Dnešný svet si urobil z detí modly. Len nech sa ich nič nedotkne, žiadne napomenutie, krivé slovo, nebodaj riadne zaucho. V histórii nachádzame nespočet príkladov na najvyšších postoch, kde rozmaznané deti, neskôr ako panovníci, sklamali na plnej čiare. Slabou výchovou sa ničí charakter človeka, ktorý sa stáva nielen slabým, ale aj zákerným, zlovestnou osobou škodiť, často je dokonca sexuálne zvrátený.
Taký človek nerieši problémy mužsky, teda nevezme problém do svojich rúk, lež sa podľa biblického vzoru spolieha na niekoho iného, na súdy a žalovanie. Nevyzve soka na súboj, ako tomu bolo u čestných mužov, lež potajomky sa niekde žaluje a snová zákernú pomstu.
Xerxes II. (Perzia, vládol len 45 dní v roku 424 pred Kr.)
Bol synom Artaxerxa I., no jeho výchova bola uvoľnená a nerozvíjala v ňom vodcovské schopnosti. Po smrti svojho otca sa stal kráľom, ale bol taký slabý a bezcharakterný, že ho už po 45 dňoch zavraždil jeho bratranec Sogdianos, ktorý videl, že Xerxes II. nie je schopný viesť Perzskú ríšu.
Elagabalus (Rím, 203 – 222 n. l.)
Bol vychovaný v prepychu a už od detstva bol obklopený len pochlebovačmi. Keď sa stal cisárom ako tínedžer, nemal žiadnu disciplínu, zaujímal sa len o luxus a sexuálne excesy. Jeho extrémna dekadencia a ignorovanie politiky viedli k tomu, že ho vlastná pretoriánska garda zavraždila.
Nero (Rím, 37 – 68 n. l.)
Nero bol vychovávaný v luxuse a jeho matka Agrippina mu zabezpečila trón odstránením konkurencie. Od detstva bol rozmaznávaný a nemal žiadnu skutočnú zodpovednosť. Keď sa stal cisárom, bol egocentrický, nezaujímal sa o riadenie štátu a venoval sa divadlu a umeleckým aktivitám namiesto vládnutia. Nakoniec sa proti nemu vzbúrila vlastná armáda a bol donútený spáchať samovraždu.
Ptolemaios XIII. (Egypt, 62 – 47 pred Kr.)
Mladší brat Kleopatry VII. bol vychovávaný v prepychu a od malička nemal žiadne skúsenosti so skutočným riadením štátu. Keď sa dostal k moci, bol manipulovaný svojimi poradcami, čo ho priviedlo k hlúpym rozhodnutiam, ako napríklad k pokusu zabiť Júlia Caesara. Nakoniec bol porazený a utopil sa v Níle pri úteku.
Elagabalus (Rímska ríša, 203 – 222)
Rímsky cisár, ktorý sa dostal na trón ako tínedžer a stal sa symbolom dekadencie. Celý život prežil v luxuse, nezaujímal sa o vojenské ani politické záležitosti, ale iba o orgie a osobné pôžitky. Bol tak nekompetentný, že ho vlastná armáda zavraždila už vo veku 18 rokov.
Edward II. (Anglicko, 1284 – 1327)
Edward bol synom veľkého kráľa Eduarda I., no na rozdiel od svojho otca bol úplne neschopný. Zatiaľ čo jeho otec bojoval a upevňoval moc Anglicka, Edward II. sa viac zaujímal o rozkoše dvora a svojho favorita, milenca Piersa Gavestona než o vládnutie. Bol nerozhodný, slabý a neschopný viesť armádu. Napokon ho jeho vlastná šľachta zosadila a bol brutálne zavraždený.
Ludovíta II. Koktavého (Louis II le Bègue) 846 – 879
Bol typickým príkladom vládcu zničeného rozmaznanosťou. Jeho otec, Karol Holý, ho držal mimo všetkých povinností a doprial mu detstvo v prepychu. Keď prišiel k moci, bol úplne neschopný vládnuť – nerozhodný, pasívny, odkázaný na radcov. Jeho vlastná pohodlnosť ho totálne oslabila. Dopadol presne tak, ako by sa dalo očakávať od rozmaznaného kráľa – úplne bez vplyvu a moci.
Keď zomrel jeho otec Karol Holý, Frankovia ho síce uznali za kráľa, ale nikto ho nerešpektoval. Skutočnú moc prevzali veľmoži a on sa stal len bábkou. Jeho vláda bola nevýrazná a krátka, a keď v roku 879 zomrel, nezanechal po sebe žiadnych dedičov.
Ublíži dieťaťu tvrdšia výchova? Určite nie, ak učí sebadisciplínu a odolnosť (napr. Sparta vychovávala silných bojovníkov). Ak dieťa učí zodpovednosti a samostatnosti, namiesto neustálej ochrany pred realitou.
Ak podporuje vysoké štandardy, bez šikany – prísnosť v kombinácii s podporou vytvárať silný charakter.
Nezabúdajme nikdy na najlepšieho učiteľa - Matku Prírodu, ktorá nám dáva množstvo príkladov.
Zvieratá v divočine. Len tie, ktoré sa naučia loviť a bojovať, prežijú. Slabé jedince neprežijú.
Stromy a vietor – Stromy, ktoré rastú v silných vetroch, majú pevnejšie kmene a hlbšie korene. Tie v skleníku sú slabé a nevydržia búrku.
Prečo sa dnes ľudia stávajú slabými?
Moderná spoločnosť poskytuje komfort, ktorý síce chráni pred fyzickou bolesťou, ale robí ľudí mentálne a emocionálne krehkými. Keď potom príde skutočná výzva, nevedia ju zvládnuť.
Aké je riešenie? Vystaviť sa výzvam dobrovoľne – pravidelne vychádzať zo zóny komfortu, otužovať telo aj myseľ, učiť sa disciplíne a prekonávať prekážky.
Sparta nech nám je vzorom. Naopak, dnešný svet slabých ľudí, nech je nám výstrahou.