Tyra sa nevedela otca dočkať. Chcela ho zastihnúť v týždni, ale jej povinnosti a otcove nedovolovali ich stretnutie. Konečne cez víkend sa Tyra tešila na rozhovor, ibaže sa dozvedela, že otec odišiel, dokonca sa išiel pozhovárať s Vikingom o svadbe a ďalších vojenských postupoch. Až v nedeľu navečer sa s otcom stretla.
"Konečne, otče. Prečo musí Eire trpieť po zbytok života? Či by nebolo lepšie zomrieť, ako trpieť?"Tak spustila mníška Tyra, dcéra Connalova na otca. Ten sa zaradoval, že ju vidí. Vôbec nebral ohľad na jej slová, už mal toho dosť od cirkvi, čo si všetko musel vypočuť. No Tyra sa mu hodila v správnu dobu do cesty:
"Ani nevieš, ako som rád, že ťa vidím. Mám pre teba vážne poslanie."
Tyra zostala ostražitá: "Snáď ma nejdeš podhodiť nejakému barbarovi? Mníšku Vikingovia určite ešte nemali."
"No tak, dcérenka. Mne stačí už len to, že si sa sama rozhodla vstúpiť do tohto stavu. Je to podobné, akoby som ťa stratil. A vnúčat sa z tvojej strany tiež nedožijem," zaťal hneď Connal, aby Tyru úplne odzbrojil. Samotnú ju najviac trápilo, že nebude mať deti, inak jej mníšsky život vyhovoval.
Je pravda, že otec ju prehováral ako len vedel, aby ju odhovoril od mníšskeho stavu, ale Tyra bola tvrdohlavá. Napokon, ako každé dieťa Connala. A to mal ešte jednu dcéru, tá mala iba 16 rokov a do života dospelých sa nestarala. Skôr bola zasnívaná, neškodná, taká milá dievčina. Connal mal aj syna, ibaže toho poslal až do Paríža, aby sa tam vyučil v najlepších školách diplomaciu, kresťanské právo a morálku. Chcel mať nástupcu, vysoko múdreho panovníka a tak vsadil na všetko.
"Takže, moja malá Tyra. Mal som rozhovor so Svenom, Vikingom..."...Tyra mu okamžite skočila do reči: "nemusíš mi vysvetľovať, kto to je, otče!".
"Počúvaj ma a neprerušuj. V Dubhlinne je kostol, ako zaiste vieš."
"Ale áno, viem, len ťa opravím - je tam nefunkčný kostol, odkedy tam ten tvoj Viking vládne."
"A to je ono. Ten kostol chcem opäť sprevádzkovať."
"Ha! A ktorý biskup tam pôjde, keď mestu vládne neznaboh?"
"Sven by sám chcel kostol oživiť kvôli obchodníkom, z ktorých je mnoho kresťanov. Najprv by stačilo, aby sa niekto o kostol staral, pozametal tam, vyzdobil ho, dal tam nejaké kvety a držal ho otvorený, kvôli pútnikom a kresťanom, ktorí by sa aj v Dubhlinne mohli modliť."
"Nádherná myšlienka. Ibaže, takého človeka nenájdeš, čo pôjde do Dubhlinnu starať sa o kostol."
"Ale ja už som našiel. Ty tam pôjdeš!"
Tyre akoby niekto vyrazil dych. Dosť, že Eire sa musí vydať za Vikinga v Dubhlinne, ešte aj ju tam chce otec poslať, aby v nepriateľskom prostredí, sa starala o vieru, ktorou vladár mesta - Viking, hlboko opovrhuje.
"Otče! Ty si sa rozhodol zbaviť svojich dcér jednou ranou? A čo Doira, tvoja najmladšia dcéra, ju v akej funkcii pošlel do Dubhlinnu. Polievať záhony?"
"Počúvaj ma, Tyra. Vždy si bola rozumná, teda okrem vstupu do kláštora," neodpustil si s úsmevom uštupačnú poznámku Connal, "chcem ťa tam mať, aby si bola mojimi očami a ušami. Aby si podporila Eire, aby sa ti spovedala, ako to je s ňou a so Svenom v súkromí. Ona potrebuje oporu a ja potrebujem informácie."
Tyra premýšľala nad ponukou otca a v tomto svetle sa jej nezdala až taká najhoršia. Bude nablízku Eire, ktorá sa tam bude cítiť osamelo, zároveň sa dozvie všetko, o tom severskom bastardovi. V konečnom dôsledku bude aj pracovať na kostole, čo ju nesmierne baví. Takže napokon sa jej to nezdalo až také zlé. No nemohla to otcovi dať najavo a tak prehodila:
"Už sa teším, ako tí Vikingovia budú chodiť do chrámu a kľačať na kolenách. Mám Eire pripraviť otrávenú dýku, aby mohla zabiť toho neotesaného Vikinga, keď ju bude mučiť?"
"Nerob mi väčšie vrásky ako už mám. Myslím, že to je dobrý návrh, aspoň ako rodina budeme v obraze. Po svadbe sa tam aj tak Sven dlho neohreje, ak vôbec, pretože bude potrebné zabezpečiť Wexford pred Dánmi, teda príde sem."
Tyra najprv nahnevaná na otca, sa dostala celkom do pohody. Prakticky sa jej páčila myšlienka, že tým krutým pohanom, môže ukazovať jej Krista. A Eire bude mať pod palcom, bude ju preverovať a vyzvedať, aby čo najlepšie nepriateľa spoznala....
Connal konečne prišiel domov, bol rád, že Tyru má za sebou, ale ktože na neho nečakal. Sám biskup netrpezlivo sedel pri veľkom stole jeho prijímacej miestnosti. Bože, títo cirkevníci - pre seba si povzdychol kráľ.
"Tak som ti vyhovel, drahý Connal. Poslal som list vrchnosti s tým, že som im objasnil situáciu a teraz čakám na odpoveď. Napísal som to tak jednoducho a priamo, že zamietnutie svadby sa konať nebude, no v každom prípade, Dubhlinn bude chcieť vrchnosť postupne získať."
"Aj ťa poteším, drahý biskup. Dubhlinn má kostol, zatvorený. No sám Sven - Viking sa nechal počuť, že kvôli cestujúcim, ktorí navštevujú mesto, by ho rád otvoril."
Biskup zodvihol od prekvapenia obočie. Zároveň sa však zachmúril.
"To ale bude problém. Nikto tam nebude chcieť slúžiť, keďže kráľ - Viking, verí v severské božstvá."
"Na začiatok tam pôjde moja dcéra Tyra. Dá do poriadku kostol, uprace ho, očistí od prachu, vyzdobí kvietkami. Pútnici prichádzajúci do Dubhlinnu, sa budú môcť aspoň pomodliť v stánku božom. A okrem toho, Tyra bude nablízku sestre Eire, ako spovedníčka a vyzvedačka, ako to v manželstve s Vikingom ide."
Biskup sa v duchu zaradoval, no nedalo mu, aby nepovedal:
"Tyra patrí pod cirkev, nie pod teba, drahý kráľ..."
Chvíľu si dal v reči pauzu a dokončil:
"Ale tvoja úvaha je dobrá, nápad schaľujem. Tyra je svedomitá mníška, zaiste urobí z kostola sväté miesto a že bude Eire nablízku, je tiež dobré. Takže toto poslanie prinesie ovocie a možno..., keď Viking nebude príliš proti, zoženiem tam časom aj nejakého duchovného."
-------
...Mohli by sme tu opisovať prípravu na svadbu, ktorá bola tým najsmutnejším, čo Eire v živote zažila. Netešili ju krásne novo ušité šaty, ani rozruch v dome, či na uliciach Wexfordu, kde sa nehovorilo o ničom inom, ako o spojení krásnej Eire so severským vlkom Svenom. Tento víkend bude oddaná mužovi, ktorého nenávidí a ktorého sa bojí, i keď nikdy sa mu nepoddá a neodhalí mu svoj strach.
Ľudia mesta boli na Svena zvedaví, vcelku sa tešili na slávnosť obradu v ich kostole vo Wexforde. Aj keď, dovnútra kostola boli pozvaní len vyvolení. Napriek tomu mesto žilo touto udalosťou a každý chcel vidieť pár naživo. Sobotné zvony ohlásia novú udalosť, v ich priemerne nudnom meste. Ľudia sa nevedeli dočkať tohto dňa, zvlášť príjazdu Vikinga, aby si ho mohli pozorne prezrieť.
-------
Sven prišiel do mesta celkom nepozorovane, v piatok v noci. Vyrazil už po obede z Dubhlinnu a tak mimo zvedavé oči sa nenápadne so svojou družinou, dostal až k tomu kráľa Connala. Toho ani trochu ani sám kráľ nečakal, lebo posledná dohoda bola, že príde okolo obeda v sobotu.
Keď otvoril strážny domu a uvidel obrovského Vikinga, skoro mu zabehlo. Pozval ho dnu, pokiaľ jeho družina odišla do miestneho hostinca. Strážny nechal Connala v prijímacej miestnosti a kráľovi sa ponáhľal ohlásiť nečakanú návštevu. Ten už mal kľud a pripravoval sa ku spánku, aby sa posilnil k nasledujúcemu dňu.
Ako tak Sven sedel za stolom, prešla okolo chodbou jeho budúca manželka, ktorá nevedela že Sven je v hale. Ani ho nezaregistrovala, zato on zaregistroval ju. Potichu sa postavil a šiel nenápadne za ňou. Vošla do miestnosti s vaňou, kde pred veľkým zrkadlom si dávala dolu náušnice. No náhle od prekvapenia zmeravela. Asi sa jej to len zdalo, ale v odraze uvidela obrovského muža, opretého o dvere, ktorý si ju so záujmom prezeral. Okamžite sa k nemu otočila s preľaknutými očami, zatiaľ čo Sven sa potmehúdsky usmieval.
"Kde si sa tu vzal, barbar!" Dostala zo seba zaskočená Eire. Ibaže Viking nereagoval, akoby nevedel Írsky, len tam ďalej stál a pozoroval. Prevŕtaval ju očami, sršala z neho autorita, ako aj sila a nadradenosť. S nikým podobným sa Eire ešte v živote nestretla. Podlomili sa jej kolená a nevedela, ako sa má zachovať. Zachránilo ju zvolanie jej otca ktorý zakričal: "Sven, kde si?"
Až vtedy sa Sven neochotne otočil a bez slova nechal Eire osamotenú v miestnosti. Tá zostala zničená. Teraz si už vôbec nevedela predstaviť spolužitie s týmto monštrom. Nemal nutnosť sa s ňou ani len rozprávať, ako človek s človekom. Skutočne jej pripomínal vlka, ktorý nič nehovorí, len si potichu obhliada korisť, pokiaľ na ňu v najmenej pozornej chvíli nezaútočí.
Kráľ po dlhšom rozhovore o nastávajúcom dni, uložil Svena v hosťovskej izbe. Aj Sven si chcel dobre pospať a tak bez dlhých príprav zaľahol.
No už veľmi skoro ráno sa prebudil a odišiel do mesta. Väčšina ľudí ešte spala, no tí ktorí ho videli, ustupovali mu radšej z cesty. Takého obra ešte nevideli. On to mal namierené k hradbám. Keď tam prišiel, pozorne si obzeral opevnenie, skúšal drevá a premýšľal nad lepšou obranou. Chodil, premeriaval, dumal.
Dom kráľa zatiaľ vstal k novému dňu, kráľ Connal sa pripravoval na veľkú slávnosť, okolo Eire sa točili všetky dievčiny z kráľovstva, aby vyzerala čo najlepšie, biskup sa modlil svoje ranné pobožnosti, Tyra vychádzala z kaplnky. Všimla si Vikinga, ako sa motá okolo hradieb. Hneď vedela o koho ide, i keď nikdy predtým Svena nevidela.
Dala si odvahu a išla za ním. Keď bola pri ňom, pozrel na ňu, chvíľku si ju premeriaval a odvrátil zrak k práci na ktorú sa podujal. Premýšľal ako severan a preto vedel zhruba odhadnúť, kedy sa Olaf vráti. Jeho predpoklad bol - ešte dobrý mesiac a pol, pokiaľ zoženie vojsko, urobí prípravy, nalodí sa a pripláva, odrátajúc čas, kedy sa naposledy objavil v Írsku.
Pokiaľ Sven chcel kraľovať a v pokoji žiť, Olaf chcel plieniť a napádať. Možno bol podobný jeho prostrednému bratovi, ktorý však nebol hlúpy, vždy sa s ním dalo dohodnúť, no tiež mal rád dobrodružstvo. Olaf bol podľa Svena hlúpejší, ten okrem koristi, chcel aj slávu svojho mena v boji drancovania.
Zo zamyslenie ho vytrhla mníška, na ktorú zabudol.
"Dnes sa ženíš, Viking."
Sven nemal potrebu odpovedať, nedával sa do reči s ľuďmi ktorých nepoznal, zvlášť so ženami a ešte kresťanskou mníškou. Keď sa na ňu pozrel, prišlo mu to neprirodzené, aby sa krásna žena zahalila do čiernej farby ako na pohreb.
"Odmietaš sa so mnou baviť?" Spýtala sa Tyra, ktorá ho ostro pozorovala. Snažila sa predstaviť si tohto obra s jej sestrou, no nejako jej ten obraz nedával zmysel. No začínala ju štvať Vikingova ignorancia.
"Neznaboh! So mnou budeš mať čo do činenia. Chystám sa do Dubhlinnu, kde dám do poriadku miestny kostol."
Až teraz Svenovi svitlo, o čom sa zhováral s Connalom, že do jeho mesta pošle dcéru, mníšku, ktorá otvorí kostol v meste. Takže toto je sestra Eire. Sven až teraz prehovoril:
"Pokiaľ viem, kresťania by sa mali obetovať za neveriacich alebo slabých. Čo keby si sa vydala miesto Eire dnes ty za mňa?" Usmieval sa Sven, v podpichovačnej reči. Tyra zostala trošku zaskočená, no poznala pohanské mrzkosti a preto odsekla:
"Ja už vydatá som, za Ježiša Krista."
Sven pritakával, akoby čakal túto odpoveď, no dal jej ďalšiu otázku pod pás:
"Už si sa niekedy milovala s mužom?"
Tyre sa nepáčil smer rozhovoru a preto neodpovedala. Miesto toho prehlásila:
"Mal by si sa ísť okúpať na slávnosť manželskú, upraviť, o druhej poobede začne obrad."
Sven bol však líška mazaná, pozrel sa svojimi hlbokými očami na Tyru a zopakoval:
"Tak milovala si sa, či nie?"
"Tvoje otázky sú plné hriechu a žiadostivosti. Myslíš si, že svet je len o slasti a rozkoši?"
"Ako by som si to mohol myslieť, keď celý život my Vikingovia bojujeme. No na druhej strane, hľadáme protiváhu napätia a tou je uvoľnenie. A milovanie sa, je jedným z tých spôsobov odpočinku a vyváženosti."
Tyra bola ticho. Tento človek ju znervózňoval, mal iné spôsoby života, ako bola zvyknutá. Bol slobodný, neviazaný, ako zviera. Sven povedal:
"Bola by škoda, ak by taká krásna dievčina ako si ty, neokúsila objatie muža, teplo jeho pokožky, sladkosť dychu, nehu jeho rúk a rozpálené srdce."
Toto Tyru úplne odrovnalo. Takéto reči nikdy predtým nepočula, dokonca ani v mysli sa jej nič podobné neobjavilo, išlo pre ňu o zakázané ovocie. A tento barbar, hovorí takéto slová verejne, ako keby sa jednalo o jedlo. Celá sčerveňala, čo si Sven nemohol nevšimnúť. Rozosmial sa:
"Červeň ti pristane!"
Tyra si uvedomila svoju zraniteľnosť, s hnevom sa otočila a odkráčala ráznym krokom preč. Pomyslela si - radšej sme sa mali tomuto barbarovi vyhnúť, ako ho splietať v rodinných zväzkoch. Ó, otče, čo si nám to urobil?