Luperkálie boli starorímsky pohanský festival plodnosti, ktorý sa slávil 15. februára. Boli zasvätené bohu pastierov Lupercovi (spájanému aj s Faunom) a mali očistný a ochranný charakter. Súčasťou rituálu bolo obetovanie zvierat.
Z ich koží sa potom rezali tenké dlhé pásiky, po ktorom mladí muži – nazývaní Luperci – behali po Ríme polonahí a tými pásikmi symbolicky udierali ženy kvôli plodnosti a šťastí v manželstve.
Tu musíme podotknúť, že kresťanstvo v spojení s týmto sviatkom učí, ako muži, silno šľahali ženy bičmi. Tým chcú ukázať krutosť našich predkov porovnaní s dobrotou a láskou nového cudzieho falošného náboženstva.
V našich zemepisných šírkach a na severe sa používali brezové prútiky. Luperkálie boli spojené s jarom, teda so silou, ktorá dáva vzrast novému životu.
V stredoveku sa našli opisy, kde si ľudia všimli, že okolo tohto dátumu sa začínajú páriť vtáky. Naši pohanskí predkovia teda vedeli prečo slávia tento deň, ktorý v sebe nosí skutočnú silu nového zrodenia.
Luperkácie boli tak silným sviatkom v pohanskom starom svete, že ho kresťanstvo prekrylo a to sviatkom údajného svätca Valentína. V 5. storočí pápež Gelasius I. ustanovil 14. február ako sviatok sv. Valentína, aby Luperkálie plne nahradil.
Dnešný deň Valentína je viac komerčná záležitosť než historický či náboženský sviatok. V 19. storočí v Anglicku a USA sa začali vyrábať prvé tlačené valentínske pohľadnice (tzv. valentínky). V roku 1840 ich začala masovo produkovať podnikateľka Esther Howland, ktorá ich zdobila čipkami a stužkami.
Postupne sa z tohto sviatku jari a plodnosti, stal komerčný sviatok pre zisk. Dnešná podoba je totálnym odklonom od pôvodných hodnôt. Celkovo je Valentín dnes viac sviatkom predajcov, než sviatkom prírody, plodnosti a krásy lásky.