Hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu:
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.
Voľ radšej zomrieť - ako byť otrokom! Na konci článku pochopíme, čo nám Samo Chalúpka chcel odkázať!
Stalo sa, že Sparťanský kráľ Agasikles videl, ako chlapec vytiahol myš z diery a držal ju. Vtom sa myš otočila, zahryzla chlapcovi do ruky, v ktorej ju držal a ušla. Agisakles ukázal na tento príklad prítomným keď povedal: „Ak sa najmenší živočích takto bráni voči tomu, kto je k nemu nespravodlivý, čo myslíte, že spraví v takom prípade človek?"
Malá a zdanlivo bezbranná myš, keď je držaná proti svojej vôli a nespravodlivo obmedzovaná, použije svoj jediný prostriedok – uhryznutie – na získanie slobody. Je to prejav inštinktu prežitia a odporu voči útlaku. Nič viac táto úboha myška na svoje oslobodenie nemá. No kráľ poučuje, že o čo viac má človek využiť svoju obranu, ak je nespravodlivo utláčaný
Ľudia, ktorí sú obdarení logickým rozumom, vynaliezavosťou, vedomím a komplexnými emóciami, by mali reagovať na nespravodlivosť ďaleko silnejšie a rôznorodejšie a to
Osobná obrana: Priama konfrontácia, odmietnutie podriadiť sa, boj za svoje práva, fyzický boj.
Hľadanie spravodlivosti: Volanie po zákonoch, protesty, občianska neposlušnosť.
Emocionálne reakcie: Hnev, frustrácia, túžba po odplate, kritika.
Kolektívna akcia: Spájanie sa s ostatnými na odpor proti nespravodlivému systému alebo jednotlivcovi.
Potláčanie a nespravodlivé zaobchádzanie vždy vyvolá nejakú formu odporu, či už skôr alebo neskôr. Vláda, ktorá by chcela udržať svoju moc, ktorá je tyranská na značne dlhý čas, napokon padne. Pretože - čím dlhšie a intenzívnejšie je nespravodlivé zaobchádzanie s ľuďmi či jednotlivcom, tým silnejšia a potenciálne násilnejšia bude reakcia keď sa prevalí vzbura.
Problém strachu
Zatiaľ čo myš v Agasiklesovom príklade reaguje inštinktívne, človek má schopnosť uvažovať o následkoch svojich činov. A práve tu vstupuje do hry strach:
V diktatúrach alebo pod útlakom, je najčastejším a najsilnejším strachom obava o vlastný život, alebo o životy blízkych. Hrozba popravy, mučenia alebo zmiznutia, je silnejšou motiváciou - než túžba po slobode.
Hrozba uväznenia, alebo obmedzenia pohybu, môže paralyzovať rovnako účinne ako strach zo smrti. Ľudia si myslia, že podrobenie sa je lepšia voľba, ako život v permanentnom ohrození alebo za mrežami.
Diktatúry často využívajú kolektívnu vinu, čím trestajú nielen jednotlivca, ale aj jeho rodinu. Tento typ tlaku je mimoriadne účinný a núti mnohých k poslušnosti kvôli blízkym.
Dlhodobý útlak a neustály strach môžu viesť k pocitu beznádeje, kedy ľudia prestanú veriť, že ich odpor má zmysel. Táto psychologická trauma ich núti k rezignácii a pasivite.
Pohľad pred dobu kresťanstva
V minulosti, v časoch cti, pred príchodom kresťanstva, sa strach prekonával skrze ideály ako - hrdinstvo, odvaha, česť a obetavosť. Myšlienka položiť život za národ, rodinu, komunitu alebo slobodu, bola vnímaná ako najvyššia forma cti a výsady.
Tento pohľad sa v dnešných dobách totálne vytratil čo vedie k tomu, že strach zo smrti nadobudol obrovskú váhu a núti ľudí ku kompromisom, často aj na úkor zničenia a vzdania sa vlastných hodnôt či osobnej slobody.
Strach je jedným z najmocnejších nástrojov na ovládnutie más. Ak sa ľudia boja o svoj život, slobodu alebo blízkych, sú oveľa náchylnejší podvoliť sa nátlaku a prijať podmienky, ktoré sú v bežnej spoločnosti neprijateľné. Strach paralyzuje nielen jednotlivca, ale môže rozložiť aj celú spoločnosť, ktorá sa nedokáže postaviť proti všeobecnej nespravodlivosti.
Ako na odpor?
Aby sa ľudia prestali báť, potrebujú sa postaviť k životu hrdinsky, obetovať ho, pre lepšiu budúcnosť ďalších generácií. Prekonanie strachu často vyžaduje zmenu individuálnej i kolektívnej perspektívy.
Je smiešne ako naša doba považuje za vrchol šťastia také zdravie. Všade to počujete - len nech slúži hlavne zdravie. Prípitok - nazdravie. Pozdrav - zdravíčko. O smrti sa pre istotu už nehovorí vôbec, no straší sa ňou, ak - nebude človek poslušný určitým nariadeniam. Ide o formu nátlaku, ktorú si sotva ľudia uvedomujú. Ako vychovať ďalšie generácie, ktoré by sa vrátili ku starým hodnotám?
Je potrebný návrat - k silnému hodnotovému systému, kde sú sloboda, spravodlivosť a budúcnosť ďalších generácií cenné natoľko, aby prekonali osobný strach zo smrti. Dnes počujeme naopak ľudí hovoriť - ja už to tu nejako dožijem, len mi je ľúto mojich detí a vnukov. Toto je presne to nesprávne naformátovanie slabých ľudí v slabošskej spoločnosti. Po mne nech je potopa, ja to tu nejako doklepem. Osobné ciele sa zaradili na prvé miesto pred obecné ciele blaha spoločnosti, národa, či rodiny.
Kolektívna sila. Keď ľudia vidia, že nie sú sami a že ich boj má podporu, strach sa zmenšuje. Solidarita vytvára pocit sily, ktorá môže prekonávať individuálne obavy. Svet stojí na systéme - rozdeľuj a panuj. Ľudia sa rozdelia do skupín, počnúc farbou pleti, končiac náboženstvom a potom takúto masu je ľahké ovládať. Jednej skupine hodíme správu, že černosi chcú zničiť belochov, inde zase podpichneme, že istá náboženská skupina chce vykonať vraždy kvôli viere a zabíjať nevercov. Tým sa zmenšuje kolektívna sila, keď sú ľudia vzájomne rozhádaní.
Dnešné rozdelenie spoločností po celom svete, na liberálov a konzervatívcov, je krásnym krokom mocných na ovládanie sveta bez väčších problémov. Stačí hodiť "korisť" do jedného alebo druhého tábora a začne okamžite mela.
Vzdelanie a uvedomenie. Pochopenie mechanizmov útlaku a vlastných práv môže posilniť odhodlanie. Keď sú ľudia informovaní a uvedomujú si, za čo bojujú, sú menej náchylní podľahnúť strachu.
Často sa hrdinstvo neprejavuje len obrovskou obeťou, ale aj malými, každodennými prejavmi odvahy – odmietnutím klamstva, verejným vyjadrením názoru, pomocou iným. Tieto malé kroky môžu kumulatívne viesť k prekonaniu strachu v širšom meradle.
Sparta a strach
Sparta so strachom problém nemala, svoj ľud od mladosti pripravovala lebo vedela, akú moc a silu strach má. Ako to vykonávala?
Agoge (Tvrdý výcvik): Od siedmich rokov boli chlapci odobratí od rodín a podrobení mimoriadne prísnemu vojenskému výcviku. Agoge ich učila disciplíne, odolnosti voči bolesti, hladu a nepohodliu, a tiež poslušnosti. Cieľom bolo vytvoriť neohrozených bojovníkov, pre ktorých bol strach zlyhaním.
Spartská spoločnosť kládla kolektív nad jednotlivca. Smrť v boji za Spartu teda nebola tragédiou, ale cťou. Heslo "buď so štítom, alebo na štíte" (ktoré hovorí o návrate z boja buď ako víťaz, alebo ako mŕtvola nesená na štíte) dokonale ilustruje tento postoj. Strach zo smrti bol potlačený silnejším strachom z hanby a zlyhania pred komunitou.
V Sparte nebolo miesto pre slabosť alebo strach. Tí, ktorí prejavovali zbabelosť, boli zavrhnutiahodní a žili v opovrhnutí, či dokonca boli vylúčení, čo bola tá najväčšia potupa. Tento spoločenský tlak bol silným motivátorom na prekonanie strachu.
Výchova k smrti. Sparťania boli vychovávaní s myšlienkou, že smrť v boji je najlepším osudom pre bojovníka. To menilo perspektívu na strach zo smrti – smrť tak nebola hrôza, ale očakávaná súčasť ich života a povinností.
Žiadne útočiská. Spartské mestá nemali hradby. To bol symbol ich viery v silu a odvahu svojich občanov – ich mužnosť bola ich hradbami. Toto podčiarkovalo ich odhodlanie a znižovalo pocit potreby úkrytu.
Záver
Kráľ Agasikles ukázal, že ak sa aj malá myš bráni proti nespravodlivosti, človek by mal o to viac. Ak sa však človek v strachu nedokáže brániť, paradoxne je na tom horšie ako myš, ktorá si svoju slobodu vybojovala inštinktom. Toto je výzva, aby sme si vážili slobodu a našli odvahu postaviť sa útlaku a neprávostiam a to v akejkoľvek oblasti nášho života počnúc samými v sebe, v práci, v rodine, v spoločenstve, štáte, v národe.
Prirodzený strach je užitočný, pretože sa schováme pred levom na púšti. Ale psychologický strach je prostriedkom na ovládnutie ľudstva. Práve tomuto strachu máme čeliť ako sparťania - radšej zomrieť za svoju vec, ako byť otrokom.
Ak sa pozrieme na Slovensko, v čase kedy volilo mať svoj štát, formovalo dejiny, jazyk, umenie, Samo Chalupka napísal báseň - Mor Ho! To je presne tým vyjadrením, ktoré vysvetľuje tento článok:
Hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu:
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.
Voľ radšej zomrieť - ako byť otrokom!
Zdroj: https://staroviera.blogspot.com/2025/06/spartansky-kral-agasikles-mys-ked.html
Všetko o Sparte: https://staroviera.blogspot.com/p/blog-page_24.html
Telegram kanál: https://t.me/staroviera