Zenový buddhizmus sa vyvinul ako učenie, ktoré ide totálne do jadra, keď odmieta autority, dogmy, správne cesty, postupy. Pre človeka ktorý sa so Zenom nikdy nestretol, bude tento smer nepochopiteľný. Dostanete úlohu, aby ste stleskli dvomi rukami a keď tak urobíte, máte tlesknúť jednou rukou a vysvetliť zvuk takéhoto tlesknutia. Keď sa hádajú dvaja ľudia o tom, či sa hýbe vlajka, alebo sa hýbe vietor, učiteľ Zenu ich opraví - ani vlajka, ani vietor sa nehýbe, ale vaša myseľ sa hýbe, ktorá vlajku pozoruje.
No najrozpornejšie ich príslovie je toto: „Ak stretneš Budhu, zabi ho.“ Nie je to výzva na násilie, ale hlboko symbolické duchovné učenie – výzva proti pripútanosti k vonkajším symbolom, titulom a autoritám, ktoré blokujú vnútornú cestu k pravde, dokonca sa nachádzajú aj medzi pohanmi.
Predstavte si, žeby toto isté učenie mali kresťania ak by učili - keď stretneš Krista, zabi ho, ak stretneš pápeža, zlikviduj ho! Moslimovia by mali príslovie - ak stretneš Mohameda - znič ho!
Vo svojej podstate zenové príslovie varuje, že ak si myslíte, že ste našli konečné, nespochybniteľné stelesnenie pravdy – či už v osobe, doktríne, tradícii alebo postave – v skutočnosti ste zblúdili z cesty.
V severských pohanských termínoch je to ako veriť, že určitý konkrétny gothi (kňaz), runový majster alebo kniha, má všetky odpovede od bohov a nikdy nesmie byť spochybňovaná. Ale bohovia nie sú spútaní smrteľnými formami ani rigidnými dogmami. Odin nepožaduje slepú poslušnosť – obesil sa na Yggdrasile nie preto, aby ustanovil hierarchiu, ale aby získal múdrosť utrpením a vnútorným videním.
V skutočnosti sú samotní bohovia v severských povestiach hľadači. Odin hľadá runy. Thor hľadá spravodlivosť. Freyja hľadá lásku, krásu, novú mágiu a tajné sily. Nesedia na tróne a nehovoria smrteľníkom, čomu presne majú veriť – pozývajú nás rovnako hľadať, riskovať, spochybňovať a tým pádom rásť.
Keď postavíme osobu, titul alebo tradíciu na piedestál a povieme: „Toto je jediná pravda,“ prestaneme počúvať bohov a duchov, ktorí hovoria v nás a okolo nás.
„Zabiť budhu“ v severských pohanských termínoch znamená zabiť ilúziu, že vaši bohovia, vaša pravda alebo vaša duchovná sila, vám môžu byť odovzdané niekým iným. Znamená to zvrhnúť falošnú myšlienku, že božská pravda pochádza z memorovania poznania, citovania starých zdrojov, alebo nasledovania neohybnej cesty. Aby sme to nechápali zle - mnohé texty a básne našich predkov obsahujú hlbokú múdrosť – ale v okamihu, keď ich začneme považovať za fixné nádoby pravdy namiesto živej záhady, zradíme bohov.
V podstate každý z vás prežil svoju vlastnú ságu a svoje vlastné skúsenostné príbehy. Každý z vás by mohol opísať duchovnú cestu s bohmi, rituálmi, skúsenosťami, s prírodou, našepkávaním, snami. Každý jeden z vás má v srdci bohatú studnicu duchovna, krásy, zážitkov.
Koľkokrát som spomínal knihy ako sú Slovansko Árijské védy, alebo Velesova kniha. Nadšenci týchto kníh a ich dodržiavaní zápovedí, sa stávajú mŕtvi, budú iba opakovať naučené, nebude v nich nič čerstvé a nové. Vytvorili si jednoducho buddhu, ktorého nebudú chcieť zabiť. Budú mať jeden obrad, rovnaké modlitby, rovnaké postupy a návody.
Rovnako je to aj s osobnosťami. Československo zaiste má nejaké osobnosti pohanstva (ja ich nepoznám), na ktoré sa ľudia odvolávajú. Majú svoje weby, fotografie ako oslávili slnovrat, ako sa spoločne odfotili, ako skladajú piesne, majú hlboké prednášky o Slovanoch, ako skáču na slnovrat cez oheň a ľudia sa na nich upnú a hovoria - ja poznám toho a toho. Jeho web, alebo facebookový účet, je starý už 15 rokov, je to niekto, osobnosť. A tu odporúčam použiť Zenovú múdrosť - zabi ho! Inak začneš stagnovať.
Ja mám prezývku nordland a sledujú ma ľudia, lajkujú, zdieľajú - ale najlepšie čo môžete urobiť je - zabiť nordlanda a hľadať vo svojom srdci. Ja totiž nikomu nemôžem odovzdať skúsenosť ako chutí voda, pokiaľ sa jej sám nenapije. Ja nemôžem nikomu predať moje vnútorné cítenie, predtuchy, radosť či duchovný smútok. Každý si musí svoju cestu nájsť sám tak, ako každý náš boh si svoju cestu rovnako vyšľapal a ako celok tvorí božstvo dokonalú harmóniu.
Skutoční bohovia, duchovia a predkovia nepožadujú poslušnosť dogmám – pozývajú ku vzťahu. Šepkajú prostredníctvom snov, znamení, intuície, a vnútorných pohnútok duše. Nechcú od vás, ako máte veriť, čo máte pri tom recitovať alebo sa modliť – žiadajú vás, aby ste zažili.
Ja mám svoj obrad, pri ktorom sa stretávam s bohmi a občerstvuje mi to dušu, no neznamená to, že ide o nejaké všeobecné nariadenie, aby mal každý človek obrad a keď už ho má, aby ho mal rovnaký, pretože sme stvorení ako rozličné bytosti, kde každý má iné predpoklady. A keď už som pri oltári, nie vždy mám rovnaké prežívanie, niekedy som zoslabnutý, inokedy plný nadšenia, takže ak by som mal nasledovať dokonca sám seba, neodporúčal by som sa.
Keď guru, kňaz, gothi alebo duchovný influencer tvrdí, že má všetky odpovede – že on má jedinú správnu cestu a vhodné ho je nasledovať, je dobré použiť zenové príslovie - zabi ho! Pretože ak sa klaniaš slnku 5 krát za deň a máš z toho úžitok, je to tvoja osobná cesta a čo je koho po nej. Ale akonáhle začneš ľuďom tvrdiť, že sa aj oni musia klanať slnku 5 krát denne, začne sa vytvárať jednotný rituál, jednotná dogma a vytratí sa to naše božské - jedinečnosť. Potom máš dve možnosti - buď sa mu pokloníš, ako sa klasickí buddhisti klaňajú sochám buddhu, alebo ho na fleku zabiješ.
Lebo naši bohovia sa nenachádzajú v pravidlách a knihách. Nachádzajú sa v záhade. A záhada nemôže byť odovzdaná – musí sa hľadať, objavovať a prežívať. Či nie je to pre mnohých pohanov magické, že objavujú, nachádzajú a opäť hlbšie objavujú?
Ale keď si myslia, že niečo úžasného našli, akonáhle samých seba presvedčia, že to je koniec hľadania, vzdialili sa od Odina, ktorý hľadá múdrosť až po dnešné dni, i keď pozná viac, ako všetky bytosti sveta. Je to ako s porekladlom, že je toho viac čo nevieš - ako toho čo vieš a je jedno v akej oblasti.
Sú to skúsenosti, teda vlastné prežívanie, ktoré človeka posúva dopredu, nie prebraté myšlienky zvonka, ktoré sa naučíme a predávame ďalej. Tento svet práve na takomto systéme funguje, systéme programovania človeka. Vloží do vás nejakú učebnú látku, údajné pravdy o svete a potom len chce, aby ste im verili a predávali ich ďalej.
A nikto ich nespochybňuje, nespochybňuje vedu, ktorá dnes tvrdí to, včera tvrdila iné a zajtra opäť niečo nové bude hovoriť, čím dnešné učivo zanikne. Nikto nespochybňuje autority, pápež je vyhlásený za neomylného, tradiční katolíci povedia - ale len ex cathedra, mnoho ľudí sleduje guruov, výroky nejakých kníh ako upanišády, védy, buddhistický kánon, korán, bibliu - ale nám starovercom zostáva skúsenosť, nie veľa rečí v objemných knihách.
A tak si teraz viac ako inokedy uvedomujem, že je to vlastne dobre, že pohanstvo nemá nejaké dogmatické knihy, pretože to by už nebolo pohanstvo. Sme slobodní v myslení a hľadaní. Sme podobní Odinovi, ktorý stále hľadá múdrosť a to už vymenil oko za veľký objem poznania. Je to krásne slobodne hľadať a pozorovať. Moje osobné odporúčanie - nie učenie, je všetko vyhodiť zo svojho srdca a myslenia, čo nás naučila škola, svet, správy, propaganda, knihy a začať nalievať ako dieťa postupne nové veci, ktoré odpozorujem vlastným sledovaním, dotykom, chuťou, čuchom, zrakom, sluchom a premýšľaním o svete.
Takže záverom, v pohanstve a vo všetkých posvätných cestách platí táto najhlbšia pravda: Vy ste cesta. Vy ste hľadač. Bohovia kráčajú vedľa vás, nie nad vami. Dôverujte im – a nedovoľte, aby vám žiadny falošný budha zablokoval cestu. A keď už aj zablokuje - zabite ho!
A ak vám bude niekto tvrdiť, aby ste niečo alebo niekoho zabili, ako to tu tvrdí pisateľ tohto článku - zabite aj jeho... :-)