V dávnych časoch, keď sa severské lode plavili po neznámych moriach a osudy ľudí boli spletené s vetrom a vlnami, žila v Nórsku žena menom Unnr, ktorej múdrosť jej vyslúžila prezývku „Hlbokomyseľná“. Bola dcérou mocného náčelníka Ketila Plochonosa a už od útleho veku preukazovala bystrú myseľ a pevnú vôľu, vlastnosti, ktoré sa v jej živote mnohokrát osvedčili.
V roku 890 sa Unnr s otcom preplavila do Škótska, kde ich však zastihla krutá správa – zomrel jej syn Thorstein, čo jej vzalo jednu z najbližších opôr. Pre mnohých by takáto strata znamenala koniec všetkých plánov. Unnr už bola vdovou, keďže jej manžel Olaf Biely, kráľ Dublinu, bol zabitý v boji v Írsku ešte skôr. Napriek tejto dvojitej rane však nestratila nádej. Zostal jej ešte malý vnuk, Olaf Feilan, syn zomrelého Thorsteina. A práve do tohto vnuka vložila celú svoju silu a nádej, vidiac v ňom základný kameň nového rodu a pokračovanie svojho odkazu.
V tom čase boli ženy vo veľkej miere závislé od mužských príbuzných, ktorí im zaisťovali postavenie a ochranu. Stratou syna, ktorý bol jej jediným dospelým dedičom a oporou, Unnr stratila nielen blízkeho človeka, ale aj základ svojej sociálnej a ekonomickej istoty. Bez mužského protektora by sa ocitla v mimoriadne zraniteľnej situácii, kedy by jej majetok a postavenie mohli byť ľahko spochybnené alebo prevzaté inými.
Namiesto zúfalstva začala tajne konať. V hlbinách lesa, skrytá pred zvedavými očami, si nechala postaviť novú loď. Každý krok tohto tajného projektu bol dôkladne premyslený, lebo vedela, že ich budúcnosť závisí od jej obozretnosti a pripravenosti.
Keď bola loď pripravená na dlhú plavbu, Unnr ju naplnila nielen vzácnymi pokladmi a cennosťami, ale predovšetkým zhromaždila všetkých svojich zostávajúcich príbuzných a verných ľudí, ktorí s ňou boli ochotní zdieľať neistú budúcnosť. Bola to obrovská zodpovednosť, ale Unnr, s jej „hlbokou mysľou“, bola pripravená ju niesť. Vydali sa na dlhú a náročnú cestu, preplávajúc mnohé moria a hľadajúc nové miesto, kde by mohli zapustiť korene. Ich putovanie sa napokon skončilo v roku 895, keď dosiahli brehy Islandu. Tu, na tejto nedotknutej zemi, našli útočisko a šancu na nový začiatok.
Po usadení sa na Islande sa Unnr nesprávala ako vládkyňa, ktorá by si uzurpovala všetko pre seba. Naopak, preukázala svoju štedrosť a lojalitu voči tým, ktorí ju nasledovali. Svoje rozsiahle pozemky, ktoré si nárokovala, rozdelila medzi svojich mužov ako odmenu za ich vernosť a prekonané útrapy. Preukázala tak nielen spravodlivosť, ale aj predvídavosť, čím si zabezpečila ich trvalú oddanosť.
Jej príbeh vyvrcholil na svadbe jej vnuka Olafa. Na tejto slávnostnej hostine, plnej radosti a očakávania, urobila Unnr svoj posledný, veľký čin. Rozhodla sa odovzdať celý svoj majetok Olafovi, čím zabezpečila budúcnosť rodu a ukázala svoju nehynúcu dôveru v neho.
Tej istej noci, pokojne, vo svojom spánku, Unnr „Hlbokomyseľná“ zomrela. Jej odchod nebol dôvodom na smútok, ale na oslavu jej mimoriadneho života. Počas svadobných a pohrebných obradov jej ľudia oslavovali jej odvahu, múdrosť a odhodlanie. Bola pochovaná v lodi, obklopená pokladmi, v mohyle, ktorá dodnes svedčí o jej odkaze.
Príbeh Unnr „Hlbokomyseľnej“ je výnimočným svedectvom o postavení žien vo vikingskej spoločnosti a o sile ľudského ducha. Unnr nebola len vdova a matka; bola nezávislou vodkyňou, námorníčkou a náčelníčkou, ktorá viedla svojich ľudí veľmi rozumnou cestou k novému životu. Jej príbeh slúži ako inšpirácia pre všetkých, ktorí sa snažia zachovať svoju identitu a preukázať odvahu a múdrosť tvárou v tvár životným výzvam.
A tak sa z Unnr „Hlbokomyseľnej“, vdovy a vyhnankyne, stala nielen zakladateľka nového života na Islande, ale aj symbol neoblomnej vôle a múdrosti. Položila základy pre rod, ktorý sa rozrástol ako mohutný strom z krásneho a pevného koreňa, ktorým bola ona sama. Jej potomkovia sa stali najvplyvnejšími náčelníkmi a vodcami formujúcej sa islandskej spoločnosti.
Ešte dlhé storočia, až po zničujúcu kresťanskú dobu, chodili potomkovia k jej mohyle, kde jej ďakovali za svoje postavenie na Islande, za jej nezlomnosť, odvahu, ale i miernosť, spravodlivosť a schopnosť zjednocovať a nevytvárať sváry. Na takomto skvelom koreni, potom vyrastie strom múdrosti, plný vodcov, zákonodarcov a ľudí, ktorí svoj ľud vedú správnym smerom.