Kde sa nachádza zásada staroslovenskej vierouky? V Prabohu! V jedinom slove – celá veda. Princíp národnej filozofie sa zachoval v slovenskom povedomí; jeho výrazom je výrok: Bysťu Bohu Prabohu! Tento princíp nenájdeš v nijakom slovanskom kmeni, okrem toho, čo žije v Tatrách. Rovnako ho nenájdeš ani v nijakom inom národe na svete. Hegel, významný nemecký mysliteľ, si pre tento poklad musel zájsť až do Helady k Platónovi. Anglickí realisti a francúzski naturalisti vo svojich vedách princíp Boha, a už vôbec nie Praboha, nemajú. Ale nechajme to bokom – s novou vedou sa slovenský popolvár vráti domov.
A kde je konečný cieľ tejto zásady? Odpoveď: v človeku.
Kde teda ležia knihy vierouky našich predkov. Tri veľké listy v nej nájdete, a podľa nich rozdelíme aj našu náuku. V národných povesťiach nájdete tri prapohľady:
- prapohľad na svet,
- prapohľad na božstvo,
- prapohľad na človeka.
Všetky tri sa odrážajú v jednom zrkadle – vo veľkolepom zrkadle sveta. Ich harmónia sa nesie jedným časom a jedným priestorom. Na základe tohto trojuholníka sa aj naša náuka delí na tri knihy, ktoré budú obsahovať:
- pôvod vierouky,
- prapohľady v ich božskom zosobnení,
- prapohľady v ich stelesnení v Slovenovi.
Každá z týchto veľkých kníh sa ďalej delí na tri časti:
- názory na svetové živly,
- názory na prírodné výtvory
- prechod k človeku
Podobne sa druhá časť rozvinie v troch listoch:
- Svetovid ako otec,
- Živa ako matka,
- Trihlav ako Trojica.
Rovnako aj tretia časť sa rozdelí na tri časti:
- rodina, obec a štát,
- veda, umenie a život,
- viera ako náboženstvo.
Tým sa vrátime k moru, na ktoré sme sa pôvodne vydali; a koniec sa stane rovný svojmu začiatku.
No zjavenie je nekonečné: z tých deviatich konárov sa každý znova rozvetvuje do ďalších troch ratolestí. Aké sú tieto ratolesti? To si už vyčítajte sami zo samotných kníh.