01. Po všetkých vchodoch,
než dovnútra vojdeš,
sa pozri a poobzeraj,
lebo nemôžeš vedieť,
kde nepriatelia
Ostražitosť a bdelosť: Pred vstupom do nového alebo neznámeho miesta sa dôkladne rozhliadni a preskúmaj svoje okolie. Táto rada zdôrazňuje dôležitosť byť vždy opatrný a pripravený na možné nebezpečenstvá. Hlúpy človek vstupuje do nového prostredia často ako veľmajster, ktorý sa nazdáva, že ovplyvní zabehnutý chod spoločenstva. Ten však rýchlo zhorí. Ostražitý muž naopak všetko v tichosti pozorne sleduje a snaží sa pochopiť systém v ktorom sa nachádza. Sociálne otázky, zvyky, jednotlivých ľudí. Môže tak rýchlo vyhodnotiť, kde sú priatelia, ale i kde sa skrývajú nepriatelia, ktorí sa na prvý pohľad môžu zdať príjemní.
02. Darcovi buď zdar!
Hosť do domu vošiel:
kam sadnúť si má?
Netrpezlivý je,
kto na prahu musí
čakať na pozvanie.
Tento verš hovorí o pohostení. Pohostinnosť na severe bola znakom spoľahlivosti hostiteľa, jeho dobrých kvalít, čestnosti. V podstate hostiteľ je zároveň darcom, pretože daruje svoj životný priestor iným ľuďom, zároveň im poskytuje jedlo a pitie. Preto ten výraz - Darcovi zdar, alebo darcovi sláva a požehnanie. Prirodzene hostiteľ si musí premyslieť, kam hosťa posadiť a to môže chvíľu trvať. Preto je aj na strane hosťa úloha, aby bol trpezlivý pri dverách. Inak netrpezlivý hosť môže odsúdiť v srdci hostiteľa a robiť mu zlé meno. Tento systém neplatí len pre pohostenia. Platí rovnako aj pre akýkoľvek stret dvoch ľudí. Je jedno či pôjde o učiteľa a žiaka, predavačku a kupujúceho, matku a syna. Vždy má v týchto stretoch pracovať rešpekt a vzájomná úcta.
03. Oheň potrebuje,
kto unavený je,
koho kolená sú studené.
Jedlá a plášte
je potreba tomu,
kto v chlade hôr chodil.
Tieto verše nadväzujú na predošlé. Ide o hlbší význam pohostenia. V prvom rade je potrebné pohostiť slabých, unavených, premrznutých, nevládnych, starých, deti. Postarať sa o slabých keď sme silní, je výtazným rysom ľudskosti. Príde doba, kedy aj my zoslabneme a preto bude otázkou, či sa o nás niekto postará tak, ako sa my staráme dnes o iných.
04. Vodu potrebuje,
kto ako hosť prišiel,
utierky a uvítanie,
láskavosti,
vľúdne slovo,
odpovede, ale i odmlčanie.
Ďalšie hlbšie pochopenie pohostenia. Nielen prijať hosťa pod svoju strechu, dať mu oheň v podobe tepla, teplé deky, jedlo - ale dôležitý je aj sociálny kontakt. Láskavo sa chovať, vľúdne slovo preniesť, popýtať sa na hosťa, kto je odkiaľ ide, kam ide, pozhovárať sa, nechať ho nech si vyleje dušu ak má starosti, dobre mu poradiť, ale ak nato príde, je lepšie niekedy aj mlčať, ak hosť nechce o istých veciach prehovoriť, alebo chce ticho, kľud, spánok, usporiadanie myšlienok.
05. Dôvtip tomu je potreba,
kto je v ďalekých krajoch,
hlúpemu len doma je dobre.
Posmech zožne,
kto s múdrym sedí
a otvoriť ústa nedokáže.
Dôvtip a vedomosti sú potrebné, ak človek cestuje do iných krajov. Ale to sa nemusí vzťahovať výhradne na krajiny, ale tiež na novú prácu, nové podmienky. Dôvtip a vedomosti je potrebné rozvíjať v novom prostredí. Hlúpemu je len doma dobre znamená, že človek ktorý nič nechce nové prijímať, všetkého nového sa bojí, obhajuje výhradne staré názory, starý pohľad na svet. Rád sa vracia do minulosti a veľmi nerád prijíma nové zmeny v spoločnosti, vo svete, v systéme. Tento hlúpy človek je nepriamo spomenutý aj v závere verša, kde zožne posmech. Prečo? Pretože múdry človek sa vzdeláva, vie sa rýchlo prispôsobiť novým situáciám a podmienkam - no tento hlupák ktorý počúva jeho rady, ich striktne odmieta, neotvorí ústa, nechce prijať nič nové, je zatvrnutý.