Táto filozofická téma je blízka každému človeku, i keď mnohí to v sebe ešte neobjavili. Každý človek totiž túži po slobode. Sloboda je to najvyššie, čo máme v sebe zakódované, aby sme dosiahli. Finančná nezávislosť, je v istom zmysle sloboda od systému. Podnikanie, alebo živnostníctvo, je sloboda od pravidelnej dochádzky a buzerácie šéfa a systému firmy. No naši predkovia chápali slobodu úplne inak.
Pre nich bola sloboda to, keď ich ovládalo čo najmenej vonkajších, či vnútorných vplyvov a vecí. Inak povedané - byť závislý na alkohole alebo cigaretách, je otroctvo toho, čo nás ovláda. Ak človeka niečo ovláda, nepriateľ vie presne, ako si ho má získať aby robil kompromisy. Silní ľudia a hrdinovia dávnych vekov, držali svoje slovo, svoje zásady len preto, lebo sa čo najviac odprostili od vonkajších, ako aj vnútorných vplyvov.
Prečo je dnešná doba tak skorumpovaná, muži sú tak slabí? Pretože ich ovládajú vášne, vonkajšie okolnosti, a materiálne veci. Dajú sa kúpiť za pár drobných, ich zásady sa každým dňom menia. Preto nemôžu byť prirodzene silní. Sú iba listom, do ktorého fúkne vietor a on odletí kam nechce.
Seneca nám dáva prvú lekciu, ktorú sa starí filozofi snažili dodržať:
„Cvič sa v tvrdosti: vystav sa zime, hladu, únave. Tak budeš vždy pripravený na čokoľvek.“
Aj keď mnohí filozofi si nežili zle, predsa dodržiavali toto pravidlo. Otužovali sa v studenej vode, cvičili, držali pôsty, bdeli keď mali spať. Jednoducho vykonávali askézu, ktorá je tak vzdialená dnešnému svetu. No skrze sebaovládanie sa z nich stali silní neoblomní muži v zásadách, opak dnešných rozmaznaných mužov a žien, ktorí sú hnaní túžbami nekonečných smerov.
Epiktétos píše:
„Trp, znášaj, vytrvaj. Telo je len škrupina, ktorá sa poddá, ale myseľ musí zostať pevná.“
Telo brali naši predkovia len ako ochranu duše. Dnešná doba oklamala ľudí, že sú iba telom a rozumom, ktorý je tiež telesný a preto sa treba čo najviac starať o telo. Staroverci naopak telo často trýznili, poddávali ho skúškam. Ak sa pozrieme na Spartu, od malička boli muži vystavovaní silnej odolnosti tela na vonkajšie a vnútorné podmienky. No napriek tomu tvrdili, že sloboda je v tom, že ich nič neovláda.
Tento príbeh zo Sparty nám dosť toho napovedá:
Keď Peržania pred bitkou poslali do Sparty poslov, aby žiadali zem a vodu (symbolický akt podriadenia sa Perzii), Sparťania ich namiesto odpovede hodili do studne a povedali im, že si tam môžu zobrať „zem a vodu“ sami.
To bolo vnímané ako porušenie starogréckeho práva na bezpečnosť poslov, čo si Sparta neskôr uvedomila. Aby Sparťania odčinili túto urážku, dobrovoľne poslali dvoch svojich občanov do Perzie ako obeť – Peržania s nimi mohli urobiť čokoľvek, aby vyrovnali nespravodlivosť.
Títo dvaja Sparťania sa volali Sperthias a Bulis. Keď prišli k perzskému kráľovi Xerxovi, ten ich nepopravil, pretože si vážil ich česť a odvahu. Dokonca im chcel dať privilégia poradcov a bohatstvo. No oni sa tomu vysmiali a Peržanom povedali, že Peržania nepoznajú skutočnú slobodu, pretože slúžia svojmu kráľovi ako otroci, zatiaľ čo Sparťania bojujú ako slobodní muži.
Citáty zo Sparty odhaľujú, keď Sparťania vnímali slobodu ako niečo, za čo sa musí bojovať, a nie ako pohodlie, ktoré si možno kúpiť.
"Sloboda nie je zadarmo, je to odmena pre tých, ktorí sú ochotní za ňu bojovať."
"Radšej zomrieť v stoji ako žiť na kolenách."
"Vy nepoznáte skutočnú slobodu."
Marcus Aurélius pridáva:
„Neutekaj pred bolesťou, ale vítaj ju ako tréning svojej duše.“
Ak si všimneme starovekých vodcov a je jedno z akej oblasti, od severských vikingov po južanských sparťanov, narazíme na silné osobnosti a hrdinov, ktorí mali veľmi vysoké morálne zásady. Panovníci a králi boli takýmito zásadami hodnotení. Hovorilo sa o nich, ako o čestných mužoch. Ak panovník nebol čestný, dlho nevydržal. V lepšom prípade ho nahradili, v horšom zabili.
Ide o zásadný kontrast s dnešnou dobou, keď politici sú presným opakom. Sú závislí na veciach a okolnostiach a tak nie je div, že si ich môže nepriateľ kúpiť a manipulovať s nimi.
Byť čestným, silným, nepodplatitelným mužom, si vyžaduje vysokú dávku disciplíny a odriekania. Veď čo je ľahšie, ako si kúpiť obézneho politika dobrým jedlom, vínom a ľahkou ženou? Ale skúste si takto kúpiť Heraklesa? Vysmeje sa vám do očí. Je zvyknutý na pôsty, odriekania, česť a zásady.
Tu sa zastavme len krátko na úplne inou askézou a to kresťanskou. Kresťanstvo prebralo tieto cnosti od pohanov, ibaže ich preformátovalo. Pokiaľ pohan mal zásady a morálku preto, lebo v tom našiel svoju vnútornú silu a slobodu od vonkajších a vnútorných vplyvov, kresťan to robil zo zisku, aby sa zapáčil cudziemu bohu, ktorý ho po smrti za odmenu spasí.
Pripomeňme si záverom našich Európskych predkov, ktoré myslenie sme kedysi dedili, pokiaľ neprišla doba slabošského kresťanstva a dnešného liberalizmu. Tí nás učili správnym zásadám, ktoré boli postavené na slobode.
Seneca:
„Dovoľ svojej duši, aby sa občas vystavila tvrdosti: nech sa naučí znášať hlad, chlad a drsné oblečenie, aby sa nikdy nebála nešťastia.“
Mäkké telo robí slabú myseľ. Čím viac sa chrániš pred nepohodlím, tým viac trpíš, keď sa mu nemôžeš vyhnúť.“
„Čím viac sa potíš v tréningu, tým menej krvácaš v boji.“
Epiktétos
„Ak si želáš napredovať, nauč sa radšej znášať bolesť, než hľadať potešenie.“
„Nepohodlie a bolesť sú skúšky. Ak sa ich bojíš, nie si nič viac ako otrok svojich pocitov.“
„Si chorý? Znášaj to. Je ti zima? Trp to. To všetko je súčasťou tréningu.“
Marcus Aurélius
„Vstaň skoro, ponor sa do studenej vody, nebuď ako tí, čo potrebujú pohodlie. Ži ako bojovník, nie ako otrok svojho tela.“
„Nerob nič len pre rozkoš, rob to, čo ťa posilní.“
„Neutekaj pred bolesťou, neutečieš pred ňou navždy. Radšej ju prijmi ako výzvu a prekonaj ju.“
Tu vidíme, že sloboda nie je finančná sloboda, ale byť slobodný všade kde sa ocitneme, či už vo väzení, alebo na bohatej hostine. Silou sú naše zásady, zvyky a to, že nás ovláda čo najmenej vecí.