Ak sme prešli prvou lekciou Hostinského knihy o slovanoch (odkaz), tu si pozrieme krátky výklad stromu, ktorý opisuje autor na konci posolstva:
Povediem vám: na koreňoch sa zrodila, na výhonkoch zakvitla a v korune dozrela — vierouka Slovenov. Tento strom sa večite zelená a večite kvitne v záhradách slovenských duchov. Teraz sú na ňom ešte len zelené bobuľky, no keď udrie dvanásta hodina, tie bobuľky sa zalesknú ako zlaté jablká po celom strome. Toto ovocie nech predstavuje jednotlivé slovenské vedy.
Na najnižších konároch tohto večného stromu kvitne veda prírody, na každom lístku je napísaná jedna kapitola z tajomstiev prírody. Veď kto by ju poznal lepšie ako Sloven?
Na stredných výhonkoch sa ligocú kvety duchovnej vedy; každý z nich je zrkadlom, do ktorého hľadí syn Slovena.
Na korune tohto stromu prekvitajú kvety zjavenia. Len čo ich Sloven zazrie, hneď rastú, menia sa a z každého sa odráža názor na život.
Pod stromom tejto večnej slávy stojí syn Slovena, hrá na píšťalke, a melódia jeho piesní sa ozýva celým svetom. Z týchto kvetov zjavenia dozrela staro-slovenská vierouka, a z nej vyrastú slovenské vedy.
STROM VO VÝKLADE
Tu je výklad jednotlivých obrazov:
„Na koreňoch sa zrodila“ – Vierouka Slovenov má hlboké korene v minulosti, v staroslovanskej viere, mytológii, poznaní prírody a duchovna. Koreň tu symbolizuje pôvod, tradíciu a stabilitu.
„Na výhonkoch zakvitla“ – Ako strom rastie, vierouka sa rozvíja do rôznych podôb – to sú jednotlivé oblasti myslenia, kultúry, duchovného a vedeckého života.
„V korune dozrela“ – V plnej zrelosti sa vierouka Slovákov ukazuje ako systém poznania, ktorý môže konkurovať iným filozofiám a vedám. Je to vyvrcholenie duchovného a intelektuálneho vývoja.
„Tento strom sa večite zelená a večite kvitne“ – Slovenský duch a poznanie sú živé, neustále sa obnovujúce, niečo večné, čo nezanikne.
„Zelené bobuľky sa zalesknú ako zlaté jablká“ – Ešte nedozreté poznanie (bobuľky) sa časom premení na vzácne plody (zlaté jablká) – teda na plnohodnotné, ucelené a hodnotné slovenské vedy.
„Na najnižších konároch kvitne veda prírody...“ – Prírodné vedy sú základom, blízke koreňom, sú konkrétne, zrozumiteľné, vychádzajú z pozorovania sveta.
„Na stredných výhonkoch kvety duchovnej vedy...“ – Vyššia úroveň je duchovná veda, filozofia, psychológia – odráža sa v nej duch Slovákov, ich vnútro, ich pohľad na svet.
„Na korune kvety zjavenia...“ – Najvyššia sféra je sféra zjavenia, teda mystického alebo náboženského poznania, ktoré už nie je len vedecké, ale aj intuitívne, nadzmyslové.
„Pod stromom hrá syn Slovena na píšťalke“ – Symbol nevinnosti, radosti, harmónie s prírodou a svetom. Melódia piesní, ktoré sa „ozývajú celým svetom“, predstavuje duchovné posolstvo Slovákov svetu.
Záverom: Hostinský týmto podobenstvom hovorí, že slovenská vierouka (v zmysle systému poznania a videnia sveta) je živý strom poznania, z ktorého vyrastú slovenské vedy – jedinečné, hodnotné, hlboké a schopné priniesť svetlo nielen Slovensku, ale aj svetu.