsko) a v severnom Nemecku (najmä v oblastiach pri pobreží Severného a Baltského mora, Jutský polostrov). Tu je doložené ich prebývanie od 6. storočia pred n.l.“
Po rozpade Rímskej ríše a počas obdobia sťahovania národov sa germánske kmene z veľkej časti presunuli na západ. Na opustené územia strednej Európy, najmä na východ od rieky Labe (Elbe), sa od 6. storočia sťahovali aj slovanské kmene. Boli to predkovia dnešných Lužických Srbov, ale aj Polabských Slovanov (ako Obodriti, Veleti, Rujanci, kam spadala aj Arkona). Tieto kmene tu vytvorili svoje vlastné kniežatstvá a kultúry.
Avšak od 10. storočia, s formovaním Svätej ríše rímskej, začala vznikať silná germánska expanzia na východ, známa ako Ostsiedlung (v preklade „osídľovanie východu“). Tento proces nebol jednorazovou udalosťou, ale trval storočia a mal komplexné príčiny a prejavy:
Vojenské podmanenie a politická kontrola
Nemeckí cisári a kniežatá (najmä zo Saska a Bavorska) systematicky podnikali výboje a križiacke výpravy (napríklad Severné križiacke výpravy) proti slovanským územiam. Cieľom bolo rozšíriť hranice Svätej ríše rímskej a jej vplyv. Vojenské víťazstvá viedli k podmaneniu slovanských kniežatstiev a ich začleneniu do ríšskeho systému. Pád Arkony v roku 1168 bol jedným z takýchto kľúčových momentov, keď Dáni, podporovaní Ríšou, dobyli poslednú významnú baštu slovanského pohanstva a otvorili cestu christianizácii a nemeckému vplyvu.
Kolonizácia a osídľovanie
Popri vojenskom tlaku prebiehala rozsiahla riadená kolonizácia. Nemeckí šľachtici, cirkevné inštitúcie (kláštory) a mestá, lákali osadníkov z preľudnených oblastí západného Nemecka (napríklad Vestfálska, Flámska, Saska) na východ. Osadníkom sa sľubovala pôda, výhodné podmienky na zakladanie dedín a miest, a často aj špeciálne práva. Títo osadníci prinášali svoje poľnohospodárske techniky, právne zvyky a jazyk, čím postupne menili demografickú štruktúru územia.
Asimilácia a jazyková zmena
Najdôležitejším faktorom bola postupná asimilácia pôvodného slovanského obyvateľstva. Nemčina sa stala jazykom administratívy, obchodu, cirkvi a vyššej spoločnosti. Slovania, ktorí chceli prosperovať alebo si udržať sociálne postavenie, museli prijať nemčinu. Postupne sa jazykové hranice posúvali na východ. Dnes je jediným preživším slovanským jazykom v Nemecku lužická srbčina, ktorou hovorí ešte stále malá etnická menšina.
Miešané manželstvá boli bežné. Deti z týchto zväzkov, a aj mnohí pôvodní Slovania, postupne prijímali nemeckú kultúru a identitu. Christianizácia bola často spojená s germanizáciou. Prijatie kresťanstva v západnej forme, často znamenalo aj prijatie nemeckých cirkevných štruktúr a nemeckého jazyka.
Urbánny rozvoj
Zakladanie nových miest podľa nemeckého mestského práva a rozvoj obchodu (často vďaka Hanzovnej lige) priťahoval obyvateľov. Mestá boli centrami nemeckého vplyvu, aj keď v ich okolí často žilo slovanské obyvateľstvo. (Poznámka – ak sa vám aj dnes zdá, že mestá sú hlavnou silou názorov jednotlivých krajín, táto podobnosť nie je náhodná.)
Genetický a kultúrny odkaz Slovanov v Nemecku
Napriek tejto rozsiahlej kultúrnej a jazykovej asimilácii je dôležité poznamenať, že z genetického hľadiska je vo východnom Nemecku (a do určitej miery aj v celom Nemecku) výrazný slovanský genetický odkaz. Obyvatelia sa nepohli preč, ale integrovali sa do novej, nemecky hovoriacej spoločnosti. To znamená, že mnohí dnešní Nemci, najmä tí z východných spolkových krajín, majú svojich predkov - slovanských obyvateľov, ktorí pôvodne osídľovali tieto územia.
Celý proces bol teda kombináciou vojenskej sily, politickej stratégie, hospodárskej expanzie a postupnej kultúrnej a jazykovej asimilácie, ktorá v priebehu storočí premenila rozsiahle slovanské územia na to, čo dnes poznáme ako Nemecko.
Tak značná časť obyvateľov východného Nemecka má slovanský genetický pôvod. To znamená, že aj keď sa jazyk a kultúra stali nemeckými, krvné línie sa prepojili.
Slovania zanechali trvalú stopu v miestnej ľudovej kultúre, folklóre a predovšetkým v geografických názvoch (názvy miest, riek, pohorí), ktoré sú slovanského pôvodu (napríklad Lipsko, Berlín, Labe, Rujana).
Ďalšou pravdou je to, že západní Slovania, najmä Polabskí Slovania (ako Obodriti, Veleti, Rujanci), boli známi svojou bojovnosťou, nezávislosťou a v niektorých prípadoch aj "pirátskou" aktivitou (najmä Rujanci na Balte). Boli to kmene, ktoré sa dlho a tvrdo bránili proti kresťanskej a germánskej expanzii. Ich nepoddajnosť a tvrdohlavosť robili problémy mocným vtedajšej doby.
Jedinečnosť nemeckého národa
Je pochopiteľné, že pre mnohých ľudí sa Nemecko spája predovšetkým s obdobím fašizmu a druhej svetovej vojny. Avšak, ak chceme skutočne pochopiť tento národ, musíme prekročiť túto optiku a vnímať jeho bohatú a komplexnú históriu, ktorá formovala jeho zvláštnosť.
Nemecko sa vyznačuje precíznosťou, húževnatosťou, systematickosťou, spoľahlivosťou, inovatívnosťou, kvalitou, zmyslom pre zodpovednosť, etikou práce, dôkladnosťou a poriadkumilovnosťou. Tieto vlastnosti sú hlboko zakorenené v ich kultúre a prejavujú sa v každom aspekte spoločnosti, od excelentného inžinierstva, cez spoľahlivú administratívu, až po nemeckých farmárov. Dnes je Nemecko de facto motorom celej Európskej únie. Ale ak si myslíte, že slovania nedisponujú podobnými vlastnosťami, nedajte sa pomýliť. Len také Česko-Slovensko, vyrábalo takmer všetko od ihly, po jadrové motory.
Ďalším z príkladov tejto nepoddajnosti a vnútornej sily je aj rola Nemecka v reformácii. Nemecko sa stalo epicentrom protestantizmu, hnutia, ktoré sa vzoprelo dominantnej katolíckej cirkvi. Martin Luther, nemecký mních, stál na začiatku revolúcie, ktorá zásadne zmenila náboženskú, politickú a kultúrnu mapu Európy. To dokazuje schopnosť nemeckého ducha postaviť sa proti zavedeným autoritám a presadzovať svoje presvedčenia, čo svedčí o silnej individuálnej i kolektívnej vôli.
Rozsiahle územia dnešného východného Nemecka boli pôvodne slovanské a prostredníctvom stáročí migrácie, osídľovania a asimilácie sa slovanská krv stala neoddeliteľnou súčasťou nemeckého genofondu a naopak. To znamená, že slovanská krv, podobne ako germánska, koluje aj v žilách nás, ktorí žijeme v tesnej blízkosti Nemecka. Toto historické miešanie prispieva k unikátnosti nemeckého národa a poukazuje na to, že národné identity sú oveľa viac prepletené, než sa na prvý pohľad zdá.
Záver
Prepojenie Nemcov ako bývalých Germánov, ktorí prišli zo Škandinávie, a Slovanov je fascinujúce. Nie je príliš dobré sa o tomto zmieňovať verejne, pretože takéto texty sa niekomu nemusia páčiť. Za prílišnú zaujatosť Nemeckom, dnes môžu človeka označiť za fašistu bez toho, že daný človek skúma svoje vlastné slovanské západné dejiny.
Tvoria sa k tomu aj umelé nové neopohanské hnutia, ktoré sa snažia Slovanov a Germánov striktne oddeliť, doslova rozseknúť mečom. Tak vyhlasuje jedna či druhá strana, že je nadradená, prvá, jediná a podobné silné slová neopohanstva a nacionalizmu.
Slovanov a Germánov sa celé veky snažia dejepisné knihy oddeľovať ako značne odlišné identity. No ako sme dlhšie skúmali tieto veci a objasnili tu na pár riadkoch – Slovania a Germáni majú viac ako len susedské nažívanie. Naše krvi sú premiešané, spolu s vlastnosťami, tak neprijateľnými pre svet, ktorý by rád zotročil ľudstvo.
V našej pohanskej komunite však zaznamenávame vzájomné sympatie a študovanie histórie našich národov. Ako my sa učíme germánsku mytológiu, tak Germáni radi objavujú svet Slovanstva. Toto je cesta. Ak sa nad tým zamyslíme – spojenie Slovanov s Germánmi je obrovskou hybnou silou, ktorá menila svet. A preto nik nemôže poprieť, že naša krv a krv Vikingov je veľmi silno prepojená a že to "holubičie slovanstvo", je len výtvor posledných desaťročí.
Zdroj: https://staroviera.blogspot.com/2025/06/dnesne-nemecko-polovicni-germani.html
Telegram: https://t.me/staroviera