Aj keď sa nachádzame v období pár rokov po pohanstve, predsa sa nedá nezastaviť u bitke pri Grécy. O čo v tejto bitke išlo? Bitka pri Crécy (Francúzsko), bola kľúčovým stretom Storočnej vojny, ktorá vypukla kvôli nároku anglického kráľa Eduarda III. na francúzsky trón. Menšia anglická armáda, vyzbrojená dlhými lukmi, totiž na hlavu porazila obrovské francúzske vojsko, ktoré sa spoliehalo na rytiersku kavalériu.
Toto víťazstvo raz a navždy zmenilo pohľad na vedenie vojny, pretože ukázalo, že disciplína obyčajných vojakov, dokáže prekonať nielen hrubú silu vojska, ale hlavne spoločenský status rytierov, ktorí sa považovali za nezdolateľných.Bitka pri Crécy dokonale ilustruje, ako sa dá efektívne postaviť proti systému. To, čo sa stalo na bojisku, bolo v podstate vzburou obyčajných ľudí, ktorí zvíťazili proti stáročiami zaužívanému poriadku, kde moc a dominancia na bojisku patrila výhradne šľachte.
Tu sú kľúčové prvky, ktoré z Crécy robia príklad prekonania systému:
Zručnosť a disciplína vs. Status
Systém stredovekej vojny bol postavený na hierarchii. Na vrchole stáli rytieri, ktorí sa považovali za neporaziteľných, vďaka svojmu drahému brneniu a vznešenému pôvodu. V Crécy však ukázali obyčajní anglickí lukostrelci, že ich zručnosť, roky drilu a disciplína, dokážu zničiť túto aroganciu. Ich šípy prenikli brnením a rozbili tak nielen mohutné brnenie, ale aj celú filozofiu rytierskej dominancie.
Francúzski rytieri útočili v tradičných masívnych útokoch, presvedčení o svojej sile. Anglická armáda sa však spoľahla na technologickú inováciu, ktorou bol dlhý luk s vysokou prieraznosťou. Táto zbraň nebola symbolom moci, ale efektívnym nástrojom masovej deštrukcie. Dlhý luk, spolu s taktickým rozmiestnením vojakov, dokázal prekonať staré, zastarané metódy boja, ktoré sa spoliehali na hrubú silu. No zaobchádzať s takým lukom vyžadovalo roky drilovania a cviku.
Rytiersky boj bol o individuálnych činoch. V Crécy však zvíťazila sila kolektívu. Tisíce šípov, ktoré padali na francúzsku armádu, boli výsledkom koordinovanej a disciplinovanej práce stoviek lukostrelcov. Práve táto kolektívna sila bola tou skutočnou hrozbou, ktorá prekonala individuálnu hrdosť a odvahu jednotlivých rytierov.
Poučenie pre dnešnú dobu
Bitka pri Crécy nie je len lekciou z histórie vojenstva, ale aj nadčasovým poučením, ako môže menšia, ale disciplinovaná a zručná skupina prekonať zdanlivo neporaziteľný systém. Analógiu medzi stredovekými rytierskymi elitami a dnešnými mocenskými štruktúrami môžeme vidieť v troch kľúčových princípoch:
1. Zručnosť a znalosti sú mocnejšie než status
Tak ako v Crécy porazila zručnosť obyčajných lukostrelcov drahé brnenie a šľachtický pôvod, aj dnes sú kľúčom k úspechu špecializované vedomosti a zručnosti. Dnešné "elity" často držia moc vďaka prístupu k informáciám alebo zastaraným, hierarchickým, či mocenským systémom. Jednotlivci alebo komunity, ktoré si osvoja nové poznanie, informácie, slobodné myslenie a špecifické schopnosti, môžu narušiť status quo. Nejde o to mať drahý titul, ale o to vedieť niečo, čo systém nedokáže efektívne replikovať. Zaiste chápu ľudia tomu, že
2. Inovácia a flexibilita vs. tvrdohlavá tradícia
Francúzski rytieri zlyhali, pretože lipli na tradičných metódach boja. Boli presvedčení, že masívny útok ich vojska je neporaziteľný. Podobne aj dnešné systémy a elity sa striktne držia procesov, pravidiel a ideológií, o ktorých si myslia, že sú efektívne. Sú, ale len do času, pokiaľ sa ľudia neprebudia.
A tak tí, ktorí sú ochotní prijímať inovácie, prispôsobovať sa novým technológiám a myslieť mimo zabehnutých koľají, môžu dosiahnuť prekvapivé víťazstvá.
3. Kolektívna sila a spolupráca sú dôležitejšie ako individuálne hrdinstvo
Rytieri bojovali často o osobnú slávu, no anglickí lukostrelci zvíťazili vďaka koordinovanej a disciplinovanej spolupráci neznámych mien. Dnešné "elity" môžu pôsobiť neporaziteľne, no ich sila často stojí na individuálnej moci a myslení jednotlivcov. Skutočná sila, ktorá dokáže zmeniť systém, však spočíva v jednote a kolektívnom úsilí ľudí so spoločným cieľom. Aj preto je nutnosť pre mocných, rozdeľovať spoločnosť do táborov, aby bola čo najmenej jednotná.
Bitka pri Crécy nám teda odkazuje, že na porážku systému nie je potrebná rovnaká sila, ale inteligentná stratégia, disciplinovaný prístup, inovácia a kolektívna vôľa.
Ale aj tu ak sa hlbšie pozrieme pod pokrievku, sú ľudia vedení k lenivosti, k ničnerobeniu, k sledovaniu TV, seriálov, sociálnych médií, k nakupovaniu, k honbe za peniazmi a mocou. Ľudia sú dnes nedisciplinovaní, nejednotní, netrénovaní. V tom je sila mocných.
Tu však vidíme návod, ako zosilnieť, menej sa hádať na sociálnych sieťach o nezmysloch ako politika, trénovať sa a cvičiť v každom veku, čím sa vytvára disciplína a sila. Naivita, utópie, súhlas s názormi, sú síce pekné veci, ale neefektívne. Nepriateľ nespí ani jeden deň. Ich heslo znie - "každý deň je nový dar, aby sme svoje záujmy posunuli bližšie k cieľu". A tak masy ľudí sa vezú na vlne cudzieho systému, utešujúc sa utópiou, že tanec s valaškou okolo ohňa, s runami na tričku, či slovanskými znakmi, čosi zmení v systéme, čo sa označuje ako povrchná utópia.
No naši predkovia krajiny dobývali vlastnou krvou, ako ich aj bránili. Je čas aby prišli generácie, ktoré sa postavia systému s dlhým lukom, s ktorým trénovali celé roky a bez emócií a tlaku, v poslušnosti a viere v to čo robia, porazili neohrozený systém na hlavu. Ale to sa stane až v čase, ktorý nemusí byť ďaleko, kedy ľud starej Európy, bude hlboko pokorený na kolenách, aby opäť povstal...