Prísna sparťanská eugenika dnes robí ľuďom modernej doby nevoľnosť. A to aj takým, ktorí si hovoria - pohania - vyznávajú starých bohov, robia koliečka okolo ohnísk, zbierajú bylinky za nocí v splne, hrajú na husličkách svoje balady, pritom ide o pokresťančených liberálov. Ide o novopohanstvo, ktoré sa dá identifikovať niečo ako - kresťanské-pohanstvo. Preto ďalšie riadky budú proti ich vôli.
Keď sa narodilo sparťanské dieťa, matka ho vykúpala vo víne. Dnes dobre vieme, že červené víno obsahuje triesloviny a alkoholový kúpeľ ich otužuje a pripravuje tak, aby vydržali dlhšiu aktivitu.
Sparťania zároveň dobre vedeli už vo svojej dobe, že telesný kontakt s vínom, spôsoboval epileptikom, teda nespôsobilým a chorľavým bábätkám, kŕče a omdlievanie. Takže slabé deti buď zomreli krátko po kúpeli, alebo sa dali aspoň ľahko identifikovať na vylúčenie. Sparťania tvrdili, že pri tomto vínnom kúpeli sú najsilnejšie deti premenené na tvrdú oceľ.
Môže sa to zdať ako nejaká neopodstatnená povera, ale sám Aristoteles ju obhajuje. A francúzska osveta, zrod nového liberalizmu, kritizovala „iracionálny“ prastarý zvyk dedinčanov, kúpať novorodencov vo vode s vínom – čo je znak toho, že na vidieku vo Francúzsku, v 18. storočí, stále tento sparťanský model bol populárny.
Ak dieťa prešlo testom vína, vzala ho a skontrolovala rada starších, aby posúdila jeho zdravie, silu a určila, či bude schopné prežiť sparťanský život.
Všetky deti, ktoré neboli zdravé, krásne a silné, boli odvezené do Apothetai alebo Apótetas („miesto odmietnutia“) na východnom svahu hory Taygetus (2 407 m), odkiaľ ich vhodili do Kaiady alebo Kheadas (ekvivalent rímskej Tarpejskej skaly), teda priekopy, ktorá sa nachádza 10 kilometrov severozápadne od Sparty.
Kaiada je dodnes miestom, ktoré bolo vždy opradené zlovestnými legendami. Do jej hlbín boli uvrhnuté nielen choré deti, ale aj nepriatelia štátu (zbabelci, zradcovia, rebeli atď.) a niektorí vojnoví zajatci. Nedávno tam bolo objavených množstvo kostier, vrátane detských.
Podľa Plutarcha Sparťania tvrdili, že „nechať nažive bytosť, ktorá nebola zdravá a silná od začiatku, nie je prospešné ani pre štát, ani pre samotného jednotlivca“. Rimania tiež vykonávali eugenické infanticídy z Tarpejskej skaly. Nájdeme to v záznamoch Rímskeho práva.
Podľa tohto princípu boli všetky deti, ktoré neboli úplne zdravé, popravené ako skutok súcitu, pretože to, čo príroda zvyčajne robí pomaly a bolestivo, robili Sparťania rýchlo a takmer bezbolestne, čím ušetrili deťom, rodinám a národu, veľkú prácu a utrpenie.
Namiesto obchádzania prírodných zákonov – ako to robí moderná technoindustriálna spoločnosť tým, že idú proti prírode – Sparťania urobili opak a prispôsobili svoje štandardy rovnako prísnemu zákonu, aký by dovolila iba príroda samotná.
Väčšina helénskych štátov (podobne ako iné indoeurópske národy staroveku, ako aj mnoho neindoeurópskych národov) dodržiavala podobnú taktiku eugenickej selekcie, v ktorej sa predpokladalo, že právo na život nie je pre všetkých, ale je nevyhnutné pre každého, kto si zaslúži právo na život tým, že preukáže, že je silný a zdravý.
Takáto myšlienka pochádza z dávneho poznania, že ľudia, ku ktorým človek patrí, uzavreli zmluvu s prírodou.
Vo zvyšku Grécka bolo zabíjanie novorodencov nepovinné a rozhodnutie bolo na rodičoch, takže výber detí, ktoré žili alebo zomreli, bol súkromnou a domácou politikou.
Naproti tomu v Sparte bolo zabíjanie novorodencov plne inštitucionalizovanou štátnou politikou. Sparťania túto politiku vnímali ako otázku života a smrti, ktorá určila prežitie, alebo koniec ich pokrvnej komunity.
Cieľom bolo zabezpečiť, aby bola biologická úroveň krajiny, vždy udržiavaná na veľmi vysokej úrovni, aby prežili len tí najlepší a zabezpečili jej úspech na všetkých úrovniach.
Ak sa pozrieme na dnešnú dobu, vykonávajú sa vraždy detí už v maternici. Ibaže tu nejde o silu národa, výber toho najlepšieho, zákon prírody, lež deti sa zabíjajú často z rozmaru, z citového rozpoloženia, finančnej nestability, či psychickej slabosti matky.
Pokiaľ sparta vedela presne čo robí a chcela zabezpečiť silný národ, dnešný človek zabíja ďaleko viac detí bez príčiny. Pritom moderný človek híka nad tým, aké konali predkovia desivé praktiky, že sme sa dostali konečne do doby, kde sa nič takéto nedeje, čo je prirodzene lož. Okrem zabíjania detí v maternici, je dnes milióny detí unesených, čo by sme mohli spojiť s andrenochrómom, ale to už nie je téma sparty...