Dostal som dotaz, čo si myslím o mesiaci. Dôvod? Údajne nejakí Slovania mesiac démonizujú, ako aj jeho svetlo, presnejšie, nejaká Slovanka žijúca v Kanade tvorí takéto články, ktoré sa prekladajú aj do našich jazykov.
Takže nejdem odpisovať, idem tvoriť. Tak nás bohovia vyrobili, keď oni sami tvorili svet a dejiny. Sme ich obrazom. Nezaoberám sa tým, čo píšu iní, lež čerpám zo svojho vnútra, keď rozjímam o veciach a poradím vám - najlepšie sa rozjíma v noci, ideálne pri mesiaci a vysvetlím aj prečo.
Najprv len poviem, že slovanská viera nebola ďaleko k ostatným Európskym vieram. Dokonca máme záznam, kde Nemeckí pohania, ktorí nechceli prijať kresťanstvo, nemali problém putovať do slovanskej Arkony a tam chodiť k bohoslužbám. Je to zrkadlo. Ak chcem čo najviac vedieť o Slovanoch, nemôžem si vytvárať novoviery a novotvary, lež mám hľadať okolo, pretože Thor je Perún, Herakles a Jupiter, ako ekvivalent jedného boha, ktorého každá časť Európy volala inak. A preto by som ani ja nemal problém, ísť na obrad k severanom, do chrámu Thora, či k južanom, do chrámu Jupitera, boha vojny a sily.
Takže čo s mesiacom? Tazateľ sa sťažoval, že sa mesiac démonizuje. Už samotné démonizovanie, nemá nič spoločného so Slovanstvom a starovierou. Staroverci, ako to dokladám v mnohých článkoch, brali každú udalosť, alebo boha ako niečo, čo patrí do kruhu. Tak zima je rovnako dobrá ako leto, i keď nám nič nedáva, okrem snehu, mrznutia a ťažšieho života, no práve toto potrebujeme na rast, prípravu na zimu, potom na jar, nový rok a v konečnom dôsledku k rozjímaniu o pominuteľnosti a nového života, jednoducho kruhu. Ak chceme svaly, potrebujeme činky, bez nich to jednoducho nepôjde a to je úloha zimy.
Sám nabíjam mesačnú vodu na najsilnejšom svetle - na splnovom. No beda, ak by som si toto len tak povedal bez vyzvania. Táto prax je totiž zaznamenaná v severských mýtoch, kde dnešní vyznávači severskej mytológie Asatrov - rovnako nabíjajú vodu na mesačnom svetle, ako aj samých seba, keď sa kúpu v mesačnej vode. Posledný spln bol mimoriadny, pretože išlo o spln letného slnovratu, tam sme do vody dali aj retiazky a amulety, aby sa nabili svetlom mesiaca spolu s vodou.
Noc a mesiac, je magickým časom pre každého človeka. Ak nad tým rozjímame, práve počas noci máme zaujímavé sny, lepšie sa nám premýšľa nad životom, obrady v noci majú magickejšiu moc a bližšiu prítomnosť bohov. Slnko, je totiž objektom pozorovania. Počas dňa, za slnečných lúčov, môžeme objavovať svet zmyslami. Slnko ako lampa, mám presvecuje zákutia a my môžeme pozorovať a sledovať.
Naopak noc je časom, kedy nič nevidíme, mesačné svetlo sotva niečo osvetlí, preto by bolo pochabé, keby sme cez deň niečo hľadali a skúmali vo vonkajšom svete. No čo nám noc dáva, je nazeranie do svojho vnútra, srdca a duchovna. A práve mesiac zo svojou mystikou, nám pomáha v tejto veci veľmi mocne. Niektorí citliví ľudia, sú na spln dokonca námesační, keď prežívajú veľmi silné sny, popritom chodia po strechách a úzkych plotoch, no nespadnú, lebo ich mesiac udržuje.
To, že je svet naruby, prisudzujem tomu, že ľudia meditujú cez deň, mnohí hneď ráno, iní počas dňa. Je to ako plávanie v bazéne bez vody. Slnko predsa ponúka inú činnosť ako meditáciu a chodenie do hĺbok svojej duše. Na túto činnosť je tu noc, kedy rozjímanie a meditácia značne zosilnie, pretože svetlo mizne a naše vnútro cíti, že duchovný svet sa nám otvára. Hovorí sa, že Buddha sa prebudil pod stromom bódhi, za mesačnej noci. Možno je to povera, ale mne to príde viac prirodzené, ako keby dosiahol osvietenie na letný slnovrat, počas obeda.
A tu je podľa mňa kameň úrazu. Ak kresťanstvo démonizovalo noc a mesačný svit, evidentne nechcelo, aby ľudia v noci premýšľali a sa spájali s duchovným svetom. Aby sa báli mesačného svetla a deti, ktoré vidia ako malé duchov (všímajte si to, ako sa smejú kdesi do stropu, alebo intenzívne pozerajú na jeden bod s vytreštenými očami), odtrhli od svetla mesiaca, ktorý im mohol už ako malým, otvárať duchovné okná.
A Slovania, ktorí by mali tieto veci ovládať už len z toho, že sa objavujú v okolitých vierach pohanov, izolujú sa a učia vlastne kresťanstvo - nedávaj deti na mesačné svetlo. Och...
Mesiac, sa spája výhradne so ženskosťou. A to hlavne pre takzvané mesiačiky, ženské špecifické dni. Ako na to prídeme, že je to tak? Že si vymyslíme nejakú novú vieru, alebo nahliadneme do nejakej mytológie. Čo tak do Gréckej?!
Máme tu bohyňu Artemis, ktorá je spojená s nocou a mesiacom. Ak by som uvalil na mesiac kliatbu, že sa ho mám v noci chrániť a v noci pekne zaliezť a spať, triasť sa pod perinou, ako to učila cirkev - či by som neznevažoval túto múdru a krásnu bohyňu? Vari ju mám odhodiť len preto, lebo sa neobjavuje v Slovanskej mytológii? Nedajte sa pomýliť - zaiste aj Slovania mali svoju Artemis, len ju inak volali.
Artemis bola jednou z troch panenských bohýň Olympu (spolu s Aténou a Hestiou) a silno si strážila svoju čistotu.
Podobne bola ochrankyňou mladých dievčat a pôrodu. Hoci bola panenská, paradoxne pomáhala ženám pri pôrode a starala sa o mladé dievčatá až do ich manželstva.
Tu vidíme túto bohyňu noci a mesiaca, ako je spojená nielen s temnou stranou dňa, čo nie je zlá strana, lež mystická, no zároveň je spojená aj s dievčatami, pannami a pôrodom.
Ak ale pôjdeme do starších verzií Gréckej mytológie, nájdeme tam správu, že pôvodnou gréckou bohyňou a personifikáciou Mesiaca bola Seléné (Titanka, sestra Hélia - Slnka). No postupne strácala vplyv, až mesiac prebral Artemis.
A teraz poďme ešte hlbšie v tejto rozprave. Samotný mesačný svit, prezentuje boh Apolón. To sa mám báť boha Apolóna a urážať ho nevedomosťou, keď sa mu budem vyhýbať, ako mesačnému svitu a svoje deti mu odmietnem ukázať, pretože mi kresťanská propaganda nariadila, ich nedávať na svetlo mesiaca? A ešte jedna spojitosť. Artemis, je sestrou samotného Apolóna, dokonca je jeho dvojča. A máme to tu ako na podnose.
Žiadne dohady, kresťanské výmysly a démonizovanie mesiaca, či jeho svitu, lež krásne vysvetlená mytológia, cez Grécku znalosť. Ako je to možné, že Slovania naletia na ľudí, ktorí si informácie vymýšľajú a ich izolujú. Pretože izolovaný človek od ostatných okolitých vier, je schopný uveriť čomukoľvek, pretože nič nemá v rukách a tak mu postačí aj lož.
A toto je žiaľ naša slabosť. Cudzinci ak si chceli Slovanov obmotať okolo prsta, oklamali ich novými vierami a oni všetko hltali bez toho, či to bolo, alebo nebolo v súlade s pravdami, ktoré do nich Žrec pumpoval. Preto okrem Polabského Slovanstva, ostatok prijal cudziu vieru v bieleho Krista, bez nejakých veľkých obštrukcií.
Ale poďme ďalej.
Starí Summeri mali boha mesiaca Nanna. A pozrime ako to krásne zapadá do nášho konceptu, že mesiac je magický objekt, pod ktorým viac vnímame svoje vnútro, hlasy, volania, avízie. Veď tu sa píše:
Nanna bol bohom Mesiaca, patrónom pastierov a plodnosti dobytka. Bol tiež spojený s múdrosťou a veštením.
Vidíme to? Boh Mesiaca je spojený dokonca s múdrosťou a veštením. Kto chcel, aby ľudia stratili múdrosť, aby nechodili v noci von, lebo svet je plný Stríg a Rusaliek (nepodceňujem tieto bytosti) a ešte k tomu mesiac - beda - ak si na mesačnom svite?
A tu Summeri učia, že v noci, na mesačnom svite získaš múdrosť a lepšie vyložíš tarot alebo runy. Vari to ľudia necítite vo svojom vnútri, že je to pravda? Naozaj si myslíte, že veštenie za slnečného svitu vám pôjde lepšie, ako za noci a zvlášť noci v splne? Staroviera nie je len o informáciách, ale nazerania do svojho vnútra a tak sa nám zdá, že ľudia prahnú len po poznaní bez toho, že by ho precítili bez slov.
A čo Thovt Egyptský? Bol bohom Mesiaca, múdrosti, písma, vedy, mágie a mierky času. Opäť - múdrosť, veda, mágia.
A takto môžeme ísť ďalej k Mayom, Aztékom, Indiánom, juhoamerickým Šamanom, dokonca k Číňanom, či Japoncom. No záznamy nájdeme aj u severanov, kde bol boh Mání. Hinduizmus rovnako pozná boha mesiaca. Tak si položte otázku - čo je to za učiteľa, ktorý vám chce mágiu noci a moc mesačného svitu vziať? Jednu odpoveď už máte - cirkev to robila celé stáročia pretože sa bála poznania a skrytých vedomostí.
Celé veky Slovania až podnes neoslavujú koniec letného slnovratu, pri siedmom mesiaci po novoluní, po zimnom slnovrate. Z Ruska a Ukrajiny valiace sa nové Slovanské učenia, ani len náznakom nič také nepoznajú, musíme sa o tom dočítať u Asatrov, že ide o najposvätnejší spln v roku, kde sa rovnako ako na sviatok Kupala, ľudia kúpu, zapaľujú vatry, spieva sa, tancuje oslavuje. Môžeme sa diviť, že Slovania nič o tomto splne nevedia, keď im novopohanstvo toto nielenže neodkrylo, dokonca to uvádza ako démonizovanie, čo je čisto kresťanský výraz, ako je uvedené hore?
A predsa aj "prebudení" Slovania vykonávali tajne tieto nočné obrady, pri ktorých ak ich chytili, skončili v rukách štátnej moci a prirodzene v cirkvi. Pretože aj tu nachádzame spisy, v kresťanských kronikách, kde cirkev nazývala tieto obrady - sabaty - teda slovom, nám cudzím a ak pri nich našli dievčinu, bola vyhlásená za bosorku a putovala na popravisko.
Tak tu kopírujem tento text - U Slovanov, ako aj u iných predkresťanských národov, existovali rituálne zhromaždenia, sviatky a obrady, ktoré sa často konali pod holým nebom, na posvätných miestach (háje, vrchy, pramene), a to aj v noci. Tieto zhromaždenia boli prirodzenou súčasťou ich náboženského a spoločenského života.
A za tým už nemusím kopírovať, čo ich čakalo, ak ich mocnosti prichytili. Aj preto sa tieto obrady konali vo veľmi odľahlých miestach, ale ako to chodí, vždy sa nájde nejaká "dobrá duša", ktorá zo závisti oznámi vrchnostiam, čo sa chystá.
Prirodzene nechcem byť nejakým mudrcom ohľadom pitvania iných článkov, je mi v podstate jedno, čo si človek píše a verí. Môj prístup je v slobode - píšem to, čo viem preskúmať a stotožniť sa s tým. Rád pozorujem a premýšľam. Ak nájdem ďalšie dôkazy v iných starovereckých materiáloch, len si potvrdím svoju domnienku, ako v tomto prípade.
Je mi úplne jedno, ak sa nejaký Slovan skrýva pred mesačným svetlom, nechodí vo tme vonku, nezúčastňuje sa nočných obradov, nerozjíma v noci pri chladných lúčoch mesiaca (ak pozorujete mesiac, má skutočne chladné svetlo, aj preto keď je spln, noc je chladná a keď je za oblakmi, noc je teplejšia. Napokon je to dnes merateľné.)
Mesiac je protiváha k slnečnému svetlu, tak noc a deň tvoria kruh. Ako by ste chceli sláviť kruh roka, v ktorom by ste démonizovali zimu alebo jeseň? Jednoducho taký kruh stratí význam. Ak chcete vynechať smrť zo života, potom ste zničili kruh, pretože smrť je očista a nový začiatok. Noc a deň je to, čo poznáme dobre z východu a to Jin a Jang. Akonáhle porušujeme tieto dve strany, ktoré sú od seba neoddeliteľné, nastáva kolaps.
Preto tento článok mal aspoň obšírne ozrejmiť význam kruhu, ktorý Slovania poznali rovnako dobre, ako okolité staroviery. Démonizovaním mesiaca, nastáva kolaps a tak sa nedivme, že ľudia v stredoveku prežívali obdobie hlúposti a poslušnosti cudzím príkazom. Takú čriedu bolo ľahké ovládať, strašiť ich, sypať do nich povery a v konečnom dôsledku tých, ktorí hľadali a naši vo svojom srdci, keď sa odvážili chodiť k mesačnému svetlu, následne mučili a likvidovali, aby sa poznanie nerozšírilo.
Tazateľ v správe sa ešte pýtal otázku, že prečo je mesiac spájaný so smrťou. Ak je tomu tak, že niekto spájal mesiac so smrťou, to je len dobre, lebo sa kruh neporušil. Nech je mesiac symbol smrti a slnko symbol života. Obe bez seba nemôžu existovať. A smrť a rozjímanie nad ňou, často dáva vysokú múdrosť ohľadom hromadenia majetku, pôct, privilégií, naháňaním sa za materiálnom. To ale nevedomý človek často pocíti, až na smrteľnej posteli, kedy už nebude veľa času sa vnoriť do pozitívneho aspektu smrti.
Takže len toto som chcel, sláva bohom a preverujte, hľadajte v sebe a zistite sami na sebe, či je lepšie rozjímať o živote cez deň, v meste plnom ľudí, alebo na okraji lesa, za mesačného svitu, v úplne samote.
A možno príde Ódin ako pocestný, pretože on chodí pozorovať ľudí vo svete a vyloží vám múdrosť, ďaleko presahujúcu týchto pár mojich chabých riadkov...