Eyvind bol známy ako oddaný stúpenec starej nórskej pohanskej viery. Praktizoval tradičné náboženské rituály a uctievanie nórskych bohov.
Stretnutie s kráľom Olafom Tryggvasonom, horlivým stúpencom kresťanstva.
Keď Olaf cestoval po severnom Nórsku, aby šíril kresťanstvo, stretol sa s Eyvindom. Olaf sa snažil presvedčiť Eyvinda, aby prijal kresťanstvo, ale ten to odmietol.
Eyvind povedal Olafovi, že nemôže opustiť vieru svojich predkov, pretože jeho predkovia, ktorí nasledovali starú vieru, boli úspešní a šťastní, a preto nevidí dôvod na zmenu.
Podľa ság, bol Olaf nahnevaný Eyvindovým odmietnutím. Najprv sa ho pokúsil uplatiť pozemkami a zlatom. Keď neustúpil, Olaf nariadil jeho mučenie. Eyvind bol umučený tak, že mu na brucho položili veľkú rozpálenú panvicu s uhlíkmi. Napriek krutému mučeniu Eyvind zostal verný svojej viere a tak aj zomrel, ako mučeník starej viery.
Eyvindov príbeh sa stal symbolom odporu proti násilnej christianizácii v nórskej histórii. Jeho oddanosť starým bohom a ochota zomrieť za svoju vieru, z neho urobili významnú postavu v nórskych ságach.
Eyvindov príbeh ilustruje napätie medzi starou a novou vierou v Nórsku na prelome 10. a 11. storočia. Odráža donucovacie zákerné metódy, ktoré Olaf Tryggvason používal pri šírení kresťanstva, vrátane násilia, nátlaku a smrti.