Kráľ Agasikles človeku, ktorý chválil rečníka za to, že malé veci povznesie na veľké, povedal: „Ani obuvníka, ktorý malú nohu obuje do veľkého sandála, nepovažujem za dobrého."
Podstata výroku
Tento výrok dokonale porovnáva rečníka, ktorý nafukuje a zveličuje malé veci do obrovských rozmerov, s obuvníkom, ktorý sa snaží malú nohu natlačiť do príliš veľkej sandále. Je to kritika zveličovania a prehnanosti, ktoré sú v dnešnom svete žiaľ stále v móde. Stačí sa pozrieť na reklamy, ktoré sľubujú nemožné veci, až kým si produkt nekúpite a nezistíte, že išlo len o prázdne sľuby a bluf.
Pozrite na politikov, ktorí z bezvýznamných vecí dokážu urobiť hrdinské činy. Typickým príkladom je to, keď slávnostne prestrihnú pásku na novej stavbe, na ktorej stavebníci dreli dva roky. Politik sa pritom tvári, že bez jeho "neúnavnej práce a vízie" by sa projekt nikdy nerealizoval.
Alebo si spomeňte, ako predstavujú bežnú údržbu ciest ako revolučnú investíciu do infraštruktúry - zvlášť veľká aktivita sa tvorí pred voľbami - hoci ide o štandardné práce financované z našich daní. Alebo národu tvrdia, že oni osobne zachránili krajinu pred krízou, hoci ich prínos bol minimálny alebo žiadny. Sú to presne tie "malé veci", ktoré sa nafukujú na "veľké hrdinské činy", aby sa získali politické body a obdiv voličov a žiaľ, voliči majú často politikov za svojich Heraklesov.
Rečník a sparťanský pohľad
Rečník bol chválený za svoju schopnosť prezentovať bezvýznamné alebo málo dôležité záležitosti tak, akoby boli extrémne dôležité a monumentálne. Používal silné slová, emotívne prejavy a preháňanie, aby vytvoril dojem veľkosti tam, kde v skutočnosti nebola.
Sparťania ale bezvýznamnostiam netlieskali. Žili svojím vlastným, prísnym a pragmatickým spôsobom – čo videli, to chápali. Nedali sa oklamať propagandou, reklamou ani nafúknutými rečami. Práve naopak, pre Sparťana bol takýto človek podvodník. Kráľ Agisikles ho dokonca prirovnáva k zlému obuvníkovi:
Zlý obuvník: Ten, kto obúva malú nohu do veľkej sandále, nerobí svoju prácu dobre. Sandále nebudú sedieť, budú nepohodlné a nebudú plniť svoj účel. Navyše, takýto obuvník sa bude snažiť zákazníka presvedčiť, že topánky v takejto veľkosti sú "fajn" a "presne šité na mieru".
Možno poznáte príbeh "Cisárove nové šaty", kde podvodníci nahovorili cisárovi, že jeho nové šaty sú tak ľahké, že ich neuvidia len hlupáci. Keď cisár prechádzal mestom, všetci mu chválili "nové šaty", hoci bol nahý. Len dieťa si dovolilo vykriknúť: "Cisár je nahý!" – pretože nebolo ovplyvnené propagandou a videlo realitu.
Zlý rečník: Podobne aj rečník, ktorý umelo nafukuje veci, nie je dobrý. Klame publikum, skresľuje realitu a nehovorí úprimne. Pre Sparťanov bola pravdivosť, stručnosť a vecnosť v reči mimoriadne dôležitá (tzv. "lakonické" vyjadrovanie). Neznášali prázdne reči a prehnané vyjadrovanie.
Záver
Toto je úžasná lekcia pre nás, zvlášť, ako sa stavať k slovám, ktoré sa dnes valia na človeka z reklám, z internetu, zo správ či už TV, alebo rádia. Sparta nám ukazuje, aký závoj, alebo ilúziu dokážu slová vytvoriť. Zároveň nás chcú z tejto ilúzie vytrhnúť, strhnúť závoj ktorý sme prijali za svoj názor. Pretože na úrovni slov, začína formovanie človeka na obraz toho, kto do neho slová vkladá. Žiaľ, naša doba je postihnutá vierou v slová. Ľudia veria politikom, ktorí niečo prehlásia a o pár dní činmi urobia opak. Veria reklamám a nedajú dopustiť na určité "svoje "značky.
Veria oficiálnym vyhláseniam vlád a tak radšej žijú v ilúzii a clone, ako sa by sa mali pozrieť na veci reálne a kriticky. Toto je ten základný stupeň, ktorý kráľ Sparty hneď utína u korena - slová. Preto ich jazyk bol veľmi jednoduchý a priamy, aby sa doň nevotrelo to, čo sa votrelo do našich moderných jazykov.