Nedávno sme dali časť textu, od Petra Hostinského, ktorý je dosť dlhý a hutný. Odo dnes budeme tento text riadok po riadku skúmať, aby sme pochopili hlbší význam.
Prvý kľúč nás symbolicky uvádza do chrámu. Na jeho stenách, stĺpoch, oknách a dverách je zobrazená celá nebeská obloha s jej hviezdami, nebeskými telesami ("pútnicami") a súhvezdiami ("dvorami"). To znamená, že pre starých Slovanov bol samotný svet vnímaný ako posvätný priestor, chrám, kde možno pozorovaním oblohy nájsť základné pravdy o svete a božskom poriadku.
Tu si musíme uvedomiť zásadnú vec, ktorú sám Hostinský zle interpretoval. On totiž vychádzal z heliocentrizmu, kde je zem planéta, ktorá sa točí okolo svojej osi a potom okolo slnka. Ak v týchto pojmoch premýšľal, minul sa pravde, ktorú Slovania vnímali inak. Pre nich bol svet postavený na rovnej zemi, okolo ktorej sa pohybuje slnko, hviezdy a nebeské telesá (v dnešnom jazyku planéty).
Tento pohľad bol prirodzený pre vtedajšiu dobu, pretože všetky staroveké národy poznali svet inak, ako sa prezentuje dnes. Aj keď považujem bibliu za zdroj mnohých propagánd, predsa v nej nájdeme cenné informácie o kozmológii starých národov.
Rovná Zem a nebeská obloha ako centrálny obraz
Hostinského text hovorí o "chráme", kde je zobrazená "celá obloha nebeská s jej hviezdami, pútnicami a dvorami".
Pre Slovanov bola Zem stredozemou (vnímaná ako rovná plocha) stredom všetkého. Nad ňou sa klenula nebeská klenba.
Obloha ako kopula/sklepenie: "Sklepenie" chrámu priamo odkazuje na predstavu nebeskej klenby, ktorá sa klenie nad Zemou ako obrovská, pevná, no zároveň dynamická strecha. Na tejto klenbe sú "zobrazené" hviezdy, Slnko, Mesiac a nebeské telesá.
Namiesto toho, aby sa Zem otáčala okolo Slnka, to nebeská klenba sa otáča okolo Zeme, a na nej sú "prichytené" hviezdy. Preto sú viditeľné z jedného miesta na Zemi.
"Pútnice" a "dvory":
Pútnice: Sú to planéty (nebeské telesá), ktoré sa pohybujú po svojich vlastných dráhach po nebeskej klenbe inak ako "niektoré pevné" hviezdy. Slovania si všimli ich odlišný pohyb.
Dvory: Môžu to byť súhvezdia alebo aj symbolické "dvory" božstiev, ktoré obývajú nebeské sféry.
A teraz sa presuňme do biblie, ktorá čo do kozmológie, odzrkadľuje poznanie vtedajších národov. Podľa biblie je zem totálne pevná, nepohne sa:
Žalm 93,1 (Roháčkov preklad):
Hospodin upevnil okruh sveta, aby sa nepohol.
Žalm 96,10 (Roháčkov preklad):
Áno, Hospodin upevnil okruh sveta, aby sa nepohol.
1. Paralipomenon (1. Kroník) 16,30:
„Tras sa pred jeho tvárou, celá zem! Áno, upevnil okruh sveta, aby sa nepohol.“
Kozmológia sveta bola v tých časoch zjavne jednotná. Germánsky pohľad na svet bol rovnaký s tým rozdielom, že Germáni a Vikingovia vedeli o našej zemi Midgard, ktorá bola pevným stredom, nad ňou boli tri svety a pod ňou tri svety, čo dávalo súčet 7 svetov.
Ak Hostinský spomína stĺpy, ťažko by sme vedeli o čom je reč, pokiaľ by sme opäť nenahliadli do biblie ktorá hovorí:
Žalm 104,5 (Roháčkov preklad):
"Založil si zem na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky."
1. Samuelova 2,8: (Z modlitby Anny, matky proroka Samuela)
„Lebo Hospodinovi patria stĺpy zeme, a na ne položil svet.“
Žalm 75,4:
„Keď sa zem trasie so všetkými jej obyvateľmi, ja som ten, čo upevňujem jej stĺpy.
Staré národy vedeli, že zem stojí na stĺpoch, vedeli že sa nepohne, je pevná, je zemekruhom. Ak Hostinský spomína okná, opäť nájdeme v biblickej kozmológii odkaz na tieto okná a to pri potope sveta, kde sa nezdvihli len rieky, ale hlavne sa otvorili nebeské okná a z nich padala voda dolu.
Genezis 7,11 (príbeh o potope):
„V šesťstoročnom roku Noachovho života, v druhom mesiaci, sedemnásty deň mesiaca, v ten deň sa roztrhli všetky pramene veľkej hlbočiny a otvoria sa okná nebies.“
Komentár: Toto je najznámejšia pasáž. "Okná" nebies sa otvárajú, aby umožnili vodám, ktoré boli "nad oblohou" (viď Genezis 1,6-8 o stvorení), spadnúť na Zem a spôsobiť potopu. To naznačuje predstavu, že obloha je pevná bariéra s otvormi.
2. Kráľov 7,2: (Príbeh o prorokovi Elizeovi a hladomore v Samárii)
„Na to odpovedal knieža, na ktorého ruku sa opieral kráľ, mužovi Božiemu a riekol: Hľa, keby aj Hospodin urobil okná na nebi, či by sa mohlo stať toto?“
Komentár: Knieža vyjadruje skepsu voči Elizeovmu proroctvu o hojnosti tým, že považuje za nemožné, aby Boh otvoril "okná na nebi" a zoslal takú hojnosť. Opäť to odkazuje na predstavu pevných "okien", ktoré Boh otvára, aby niečo zhora zoslal.
Malachiáš 3,10:
Či vám neotvorím okná nebies a nevylejem na vás až nadbytok požehnania!
Komentár: Tu sú "okná nebies" spojené s Božím požehnaním a hojnosťou, ktorá sa z nich "vylieva".
Prirodzene aj v iných kultúrach vidíme obdobné chápanie sveta. Všetky staré kultúry počnúc Máyskou, končiac Čínskou, majú maľby a kresby sveta tak, že je pevný, nad ním je nebeská obloha so slnkom, hviezdami, telesami a nad zemou je kupola z pevného materiálu. Ak by sme vychádzali z dnešného heliocentrizmu, z ktorého vychádza neopohanstvo, ale žiaľ aj zmýšľanie poctivo hľadajúcich Asatrov a ďalších ľudí, ktorí skúmajú starovieru - minuli sme sa účinku.
Slovan čo videl o tom vedel a čo vedel, to bol zdroj pravdy a nie viery. Preto ak sa Slovan postavil na zem vedel, že stojí na pevnom podklade, ktorý má základ stĺpy, nepohne sa - čo sa naopak hýbe, je nebeská obloha, slnko, mesiac.
Slovan videl lúče slnka, ktoré presvitali cez oblaky a mali uhol, ako keď zažne sviecu a vidí blízky zdroj svetla (sviecu), jednoducho vedel, že svieca je blízko, ako aj slnko je blízko.
Ak by sme čítali takto báje a povesti, sme v slepej uličke, pretože Slovan ich písal z pohľadu toho, ako to vnímal - pre neho putovalo slnko oblohou, a nie zem sa točila okolo slnka.
Prirodzene veľa ľudí toto v dnešnom svete nepochopí, pretože sme boli odchovaní propagandou veľkého vesmíru a tie neprestajne sa točiace zemegule v televíznych novinách a pred každým Hollywoodským filmom, jasne chcú ukázať, ako svet vyzerá. Ibaže pre staroverca je moderné ponímanie sveta neprijateľné.
Zem a nebo spolu sú pre neho chrámom, stĺpy pevne držia zem, na kopule sú okná, steny a dvere tohto sveta tvorí krása prírody, ako keď nejaký kresťan sedí v chladnom kostole a pozerá vo vnútri namaľované ikony na stenách, Slovan vidí namaľované skutočné ikony na stenách sveta - jeho nádhernú oblohu, stromy, jazerá, lesy, vodopády.
Svet je chrám, nádherný chrám, ktorý je živý, je živým organizmom, s nádherným poriadkom, kde sa slnko nezráža s mesiacom, ani nenaráža hviezda do hviezdy, nebeské telesá majú svoju dráhu.
A z toho Slovan začína odvodzovať ďalšie pravdy, akými sú rodina, národ, rozumné zákony ktoré sú v súlade so svedomím.