Mám nejakú slabosť? Sám o sebe som jedna veľká slabosť. Nie som predsa od prírody taký silný, rýchly alebo ohybný. Nie som ani najmúdrejšia osoba na svete. Rozčuľujem sa nad hlúposťami. Jem zlé jedlá. Málo spím. Odkladám dôležité veci na zajtra a mrhám časom. Príliš sa starám o zbytočnosti a nevenujem sa dôležitým veciam.
Moje ego je príliš veľké. Moja myseľ je príliš malá a často uväznená sama v sebe. Cez všetko, čo som teraz povedal, mám príslovie: sila človeka je skrytá v jeho slabosti!
A PRETO
S týmto stavom sa nezmierim! Neprijmem to, že som, čo som, a že som odsúdený taký byť. NIE. Nezmierim sa s tým.
Som bojovník!
Vždy som bol kdesi v srdci bojovník. Prebijem sa, škriabem, bijem, kopem a trhám všetky moje slabiny na kusy! Zbavím sa ich, aby som sa zmenil. Niekedy vyhrávam. Sú však aj dni, keď nevíťazím.
Každý deň však opäť vstanem a idem ďalej. So zaťatými päsťami.
Do vojny. Do boja.
A bojujem všetkým, čo mám: Aby som prekonal slabé stránky, nedostatky a vady, v snahe byť dnes aspoň o kúsok lepší, než som bol včera. Ak narazím na prekážku, zdolám ju, aj keby to trvalo celú večnosť. Nevzdám sa! Posuniem sa vpred a budem tak kráčať až k smrti, napriek mnohým pádom.
Smrť je jediná vec, ktorá ma môže zastaviť. Zomrieť v boji, zomrieť v tréningu, je cnosť. Zomrieť na slabosť, je životná prehra. Vikingovia sa desili zomrieť v posteli, chceli zormieť v boji, alebo pri tréningu. To je aj môj životný postoj. Slabosť je palivom môjho života. Ak s ňou nič nebudem robiť, nebude žiadna energia. Ale akonáhle začnem slabosť vylepšovať, premieňam ju na energiu sily, ktorá ma mení zvnútra, ako aj mení môj život...