Skutočná hodnota človeka nespočíva v jeho sile či vytrvalosti samotnej, ale v tom, či ich využíva pre dobro komunity a iných, alebo len pre seba.
Keď istý ničomník vytrvalo odolával mučidlám, Agasikles povedal: „Aký nesmierny podliak je tento človek, ktorý plytvá takou odolnosťou a nezlomnosťou na ničomnosti a nehanebnosti."
Agesilaos tu reaguje na situáciu, keď sa zjavne istý "ničomník" (pravdepodobne zločinec alebo nepriateľ s nízkymi morálnymi hodnotami) ukazuje byť neuveriteľne odolný voči mučeniu. Namiesto obdivu k fyzickej výdrži prejavuje Agesilaos hlboké rozčarovanie a pohŕdanie.
Prečo?
Pre Sparťanov nebola samotná vytrvalosť a odolnosť cnosťou, ak nebola nasmerovaná k správnemu účelu. V ich ponímaní boli tieto vlastnosti cenné len vtedy, ak slúžili dobru Sparty, jej zákonom, spravodlivosti a cti. Boli to vlastnosti potrebné pre statočného vojaka, disciplinovaného občana a čestného lídra.
Agesilaos jasne rozlišuje medzi ušľachtilým a opovrhnutiahodným správaním. Toho človeka nazýva "podliakom" a jeho činy "ničomnosťami a nehanebnosťami". To svedčí o sparťanskom pohŕdaní nemorálnosťou, zradou, zbabelosťou alebo akýmkoľvek správaním, ktoré podkopávalo spoločenský poriadok a česť.
Kľúčové slovo je "plytvá". Agesilaos vidí v odolnosti tohto človeka akýsi "potenciál", ktorý by mohol byť využitý na niečo hodnotné. Namiesto toho je premárnený na obranu vlastnej nehanebnosti alebo na udržanie lží. Je to, akoby Agesilaos ľutoval, že taká obdivuhodná fyzická a mentálna sila je vynakladaná na niečo tak odsúdeniahodné.
Tento výrok jasne ukazuje, že v sparťanskej hierarchii hodnôt stála moralita a cnosť nad fyzickou silou alebo schopnosťou znášať bolesť. Je lepšie byť cnostný a možno menej fyzicky odolný, ako byť silný, ale bez cti.
Tento výrok je v súlade s gréckym ideálom "kalokagathia" (καλοκαγαθία), čo znamená spojenie krásy (dobrého vzhľadu, fyzickej zdatnosti) a dobroty (morálnej cnosti). Pre Sparťanov bola dôležitá nielen fyzická zdatnosť, ale aj vnútorná krása a integrita charakteru. Ničomník, ktorý napriek tomu, že je fyzicky odolný, nemá morálnu integritu, predstavuje protiklad tohto ideálu.
Agesilaos tak vyjadruje rozčarovanie nad premárneným potenciálom a zdôrazňuje, že skutočná hodnota človeka nespočíva len v jeho schopnosti odolávať, ale predovšetkým v tom, na čo túto schopnosť odolávať využíva.