Táto ohromná vnútorná sloboda je však neustále ohrozovaná. Mocenské štruktúry sa snažia narušiť a obmedziť tento náš osobný svet. Ich hlavným nástrojom je propaganda, ktorá má za cieľ vtesnať naše myslenie do úzkych šablón a predpísaných foriem. Snažia sa z nášho bohatého vnútorného sveta urobiť "trosky", nútiac nás myslieť a cítiť podľa vopred daných procesov, aby sme pracovali podľa ich programov.
Tento nátlak sa netýka len politiky či ekonomiky; preniká aj do duchovných sfér. Aj v náboženských kontextoch sa objavuje snaha usmerniť myšlienky k jedinému bodu, čím sa potláča celá šírka ľudskej existencie. Či už ide o dogmy alebo spoločenské normy, cieľom je vymedziť hranice "povoleného" vnútorného prežívania.
Katolíci majú v spovednom zrkadle ako hriech, ak sa ich myseľ túla, vizualizuje, sníva. Je to zakázané z toho dôvodu, že v tom momente veriaci nemyslia na Boha, čo je porušením prvého prikázania. Kresťanská myseľ totiž musí všetku svoju pozornosť venovať Bohu, milovať ho z celej sily, vôle a srdca. Tu azda pochopíme, ako je takáto myseľ uväznená medzi štyrmi stenami dogiem a predpisov.
Možno si pamätáte film Nekonečný príbeh, kde taký chutný plyšový psík Falco vozil na chrbte svojho hrdinu. Ten zachraňoval svet pred ničotou. Ničota znamenala koniec snívania a koniec používania ľudského vnútorného sveta. Týmto nás tvorcovia filmu na jednej strane varovali, na druhej strane nám ukazovali realitu, kde niekto chce, aby sme premýšľali len do určitej hranice, ideálne nepremýšľali, ale len prijímali a opakovali.
Náš vnútorný svet však odmieta byť obmedzený. Je to slobodný vták, ktorý dokáže lietať do neznámych krajín a odolávať aj tým najsilnejším vonkajším tlakom, ovšem ak to majiteľ dovolí. Pre mocných je nespútaná a nepredvídateľná myseľ hrozbou, pretože bráni manipulácii a podnecuje kreativitu. Preto sa snažia túto obrovskú krásu slobody zredukovať na malú izbičku plnú príkazov a nariadení.
Pritom sú to práve myšlienky, ktoré formujú zároveň svet fyzický. Vizualizácia a plán, ako niečo vytvoriť, začína v hlave, v predstavivosti a kreativite. Aby naša myseľ nelietala v abstrakciách, treba ju zamestnať hádkami politikov, psychologickým strachom z vojen, chorôb, smrti, hladomoru, koncov sveta, globálnych kríz a nešťastí. Či nenájdeme toto v každých spravodajských reláciách?
Potom sa však nemôžete stretnúť v myslení s bohmi, predkami, s vierou. Vaša myseľ je len naprogramovaný stroj, do ktorého vložili ich myšlienky a ich predstavy. Nemáte dovolené napríklad povedať, že neveríte v pristátie na Mesiaci, lebo ste obišli ich program, ktorý do vás vložili. Nesmiete prehlásiť, že veríte vo víly, škriatkov, obrov, nadprirodzené bytosti, lebo ste mimo program. Príde zosmiešnenie, tlak a z ich strany aj hnev. Najviac však od ľudí, ktorí sú uväznení výhradne v analytickom myslení, ktoré sa viac podobá kalkulačke, ako rozjímavej povahe ľudského vedomia.
Preto v mytológie veria len - blázni – označia vás hanlivo, aby ukázali na vašu hlúposť, pritom oni sú uväznení v systéme výhradne logického uvažovania, ktoré stráca cit pre duchovno, krásu, v ktorej sa prestávajú tvoriť myšlienky, obrazy, hudba, poézia.
Preto zachovať si vnútornú suverenitu je kľúčové. Umožňuje nám to byť autentickými kráľmi a kráľovnami vlastných ríš, nezávislými od vonkajších vplyvov. V dnešnej dobe, keď sa informácie valia zo všetkých strán, je obrana nášho vnútorného priestoru dôležitejšia ako kedykoľvek predtým. Nenechajme sa obmedziť – zachovajme si autenticitu, aby náš vnútorný svet bol vždy slobodný.