Múdra žena - pojem, ktorý je dnes buď zmenený, ale prekrytý. Múdrou ženou sa dnes považuje právnička, alebo politička, čo je absolútne nepochopenie, čo skutočne múdra žena je. Múdra žena je tá, ktorá v sebe objavila duchovné sily, keď ich zveľaďuje a pomáha tým nielen sebe, ale hlavne komunite, teda ľuďom okolo seba.
Od najstarších čias existovalo úzke spojenie medzi ženami a rastlinami. Dnes ešte stále v ženách vyvoláva radosť darovaný kvet, pretože to ide ruka v ruke z ich prapodstatou.
Múdre ženy v komunite totiž zohrávali úlohu liečiteliek, veštkýň a čarodejníc. V germánskych a keltských kultúrach, boli múdre ženy ešte veľmi dlho veľmi uznávané, keď v kultúrach juhu, v Grécku a v Ríme, sa do popredia dostal časom viac mužský princíp, založený na rozume - filozofii. Prirodzene aj táto časť je potrebná, ale pre rovnováhu je dobré, vyrovnávať filozofiu s duchovnom.
No prišla doba totálneho ničenia ženskosti, ktoré sa volá - kresťanstvo. Predstavitelia kresťanstva zakázali mnoho vecí, ktoré boli ženám prirodzené. V kajúcich knihách sa hrozilo trestami za veštenie, výroby elixírov a bylinných kúzel. Pôrodné babice boli povinné zriecť sa čarodejníctva pri privádzaní nového dietka na svet, čo bol dovtedy rituál, skrze ktorý privádzali do života silné deti.
Napriek tomu si tieto ženy aspoň v dedinskej komunite naďalej chovali ústnu a rešpekt, pretože pomáhali pri pôrodoch a chorobách, poznali základné opatrenia nielen fyzického, ale aj duchovného rázu a hlavne sa vyznali v bylinkách.
Podľa všeobecného presvedčenia Múdra žena často nadobúdala mýtické črty. Ona, ktorá mala zjavné spojenie s druhým svetom a počula, videla a vedela mnoho vecí, ktoré zostali pred ostatnými skryté, bola tiež považovaná za príbuznú osudových žien, Frau Holle alebo Frau Berchta - pre našinca - prastaré ženské božstvá osudu a domova, ktoré odmeňovali poriadnych a trestali lenivých, podobné našim vílam či sudičkám.
Od neskorého stredoveku boli liečiteľky, ktoré zároveň pôsobili ako pôrodné asistentky, čoraz častejšie obviňované predstaviteľmi štátu a cirkvi zo škodlivej mágie a uctievania diabla. Stali sa z nich „Malficae“ ( čarodejnice ktoré škodia).
Samotný začiatok honov na čarodejnice, ktorý trval približne 300 rokov, bol poznačený vydaním „Kladiva na čarodejnice“ (Malleus maleficarum 1487). Jeho autormi boli dominikánski mnísi a inkvizítori Jacob Sprenger a Heinrich Institoris.
Obvinenia z čarodejníctva a súdne procesy, ktoré sa začali krátko po vydaní knihy, medzi ľuďmi priživili strach z čarodejníc a mnohí ľudia za svoje utrpenie obviňovali skôr čarodejnice, než spoločenské podmienky.
Postupom času boli mnohé ženy a vedomosti, ktoré im boli dostupné, do značnej miery zničené. Prenasledované neboli len liečiteľky a pôrodné asistentky, ale aj obyčajné ženy a dokonca aj ženy, ktoré boli považované za nebezpečné kvôli svojej zvodnej kráse.
Svet staroviery, nádhernej Keltskej doby prírody, musel odísť, keď ho nahradil tvrdý mužský princíp, kde ženy boli druhoradého bytia. Toto nevychádza z našej Európskej tradície, lež z hebrejskej biblie. Tam ani v chráme nesmeli ženy sedieť vpredu s mužmi, mali miesto až vzadu. Pritom sú to práve ženy, ktoré majú lepší cit pre duchovno a spojenie s prírodou, krásou, zemou, a rastlinami.
Pokiaľ v našich končinách bola menštruácia až posvätná, dokonca ženy vedeli menštruačnú krv spracovať na účinné liečiteľské praktiky, v hebrejskom svete bola žena počas menštruácie silno nečistá, musela sa strániť spoločnosti, nesmela do chrámu, nikto sa nesmel dotknúť vecí ktoré držala, alebo na ktorých sedela.
A tu vidíme, aké dva odlišné svety existovali v rovnakej dobe. Najhorším možným scenárom pre ženy bolo to, že tento hebrejský systém prijala aj naša Európa. Tým pádom ženy na celé stáročia, totálne zabudli na svoj prapôvod a svoje silné stránky, zvlášť duchovného charakteru.
Pádom kresťanstva, príchodom osvietenstva, sa ženy nevrátili k svojej prapodstate, lež ich svet naučil byť rovnocennou s mužom. Pritom muž a žena sú odlišní rovnako, ako dva polkruhy jin a jang. Až keď sa spoja, získajú dokonalý kruh, ktorý je zároveň mocnou a plodnou energiou.
Prijatím feminizmu, chce žena prijať na seba mužský tvrdý princíp, čím stráca nielenže duchovnosť, ale aj možnosť spojiť sa s mužom v kruhu. Pretože ťažko spojíme kruh, kde sú dva rovnaké póly - mužský a žensko-mužský.
No prichádza doba, kedy si ľudia začínajú viac ako kedykoľvek uvedomovať, že sme boli celé stáročia klamané v cudzej, nám neprijateľnej viere. Tak aj ženy sa vracajú k svojej prapodstate, keď sa zaoberajú duchovnom, výkladom rún či tarotu a to v hojnej miere. Veľa žien sa vracia k bylinkárstvu a k matke prírode. Tu ženy nachádzajú svoj pravý domov. Nie súťažiť s mužmi v boxe, lež im dať niečo nežného, jemného, láskavého, jednoducho to, čo muži v sebe potláčajú a ženy to v nich otvárajú.