Ľudia sa pýtajú, prečo nepropagujeme tak známe rodnoverie, ktoré sa zahniezdilo v slovanských končinách, ako niečo ucelené, čo dáva na prvý pohľad zmysel a význam. Citáty rodnoveria dnes žnú úspech, ľudia sa stotožňujú s krátkymi textami, čo je prím dnešnej doby - veľký obrázok, málo textu, aby človek nemusel chodiť príliš hlboko a kopať.
Takže - tento článok sa zaiste nebude páčiť zástancom neopohanstva, ktoré zastupuje takzvané - rodnoverie. Sem patria knihy ako Slovansko-Árijské védy, Velesova kniha a množstvo ďalších materiálov zvlášť z Ruska, ktoré sa akoby pasovalo za pravých a pôvodných Slovanov.
Keď som sa začal zaoberať Slovanstvom, nazdával som sa, že nájdem množstvo kvalitných kníh a zdrojov. Kupoval som jednu knihu za druhou, študoval ich a vždy som prišiel k tomu istému problému - toto nie je Slovanstvo, ale akási nepodarená atrapa Slovanstva. Keďže som sa predtým dlho venoval práve dnes mnou kritizovanej biblii, ktorú poznám lepšie ako katolícki kňazi, hneď spoznám zásah semitského učenia v Slovanstve, ktoré Slovanstvom prirodzene nie je.
Najlepším zdrojom, aký sa mi mohol do rúk dostať ohľadom Slovanov, bola vierouka Petra Kellnera Hostinského, ktoré je tak viditeľne vzdialené neopohanstvu. Neopohanstvo je totiž nepravdepodobná rekonštrukcia Slovanstva, ktorá vychádza z domnienok, výmyslov, opiera sa o hinduistické védy - neviem prečo, a zahŕňa v sebe ezoteriku, ba až vesmírnu tematiku, kde Slovania údajne prišli z iných planét, čo by sa páčilo sekte - Vesmírni lidé.
Samozrejme otázka, prečo sa neopohania zaoberajú védami z Indie, bola položená len tak mimochodom, pretože neopohanstvo prebralo uznávaný koncept, že Slovania patria k indo-európskym národom, takže védy sú akoby naše, čo nie je pravda.
Aj Germáni majú podobný problém, ale ďaleko menší. Asatru, sa taktiež snažia obnoviť starú vieru, ale nie je až tak nová a až tak zasiahnutá ako Slovanstvo, pretože oni čerpajú zo skutočných spisov nielen svojej jednotnej mytológie, ale aj zo spisov Edda, plnej ság a príbehov. Takže Asatru a podobné vetvy, pohanstvo skutočne znovuobjavujú, striktne sa vyhýbajú ezoterike, pretože práve tá je trójskym koňom každej viery. Vie sa zmiešať s kresťanstvom, s pohanstvom, dokonca aj s moslimstvom, neobíde ani židov, cez systém kabbala.
Hostinský si dobre všimol, že naša viera je zakotvená v bájach a povestiach, alebo dokonca v rozprávkach. To sú naše jediné zdroje poznania prapôvodnej viery a musíme ich brať s plnou vážnosťou, čo nám Hostinský pomáha pochopiť. Slovanstvo totižto nemá žiadne písomné zdroje podobné Germánskej mytológii a Edde, prakticky my máme len malé útržky, v ktorých sa mnísi v spisoch zmieňovali o slovanstve, máme pár vykopávok a spomienok v iných starovekých spisoch, zvlášť o bohoch. Viera sa prirodzene predávala ústne a tak aj skončila, keďže Slovania veľmi ľahko prijali kresťanstvo za svoje a ústne podanie sa tým pádom totálne vytratilo.
Prirodzene neopohanstvo je lákavé, pretože je značne militantné, neprístupné, nepovoľuje na oko diskusie, stavia sa do výšin jediného pravého náboženstva. Ktorý Slovany by toto nechcel, aby všetky pôvodné pohanské viery vychádzali zo Slovanstva?
Kniha Velesa
Keď sa mi dostala do rúk kniha Velesa, divil som sa, kto ju spísal, keďže sa veľmi precízne snaží kopírovať semitskú bibliu. S tým rozdielom, že autor Velesovej knihy nevedel, že pôvodná biblia nemá číslovanie, ktoré prišlo neskôr. Autor knihy Velesa, ktorá bola údajne napísaná na drevených tehličkách, o tejto veci nevedel a preto si vymyslel príbeh o pôvode a sťahovaní Slovanov podobne, ako je napísaná biblia a to s číslovaním. Aj keď autor tvrdil, že dosky s textom pochádzajú z 9. storočia, ide o podvod.
Táto kniha bola vymyslená ako neopohanská, keď sa údajne dosky našli v roku 1919. Problémom je to, že sa opísali a následne stratili, teda nedajú sa skúmať - autor vedel prečo. Existuje iba jedna fotografia, jednej dosky a to je všetko.
Ďalším problémom je jazyk, ktoré dosky používajú, pretože obsahujú miestami modernú Ruštinu, inde zase anachronizmy, ktoré sa nepoužívali. Konečným problémom sú aj roky ktoré nesedia. Nuž, a keď sa niekto z vás venoval biblii, je vám jasné, že kniha Velesa je napodobneninou práve tejto semitskej knihy, s číslovaním, veršovaním a akýmsi podobným štýlom písania, ako je biblia spísaná.
Árijsko. Slovanské védy
Druhá rana prišla v podobe - Árijsko - Slovanských véd. Dielo má viac kníh, ja mám tú najpodstatnejšiu, kde sú zápovede Perúna a ďalších bohov, i keď Slovania žiadne zápovede nemali. Zápovede sú totiž pravoslávny výraz na zákony, alebo prikázania. Slovan žil v jednote so svedomím a nie zápoveďami.
Obrady v tejto knihe okato kopírujú pravoslávnu liturgiu. Kto sa zaoberal pravoslávím a jeho obradmi, neujde mu podobnosť Slovansko-Árijských véd s touto skutočnosťou. V podstate tieto knihy, sú plné kresťanstva, ktoré je v nich skryté a bežný človek, ktorý nepozná bibliu, prikázania, pravoslávne zápovede a obrady, si toho ani len nevšimne.
Prirodzene chybu urobila aj pravoslávna cirkev, ktorá cez moc Ruského štátu zakázala šíriť tieto védy priamo v Rusku, čím len posilnila zbytočne ich pozíciu a ľudia si začali hovoriť - vidíš - kresťania sa na védy hnevajú, lebo sú pravdivé. Platí to čo aj v kresťanstve a ezoterike - ak chceš zbohatnúť, založ si sektu!
10 dňový kalendár
Ďalším nezmyslom je kalendár, ktorý údajne používali Slovania a ten sa skladá z 10 dňového týždňa. Ak si dáte dnes do bežného chatu gpt, aby vám vytvoril akýkoľvek kalendár s 8, 9, 10, 11, 12 dňovým týždňom, v momente vám taký kalendár vypľuje, aj s prestupnými rokmi. Na tom nič nie je zvláštne, potom ho stačí dať vytlačiť, urobiť grafiku, predávať ho ako pôvodný a nezmysel je na svete.
Paradox celého tohto podvodu je fakt, že naši predkovia používali hlavne lunárny kalendár - od splnu k novu a naopak a nie matematické kalendáre. Lunárno-matematický kalendár podnes používajú Číňania, ale aj Hebreji, predtým to boli Mayovia, ktorých takýto kalendár bol ukážkový. Dá sa vážne zamýšľať nad 13 mesačným rokom, keďže mesiac prechádza 13 krát splnom a novom, ale to je na inú tému.
Kalendár rodnoveria je čistá matematika, čomu naši predkovia neholdovali. Celé rodnoverie nie je tak silne prepojené s prírodou, ako boli naši predkovia, ktorých celou vierou bol samotný život spojený s prírodou a jeho ročným kruhom. Neopohanské rodnoverie berie prírodu len okrajovo, no snaží sa mať sviatok na každý deň podobne, ako ho má pravoslávna cirkev.
Dualizmus
Rodnoverie má problém s dualizmom, ktorý vychádza z kresťanstva. Objavujú sa neexistujúci bohovia ako beloboh či černoboh. Koncept je prevzatý od Gréckych bájí, cez východný Jin a Jang, až po kroniku Helmolda z Bosau, ktorý opisuje len černoboha - ale aj to kresťanským zrakom, ako boha zlého, priam démona.
Podstata je taká, že tento dualizmus objasňuje kresťanstvo, ako bieleho dobrého a čierneho zlého boha. Pritom Slovanstvo nepozná koncepty dobro a zlo, ale - život má svoj význam - smrť svoj, noc a deň sú v súlade s dňom celým. Slovan nerozdeľuje javy v prírode ako správne a nesprávne, dobré a zlé.
Je pravdou, že černoboh sa zmieňuje u kresťanov ako sme spomínali, výhradne ako niečo zlého, démonického. No nemá ekvivalent beloboha, bieleho boha, ktorý je čistým výrobkom neopohanstva 19. storočia.
Ďalším kresťanským prvkom v neopohanstve zvanom rodnoverie je jediný boh, z ktorého všetko vzniká. Opäť starej Európe neznámy pojem. Panteón Grékov, Rimanov, Germánov, Vikingov síce mal najvyššieho boha, ale nie ako boha, z ktorého všetko buď vychádza, alebo ktorý je prabohom.
I keď aj Hostinský hovorí o prabohu, myslí tým však jednotu všetkého, z ktorej vychádza dualizmus. Praboh u Hostinského nie je čisto osobou, ale skôr pojmom jednoty, ktorý Slovania označovali ako praboh, no nedávali mu žiadne mená.
Neopohanstvo má boha Roda, ktorý je údajne prabohom v zmysle osoby, sú k nemu vymyslené aj mnohé príbehy, napríklad ako spí vo vajíčku a prebudí sa vždy, keď nastáva koniec sveta a prichádza svet nový, ktorý opäť vytvorí a zase uľahne na celé veky a podobne.
Aj keď napríklad slovo ROD, sa nachádza v slovanstve spojené s rodinou, národom, odrodou, pôrodom, rodičom atď. - skôr ide o slovné spojenie ktoré je zastúpené v s týchto slovách a od ktorého sa odvodzuje všetko ohľadom rodiny. Alebo inak - ide o slovné spojenie a základný lingvistický koreň, z ktorého sa odvodzujú všetky tieto slová súvisiace s pôvodom, generáciou, rodinou, spoločenstvom a existenciou samotnou - no nie s osobou, tobôž osobou boha.
Prirodzene sledujeme Ruské weby, a ostatné slovanské weby od Poliakov, až dolu k Bulharom a snažíme sa nájsť semitské prvky, ktoré tak silne v staroviere dnes rezonujú a nie je ich málo. Príchod kresťanstva nielenže prekryl našu pôvodnú vieru a sviatky, ale hlavne vniesol do čistého pohanstva prvky biblické.
Preto my sa musíme mentálne totálne preformátovať a zabudnúť na pojmy dualizmu, pripodobňovania sa staroviery kresťanskej viere, k obradom, modlitbám, zápovediam. Musíme sa viac sústrediť na prírodu a jej koleso roka, pochopiť javy práve skrze ňu, skrze pozorovanie, nie naučenie sa niečoho z kníh. Musíme pozorovať mesiac a jeho fázy, pochopiť vplyv na človeka, udalosti. A taktiež si musíme všímať znamenia, ktoré nám bohovia neprestajne posielajú a to v zmysle udalostí, ktoré sa nám v živote dejú, zmien v prírode, na prvý pohľad náhodných stretnutí, v neposlednom rade aj jednoduchých veštieb počas obradov, či snov.
I keď toto by som zaradil viac na okraj, ako na do centra staroviery. A úplne na záver - staroveké národy vrátane Slovanov sa fyzicky cvičili a mentálne nastavovali. I keď neopohanstvo už aj toto začína zahŕňať do svojich témat, ide o veľmi podstatnú vec. Obrana a útok sú dôležité, pevné telo a svaly vedia odolávať chorobám, práve vo svaloch prebiehajú mnohé obrany organizmu.
V buddhistickom svete boli rovnako mnísi zanedbávaní ohľadom pohybu. Akoby telo bolo niečo zlého, čo Slovan nikdy takto nevidel, ako sa to často prezentuje dnes. Až pokiaľ neprišiel Bódhidarma a lenivých a slabých mníchov nezačal cvičiť fyzickej kondícii. Tak sa kláštory pretvárali na centrá bojovníkov nielen mentálnych, ale aj fyzických.
Takže ťažko si predstaviť Vikingov, Spartu, Rimanov, Germánov a v neposlednom rade aj Slovanov, len ako ľudí, ktorí sa zaoberajú vierou a študujú nejaké spisy. Absolútne nie. Oni žili - žili naplno, trénovali, boli zjednotení s rokom prírody a cyklami mesiaca. Systém tréningu a tým pádom aj mentálnej sily a odolnosti, totálne v knihách neopohanstva ako Velesova kniha, či Árijsko-slovanské védy, vypadol.
Takže objavujeme a k jednotlivým témam sa budeme postupne dostávať, už dnes máme množstvo materiálov na obranu tohto článku. Preverujeme bohov a zisťujeme závažné skutočnosti. Napríklad bohyňa Lada, tak obľúbená u Rusov, vôbec neexistuje z historických prameňov. Ide o výkriky počas tancov a spevov, kde ľudia vykríknu - lada, oj lada, ale nejde o bohyňu. Až neopohanstvo z týchto výkrikov vytvorilo božskú bytosť Lada, ktorá je údajne bohyňou lásky. Sviatky Kupala boli sviatkami kúpania sa vo vode pri letnom slnovrate, keď neopohanstvo vymyslelo akéhosi boha Kupalu.
Na druhej strane máme dobre zdokumentovaných bohov, ktorí sa nachádzajú v textoch z rôznych strán sveta a to napríklad - Perún, Veles, Dažbog, Stribog, Mokoš, Svarog, Chors, Simargl, Svantovít, Triglav, Radegast, Jarilo, Morana. A potom sú zdokumentované božstvá, ktoré zastupujú prírodné procesy - Zora: Božstvo alebo božstvá úsvitu. Objavujú sa ako tri sestry (Dennica, Večernica, Polnočnica) a podobne.
Takže toto sú hlavné náčrty toho, prečo Slovanstvo len veľmi obozretne zaraďujeme, pretože ho musíme najprv očistiť od nánosov ezoteriky, výmyslov a biblického vnímania sveta. Slovanstvo ako také je veľmi jednoduché a práve tá jednoduchosť je Slovanom blízka.
Samozrejme počítame s kritikou rodnovercov, ktorí stavajú síce vieru na vzdušných zámkoch, ale sila sekty je vždy veľká a nepriepustná.
Momentálne sa venujeme Hostinskému, ako najlepšiemu zdroju Slovanstva v našich končinách, čo prirodzene zahŕňa naše báje a povesti, ktoré sme akosi prestali čítať, taktiež rozprávky, napríklad Dobšinského zbierky, ktoré sú dnes liberálnym svetom napádané, ako rozprávky nevhodné pre deti, pritom Dobšinský zbieral skrze rozprávky aj poznanie ľudu jednoduchými očami.
Takže záverom len postreh z webu:
Napádanie rozprávok "liberálnym svetom": Napadnutie Dobšinského rozprávok je veľmi aktuálny. V dnešnej dobe sa stretávame s kritikou klasických rozprávok (nielen Dobšinského, ale aj bratov Grimmovcov a iných) z pohľadu moderných etických štandardov. Táto kritika sa zameriava na:
Zobrazenie násilia: Niekedy sú scény v rozprávkach považované za príliš drastické pre deti.
Rodové stereotypy: Kritizuje sa tradičné zobrazenie ženských a mužských úloh.
Rôzne tabuizované témy: Niektoré motívy sú dnes vnímané ako nevhodné.
Nordland 1.6.2025
Celý článok - https://staroviera.blogspot.com/2025/06/rodnoverie-je-neopohanstvo-nie-skutocne.html
https://t.me/staroviera